/naša tvorba
básne z dielne: Octávia (Wen)
Ďakujem Bohu že som ťa stretla,
si môj najlepší kamarát tohto sveta.
Vždy si ma podržal v ťažkých chvíľach,
za to Ti ja ďakujem,
medzi všetkými si u mňa vyhral.
Moje tajomstvá ty vieš,
ty ich nikomu nepovieš.
Si môj anjelik strážny,
o tebe napíšem aj milión básni.
Ďakujem ti za všetko,
keby som nemala teba,
neviem čo by ma postretlo,
veď ty pre mňa znesieš aj modré z neba.
Dúfam že to takto pôjde ďalej,
Dúfam že to takto pôjde ďalej,
dávam tomu veľké nádej.
Ty mi podávaš pomocnú ruku,
len u teba mám absolútnu záruku,
mám ťa rada a ty mňa, ja to viem,
nie je pochýb o tom,
že ťa stále pri sebe chcem.
Vo chvíli veríš ,
že priateľ ťa nezradí.
Trápiš sa pre jeho chyby ,
no jemu to nevadí.
Budú to momenty,
keď budeš cestu preklínať ,
budú to dni,
keď sám so smútkom budeš prebývať ...
A prosiť, modliť sa!
Nech priatelia vrátia sa späť..
No oni už neprídu.
Pozriem sa hviezdy,
vždy keď pôjdem spať,
a spomeniem si na toho,
koho mám rád.
Láska je niečo krásne,
čo dokáže písať samo básne.
Básne o tom čo mám v srdci,
všetky tie dôležité veci,
ktoré chcem vám povedať..
Bezradne vykričať do celého sveta!
A iba sa na to pozerať
Všetky tie správy od teba..
Zlomené srdce mi už netreba.
Chcem teraz vedľa teba stáť,
chcem s tebou hviezdy počítať,
chcem tvoje srdce mať
s tebou plakať aj sa smiať.
Tak skús mi lásku dať,
tak skús ma milovať!