NS-5 | klub

Kráľovná nočnej oblohy

5. kolo - Dračí princ

Príbeh:

Cesta na ospalú sopku bola veľmi dlhá, avšak v prítomnosti dvoch nových spoločníkov čas ubiehal rýchlejšie. Elefíni a Vega sa rozprávali o ich zvykoch, tradíciách a navzájom si vymieňali informácie. ,,Ste veľmi zaujímavá rasa. Toľko som toho nevedela a teraz zrazu viem skoro všetko. A kam to vlastne ideme?“ spýtala sa a čakala na odpoveď. ,,Vedieme ťa k sopke, kde sa nachádza Etamin. Je to drak, ktorý okupuje časť našich lesov. Náš domov premenil v pustatinu svojim ohnivým plameňom, a preto sme sa museli presťahovať tam, kde si nás našla.“ Zvedavá Vega bola zaskočená, ale napriek tomu sa ich spýtala: ,,Prečo to spravil? Vy ho poznáte však?“ ,,Bol to kedysi vážený princ s dobrým srdcom, ktorý hľadal odpovede ako ty. Jeho zvedavosť a neskúsenosť ho zmrzačila. Tiež musel prejsť skúškami, ale jednu nezvládol a to sa stalo jeho osudným znamením. Trest za nesplnenie úlohy ho premenil na draka a odvtedy sa stal ľahostajný voči bytostiam a svetu. Je to nebezpečné stvorenie a mnohým ľudom z tvojej ríše už ublížil. Zatiaľ sa nikto nevrátil živí... možno v princovi prebudíš jeho staré ja a pomôžeš nielen jemu, ale aj nám. Predsa ste z rovnakého sveta, i keď on je o 500 rokov starší.“ Elefínovia sa na Vegu usmiali.,, Počkajte, teraz mám akože bojovať sním? To nezvládnem, neublížim mu veď je predsa tiež človek“ Začala pociťovať úzkosť a bola veľmi vydesená. ,,Predsa sa to nepodarilo vám. Ani tá najväčšia zbraň by mi nepomohla proti jeho mohutnosti a ohňu“ Elefíni upokojovali Vegu: ,,Nesmieš sa báť, zvládla si našu skúšku, zvládneš aj draka. Ak tvoj strach vycíti....“ ,,Bude so mnou koniec, chápem.“ Ako to dopovedala už stáli pred spáleným lesom a v diaľke bola vidieť sopka. ,,Teraz sa musíme rozlúčiť, ďalej už ísť nesmieme. Ver v seba a svoju odvahu, ktorú si preukázala. Nezabudni, drak ti pomôže v hľadaní tvojej matky.“ Elefíni odišli a Vega zostala úplne sama. Začala sa šplhať hore na sopku, keď zrazu vyšľahol plameň z tečúcej lávy na Vegu. Preľaknutá si rýchlo zakryla tvár rukami, avšak oheň ju nezasiahol. Chránil ju akýsi štít, ktorý vychádzal z prsteňa darovaného od Elefínov. Ako už bola na vrchole, uvidela tesne pred sebou obrovskú dračiu hlavu s vyčnievajúcimi tesákmi. ,,Kto si ?“ Ozval sa hlboký zvukom ohýbajúci hlas. ,,Som Vega a hľad...“ „Ten prsteň, ihneď mi ho vráť!“ „Nie, bol to dar od Elefínov a ako vidím ešte ho potrebujem na ochranu.“ povedala odvážnym tónom. „Neublížim ti, ten prsteň má mágiu a bude tvojou skazou. Dokáže ma premeniť na človečiu formu, ale to je nemožné!“ naliehal bezcitne drak na Vegu. ,,Neverím ti! Prečo by ťa potom Elefínovia neoslobodili, keď mali prsteň?“ ,,Pretože nemôžu, keďže sú stvorenia lesa a pustatina je pre nich jedovatá. Boli tu rôzni ľudia v snahe zachrániť krajinu. Mysleli si, že sú tí praví, ktorí ma premenia.“ ,,A ako to, že nemali prsteň, veď museli prejsť cez Elefínov?“ spýtala sa zmetene Vega. ,,Mali ho, ale temnota vo mne ich spálila na popol. A prsteň? Ten zmizol s nimi a vrátil sa späť k Elefínov.“ dodal rozhorčený drak. ,,Nerozumiem tomu. Mali ti ho iba priniesť. Alebo?“ opýtala sa zamyslene. Čoraz viac bola zmetenejšia. ,,Ako som povedal neboli tí praví a stálo ich to život. Bolo mi predpovedané, že len potomok hviezdy ma premení. Len hviezdna krv môže prsteň aktivovať. Nechcel som nikomu ublížiť, a preto už viac neohrozím nikoho. Ak prsteň zničím, zničím aj seba! Daj mi ho a uteč!“ ,, Počkaj, ja to dokážem.“ povedala rázne Vega. Drak sa začal smiať a odvetil jej: ,,Ty? To my hovorili všetci a pozri, ako to skončilo.“ ,,Nechaj ma to skúsiť. Potrebujem túto skúšku splniť. Nemám už nikoho na svete. A moja matka? Neviem ani či žije, či sa k nej aj dostanem.“ Vega zúfalo padla na kolena a slzy sa jej nahrnuli do očí. ,,Dobre teda, skús to, ale ak to nevyjde zničím ho!“ skríkol drak. ,,Čo mám urobiť?“ sebavedomo sa spýtala. ,,Pod ku mne bližšie, vyryjem ti na ruku symbol súhvezdia draka.“ Pristúpila bližšie na povolanie princa a podala mu ruku. I keď to veľmi bolelo a ruka jej krvácala, musela to vydržať. ,,Teraz prilož tvoju ruku na moje srdce a povedz – rivane akrimate.“ Princ si vzdychol a povedal: ,,Dúfam, že sa ešte stretneme.“ Vega vyslovila záhadné slová. Ruka, na ktorej mala symbol, začala žiariť a prsteň prejavoval akési oranžové sfarbenie. Zrazu sa objavil červenooranžový oblak hviezdneho prachu obkolesujúc Vegu a princa. Bolo to veľmi silné spojenie až napokon sa pred jej očami začal meniť drak na princa a spálená krajina začala zelenieť. Jeho oči boli nebesky modré a vlasy havranie čierne. ,,Fungovalo to!“ vykríkol nadšene dračí princ. ,,Ani nevieš ako ti ďakujem. Vďaka tebe som opäť človek. Čo pre teba môžem spraviť?“ Vega hľadela naňho s úžasom a odpovedala: ,,Tak...Vieš...No...“ ,,Pred tým si bola zhovorčivejšia.“ povedal a usmial sa na ňu. ,,Prišla som za tebou, aby si mi pomohol nájsť cestu k matke.“ ,,Chápem poď so mnou.“ Chytil ju a zaviedol ju k bráne, ktorá smerovala až hlboko do podsvetia. ,,Toto je brána do podsvetnej ríše a tam bude tvoja ďalšia skúška, avšak potrebuješ niečo z čoho vyžaruje silné milujúce puto na úplatok. Máš niečo také pri sebe?“ spýtal sa princ. Vega rýchlo hľadala, ale nič nenašla. ,,Nemám, čo budem teraz robiť?“ ,,Nevadí.....Aha jasné...Vezmi si môj korunný klenot. Tento náramok mi darovala moja matka, ktorú som ako ty hľadal. Žiaľ som neuspel. Je to jediné čo mi po nej zostalo. S týmto zaplatíš cestu Chéronovi a ten ťa zavedie za pánmi podsvetia.“ povedal a podal jej princ náramok. ,,Toto nemôžem od teba prijať, veď jediná vec...“ ,,Spravila si pre mňa jedinečnú vec a ja ju spravím pre teba tiež. Vezmi si to a choď.“ Ako už vchádzala cez bránu, pozrela sa na princa a skríkla naňho: ,,Ešte ťa niekedy uvidím?“ Princ sa otočil a odvetil: ,,Toto nie je rozlúčka Vega. Najprv musím nájsť matku. Stretneme sa na konci tvojej cesty.“ Vega s pocitom, že si našla kamaráta prekročila prah do podsvetnej ríše.

Milé súťažiace oblečte sa ako princ resp. muž. Outfity na túto netradičnú tému majte hotové do 9.12. (sobota). Nezabudnite si poriadne prečítať podmienky