Kráľovná nočnej oblohy
7. kolo - Jednorožec
Príbeh:
Po prebudení sa ocitla v akejsi jaskyni, ktorá bola posiata samými kryštálmi. Vstala a rozhliadla sa po okolí, avšak nevedela kam sa dostala. Brána z podsvetia ju preniesla sem. ,,Haló.“ Jej hlas pokračoval ako ozvena. Vega nevidela nikoho, a tak sa rozhodla, že nájde aspoň východ alebo niekoho, kto obýva túto jaskyňu. Kryštály svietili ako svetlá na cestu. Po ceste zbadala v diaľke zviera tmavo čierne. Najprv sa preľakla, ale potom sa šla pozrieť bližšie. Bol to kôň a mal zranenú nohu. Nemohol vstať. ,,Čo sa ti stalo? Vydrž, pomôžem ti.“ Povedala a hľadala niečo, čím by mu mohla nohu ošetriť. Za ňou sa zrazu zjavili víly. ,,Kto si? Prosím ťa neubližuj mu. Je jediný svojho druhu.“ Ozvala sa jedna z víl. ,,Som Vega a nemám v úmysle ho zraniť. Chcem tomuto zvieraťu pomôcť.“ Úprimne povedala a pohladila koňa. ,,Dobre. Potrebujeme ho dostať ku kryštálu, ktorý sa nachádza v strede tejto krajiny. Iba on ho môže vyliečiť.“ Vega zbadala korene stromov prečnievajúc cez zem. ,,Máte niečo ostré, čím by som tieto korene mohla odrezať? Aký kryštál myslíte?“ Víly nedôverujúco uhýbavo odpovedali: ,,Ten kryštál mu pomôže. Ver nám. Tu sú ostne z jaštera, tie ti pomôžu to odrezať.“ Vzala ich do ruky a snažila sa uvoľniť korene. ,,Dobre, teraz si vezmite každá z vás do ruky jeden, omotajte ich okolo jeho končatín. Ešte musím nájsť nejaký vozík....“ ,,Počkaj. Neďaleko sa nachádza akýsi. Ideme poňho.“ Pár víl odišlo a Vega zostala s troma v jaskyni. Zostalo ticho. Napokon sa odhodlala spýtať viac: ,,Prečo musí ísť k tomu kryštál a ako ho zachráni?“ ,,Pretože je to...“ Štuchla do nej jedna z víl. Dopovedala druhá: ,,...zviera, ktoré sa potrebuje vyliečiť. Nič špeciálneho.“ Videla na nich, že majú pred ňou tajomstvo. ,,Nebojte sa, môžete mi to povedať. Am...mala by som sa predstaviť. Volám sa Vega a moja cesta ešte neskončila. Hľadám svoju matku. Sem ma dostala brána z podsvetia a myslím si, že ďalšia moja úloha je tu.“ ,,Vidíte, hovorila som, že to má byť ona.“ Potešene povedala víla ostatným. ,,Čo tým myslíš?“ ,,Pred pár tisíc rokmi bolo rozpovedané proroctvo. Do teraz sme tomu moc neverili. Ale neviem či to chceš vedieť.“ ,,Prečo? Môžete mi ho povedať už ma asi nič neprekvapí.“ Vega nadšene avšak s menšou obavou čakala, čo jej povedia víly. ,,Tento starodávny text hovorí o dcére hviezdy, ktorá dokáže vystúpiť na oblohu a to zmení celý svet. Ale píše sa tam, že iba správne rozhodnutie hviezdy naplní toto proroctvo. Inak bude svet naďalej padať do temnoty.“ Vegu tupo zmrazilo a nabehli jej zimomriavky, vtedy prišli víly aj s vozom. ,,To je ona. Viete čo myslím sestry.“ Víly opustila nedôvera voči Vege a boli potešené prítomnosťou samotného potomka hviezdy. ,,Teraz mi povedzte o tom kryštáli.“ ,,Potom ti to vysvetlíme, ale rýchlo musíme ho tam zaniesť.“ Naliehali víly. Vega dala inštrukcie a koreňmi posunuli koňa na vozík. Spoločnými silami sa dostali z jaskyne. Pred očami sa rozplývala nádherná krajina s vrchmi posiatymi snehom. ,,Zem, v ktorej žijete je veľmi nádherná. Nevidela som ešte toľko krásy pokope.“ ,,Staráme sa o ňu a hlavne o kryštál. Srdce tohto ostrova.“ Už sa blížili k nemu. ,,Položme ho pri neho a kryštál sa už o to postará. Zatiaľ ti povieme, čo sa tu stalo. Bojovali sme proti otrokom podsvetia a on nás zachránil, ale prišiel o moc a zranili ho. Argenta chce využiť náš kryštál na tvorenie zla. Preto ťa priviedla asi brána sem. Len, čo odišli už si tu bola ty.“ ,,Kto to ....?“ Vega nestihla ani dopovedať a kôň sa začal meniť. Najprv mu zružovela hriva a potom celý ožil farbami. ,,To je jednorožec!“ Radostne vykríkla. ,,Ďakujem vám za záchranu môjho života.“ Prehovoril jednorožec. ,,Víly musím odísť s Vegou už nás čakajú na mračnej veži. Rýchlo prineste masku a môj klobúk. Tieto dve veci sú magické a s nimi sa dokážeme udržať v beztiažovom stave.“ ,,Ty hovoríš?“ ,,Áno, som predsa magické zviera.“ Potešene sa zasmial. Víly priniesli veci, ktoré potrebovali. ,,Nasadni na mňa a pevne sa drž. Masku prosím moje drahé víly.“ Vega sa začínala cítiť ako pierko, keby nebola pevne prichytená o jednorožca asi by uletela. ,,Môj klobúk.“ ,,Kam to teraz ideme?“ Spýtala sa. ,,Do mračnej veže po ceste ti to vysvetlím, ale teraz....“ Nestihol ani dopovedať a už sa vznášali smerom k oblohe. Vega kývala vílam na rozlúčku a onedlho vyzerali ako bodky na papieri.
Podmienky:
- farby: čo najmenej čiernej!
- outfit: kožušina (kabát,bunda),
topánky s kožušinou,
klobúk,
maska (škrabočka, ktorú dal Vege jednorožec a víly)
ružové: rukavice, nohavice
- vlasy: ružové
- make-up: ružové pery
- termín do: 6.1
- outfit uložte do galérie pod názvom Jednorozec 7NO
Tešíme sa na vaše kreatívne výtvory! :)
Anketa:
