Kráľovná nočnej oblohy
9. kolo - Mesačné stráže
Príbeh:
Potom, čo Vegu zajali, priviedli ju k vznášadlám, ktorými boli transportovaní do mesačného vezenia. Celý čas sa držala plánu a meč mala dobre ukrytý. Mesační strážcovia vyzerali veľmi prísno. Na hlave mali vysoký klobúk, ale najzvláštnejšie na nich boli okuliare. Vega uvažovala nad tým, prečo ich nosia. Preto sa spýtala jedného strážcu, ktorý jej robil doprovod: ,,Viem, že so zajatcami sa asi veľmi nebavíte, ale nemôžem prísť na to, načo používate tie okuliare.“ Strážca len pevne stál. ,,Prosím. Všetko je tu pre mňa nové. Iba pred nedávnom som sa dozvedela o existencií iných bytostí a tiež, že moja matka je hviezda.“ Ako dopovedala, obrátil sa na ňu a zložil si okuliare. Jeho oči nevyzerali ako oči ľudí, boli zvláštneho elipsoidného tvaru a vo vnútri obsahovali malé biele iskierky zahalené v čiernej farbe. Strážcu ohúrila zvedavosť Vegy a tiež poznanie potomka hviezdy, o ktorom sa šírili zvesti. ,,Teraz vidíte. Naše videnie obmedzuje vesmír, preto musíme nosiť okuliare. Ak by sme ich nemali, nemáme šancu vidieť, pretože priamym lúčom slnka sa začnú biele úlomky mesiaca rozpínať, to by viedlo k explózií a narušeniu harmónie vo vesmíre. Vozidlo, v ktorom ideme zabraňuje prestupu žiarenia z vnútra ako aj z vonkajšieho okolia. Hovorím vám to iba preto, že ste hviezda a ste zrodená z tej istej krvi ako my.“ ,,Platí to aj na hviezdne žiarenie?“ Strážnik ďalej neodpovedal a nasadil si okuliare. Opustili oblasť zeme a blížili sa k mesiacu. Vystúpili z transportéru a Vega smelo začala hovoriť: ,,Kto tu velí? Priveďte ho sem, musím sa sním porozprávať!“ Zo zástupu vystúpil generál a povedal: ,,Odveďte ju do cely. O chvíľu ťa vezmeme k nemu.“ Prišlo jej to zvláštne, že generál vyhovel požiadavke. Odviedli ju do samostatnej cely. Nikde nevidela hviezdy a na oblohe ich bolo tiež veľmi málo. Prišiel strážnik, ktorý cestoval s ňou v transportéry. ,,Rýchlo teraz je čas, vezmi meč a choď oslobodiť hviezdy. Pán mesiaca nemá čistú myslel, démon ho úplne ovládol!“ Vyhŕkol na ňu. ,,O čom to hovoríš? Ako ti mám veriť?“ ,,Som spojencom bojovníkov z mračnej veže, ctím si staré zákony a nikdy neprijmem Apopa za svojho vládcu. Použi meč a vyhraj nad pánom mesiaca. Využi silu hviezdy, ktorú v sebe máš. Nesmieš mu však ublížiť, inak by mesiac zanikol.“ ,,Akú silu mám využiť? A čo moja matka, kde je?“ ,,Ak dokážeš rozžiariť meč, odstrániš démona v jeho hlave. Všetky hviezdy odviedli k Apopovi, a tie čo sú na oblohe tie chytajú. Vieš aj my máme ľudskú krv ako hviezdy, a tiež môžeme zostúpiť raz za sto rokov, aby sme si zachovali svoj rod našimi potomkami a bránili vesmír.“ ,,To som nevedela. Ďakujem, že si mi povedal túto informáciu.“ ,,Poď so mnou spoločne dokážeme napraviť dysharmoniu.“ Strážnik bol zvedavý ako Vega aktivuje meč, keďže sa to naskytne len výnimočne za ich život. Vošli do komnaty pána mesiaca. Pán mesiaca sedel na striebristo-zlatom zdobenom tróne. ,,Potomok hviezdy, pristúp! Si obvinená z velezrady!“ Vega sa začala nahlas smiať ,,Toto myslíte vážne? Z akej mimochodom? Veď my na zemi nemáme panovníka, ale vládu a panuje demokracia.“ Ešte viac ju to rozosmialo. ,,Tak dobre teda, chceš sa smiať? Budeš sa. Stráže priveďte mi zrkadlo!“ Stráže priviedli zrkadlo do komnaty. Vyzeralo podobne, ako v sne s matkou zrkadiel. ,,Ukáž sa, prikazujem ti to!“ V zrkadle sa zjavila matka zrkadiel spútaná akýmisi železnými putami. ,,Spoznávaš ju? Určite, že áno. Stačí ak neopatrne narazím doňho a stane sa znej len minulosť.“ ,,Čo ste to spravili? Matka zrkadiel je to pravda?“ ,,Ach Vega, rada by som povedala nie. Zanikne celá snová ríša a prestanú existovať sny.“ Povedala so zarmúteným hlasom. ,,Teraz sa môžem smiať ja. Vzdaj sa mi a prisahaj vernosť Apopovi, inak ju rozbijem!“ Matka zrkadiel nabrala odvahu a povedala: ,,Vega môžeš to zvrátiť, len mu neprisahaj vernosť inak zídeš z cesty.“ ,,Niekomu sa tu zachcelo búriť sa.“ Vega smelo vytiahla meč, a namierila ho na pána mesiaca. Všetci zostali v očakávaní, avšak nič sa nestalo. ,,Táto? A vraj najsinejší potomok hviezdy, ktorého nikto neprekoná. Veď nevie ani držať meč. Prepáč dievča....“ Nestihol ani dopovedať a zrkadlo bolo rozbité na drobné kúsky. ,,Toto sa stane stými, čo neposlúchajú príkazy.“ Vtedy sa vo Vege začala hromadiť energia, nebol to však hnev. Očí jej začali svietiť na modro a na tele sa jej objavili akési ornamenty. Do meča prenikal modrý plameň a úplne ho obalil. Vega vzplanula v modrej žiare a pán mesiaca spadol na zem. Zdvihol sa čierny prach a opustil jeho telo. ,,Vyšlo to!“ Radostne zvolal strážca. Všetci sa poklonili Vege na znak záchrany ich panovníka. Ako sa prebudil pán mesiaca, poďakoval sa a vyrozprával im všetko o Apopovi. ,,Teraz ťa čaká skutočná ťažká úloha. Nájsť Apopa nie je ľahké, ale vezmi si môj opasok. Ten ti pomôže nájsť všetko, čo potrebuješ stačí len úpenlivo myslieť na svoju matku a on ťa prenesie za ňou.“ Vega bola ešte otrasená, keďže si nepamätala ako ovládla meč. ,,Použi svoju energiu na prenos. Pomocou neho ťa vystopujeme a prídeme ti na pomoc.“ ,,Ďakujem vám.“ Vega vzala opasok a myslela na matku, vtom začala miznúť spred očí strážcov mesiaca.
Podmienky: