NS-6 | klub

Kráľovná nočnej oblohy

6. kolo - Bytosti podsvetia

Príbeh:

Nastal čas utíšenia zvukov zo sveta smrteľníkov. Vega sa hlboko nadýchla a rozhliadla sa po okolí. Všade videla len uschnuté tmavo sfarbené stromy a na zemi ležali zbytky kostí. Náramok, ktorý jej daroval princ, začal svetielkovať ako keby sa aktivoval po spomienke naňho. Vega začala posúvať ruku rôznymi smermi. Všímala si, na ktorom mieste svietil najviac. Bol to pre ňu znak správnej cesty. Ako tak kráčala, hľadela na okolie s úžasom. Zamýšľala sa nad tým, čo sa hovorí o podsvetí a premietala si v hlave scény z filmov. Zastala pred riekou posiatou modrastou hmlou. Náramok prestal svietiť. Zjavila sa pred ňou čudesná bytosť zahalená v rýdzom zlate, ešte i oči mala zlaté. ,,Čo tu hľadáš dievča? Hm, smrteľníčka a má krásny šperk.“ Povedala bytosť hladiac na Vegu so záujmom. ,,Prišla som sem pre ďalší dar, ktorý mi pomôže vystopovať moja matku.“ ,,Zaujímavé. Ale povedz mi dievča, kde si našla tento náramok a komu patril?“ ,,Daroval mi ho princ Etamin. Mám ho použiť ako úplatok na svojej ceste.“ Vega nechápala, čo táto bytosť vlastne žiada a aký má zámer s ňou. ,,Vieš kto som?“ ,,Predpokladám, že ste asi chéron...“ ,,Mám rôzne mená dievča. Ostáva však otázka, ktoré meno je moje pravé?“ ,,Nepoznám všetky vaše mená. Ako by som to mohla vedieť?“ ,,Otázka za otázkou. Si zvláštna. Napoviem ti, chéron nie som. Ten je len mýtus. Skutočnosť býva iná.“ Bytosť hovorila veľmi heslovite a nadnášajúco. ,,I tak neviem, kto ste. Prečo sa ma to pýtate?“ ,,Chcem vedieť, čo vo mne vidíš. Pozri sa bližšie a hlbšie do mojich očí.“ Vega prikročila bližšie a zapozerala sa do zlatých očí. ,,Čo vidíš Vega?“ V jej očiach sa nezrkadlil žiaden obraz. ,,No tak, čo vidíš?“ Bytosť naliehala. ,,Nič nevidím, neviem kto ste a ani to vedieť nikdy nebudem. Aký má toto význam?“ ,,Správne Vega.“ ,,Ako to myslíte, veď som nevidela...“ Bytosť sa usmiala a povedala: ,,Práve. Väčšina ľudí vidí zlato v mojich očiach. Znamená to, že sa zameriavajú na svoju osobu, nie na mňa. Moje meno neexistuje. Preto, správne. Ale môžeš ma volať Aurora.“ Vega nepochopene pozerala na bytosť. ,,Nie si veľmi zhovorčivá. Poď so mnou zavediem ťa tam, kam máš ísť.“ ,,Prepáčte, ale to mám preplávať rieku?“ ,,Si zábavná. Pravda, smrteľníci nemôžu prejsť cez rieku. Musíš zomrieť.“ ,,Nechápem, tu a teraz?“ spýtala sa a čakala na odpoveď. Aurora však neodpovedala, podala jej akúsi fľaštičku naplnenú modrou hmlou. ,,Vdýchni to. Je to len dočasné. Účinok na 2 hodiny, do vtedy sa musíš vrátiť do tela.“ Vega pomaly otvárala nádobku, keď bytosť skríkla: ,,Počkaj! Ešte tvoj náramok, musíš mi ho dať, takto budeme prepojené.“ Podala Aurore náramok a vdýchla obsah. Začala sa jej točiť hlava a spadla na zem. Prebudila sa už za riekou. ,,Čo sa stalo a tieto šaty?“ ,,Dievča, v podsvetí dostaneš šaty utkané z tmavej hmly. Pokračujme.“ Zastali pred veľkou bránou, na ktorej bol text v inom jazyku. Vega nerozumela čo sa tam píše. ,,Počkaj tu. Idem ju povolať.“ ,,Koho?“ spýtala sa. ,,Moju sestru, Argentu.“ ,,Tvoju sestru? Prečo?“ ,,Má niečo, čo ti pomôže, ale musím ťa varovať je prefíkaná a bude ťa presviedčať o veciach, ktoré nemusia byť pravdou.“ Aurora začala čítať text na bráne. Znel jej veľmi podivne, i keď vzápätí ucítila Vega chvenie celého podsvetia. ,,Čo sa to deje?“ Pred bránou sa objavila modrá hmla a z nej sa vynorila bytosť s tmavou pleťou, čiernymi očami, zahalená v striebre, hnedej a čiernej hmle. Mala na sebe strieborné výrazne náušnice, avšak nemala vlasy. ,,Sestra! Tu je dar od tejto mŕtvej.“ ,,Aurora vitaj, môžeš ísť postarám sa o ňu. Prejdi cez bránu dievča, tam sa dozvieme, čo bude tvojim ďalším osudom.“ Vega pristúpila, ale nedalo sa jej spýtať, prečo tam má ísť: ,,Kam vedie táto brána?“ Argenta bola zaskočená otázkou a odpovedala: ,,Do tvojho budúceho života pri svojej matke, tiež je mŕtva. Je mi to ľúto, ale takto môžete byť spolu.“ ,,Neviem či mám tomu veriť, veď predsa viem, že žije. Preto som tu, potrebujem vašu pomoc.“ ,,Načo by som ti klamala. Pod bližšie a presviedča sa sama.“ Vega sa pozrela do brány a uvidela tam svoju matku. Jej srdce podskočilo od radosti mala chuť tam hneď vojsť. Keď tu zrazu, počula šepot podsvetných bytostí. ,,Nechoď tam. Je to len trik. Ak nemáš úplatok úplne ťa ovládne.“ Vege padol pohľad na náramok v ruke Argenty. ,,Tvoj úplatok je poškvrnený, preto vezmi jej striebristé náušnice a potom vstúp do brány. Vrátiš sa naspäť do tela. Čas sa kráti Vega. Rýchlo, inak tu zostaneš naveky.“ ,,Nesmiem tam vkročiť!“ skríkla Vega. ,,Musíš! Inak neuvidíš svoju matku!“ nahnevane povedala. ,,Nie!“ Argenta s hnevom prišla k nej a stále jej opakovala, že musí tam ísť. Vega cítila bolesť v sebe. Cítila, že umiera. Padla na zem v bolestiach. Argenta nadšene povedala: ,,Teraz si v mojom zajatí. Ani brána by ťa nepriniesla k matke. Budeš služobníčkou podsvetia, tak vstúp do brány, inak tvoja duša zhorí ak do nej nepôjdeš.“ Zdvihla ju a mierila ku bráne. Vega z posledných síl strhla náušnice Argente a skočila do brány. ,,Nie! Čo si to urobila?“ Tieto slová počula ako posledné.

Milé ladies oblečte sa ako Argenta resp. Bytosť z podsvetia. Poriadne si prečítajte podmienky a dbajte na ich splnení. Čakáme na vaše kreácie.