11. kapitola - Búrlivé záblesky 2. časť

---

V sobotu ráno sa všetci pomaly schádzali do jedálne. Amelia spolu so Samirou sa už hrabali v špajzi, keď so smiechom dorazili Joy, Arden a James. Po chvíli ich nasledovala Maddie, ktoré si rozospato šúchala oči a tvárila sa ako kyslá uhorka.

“Kávu! Potrebujem urýchlene kávu!”, zaúpela, keď sa hodila na stoličku za stôl. “To je ako za trest, takéto skoré vstávanie!”

“Tak zdvihni zadok a urob si ju”, odbil ju Logan. “Vidíš tam ten prístroj na kuchynskej linke? Čo to podľa teba je?”

“Myslíš, že si vtipný, ty pako?”, vykrivila Maddie ústa. “Radšej sa staraj o seba, nikto ťa o nič neprosil.” Logan ju len prebodol pohľadom a spolu s Adamom vyšiel von do záhrady, aby narúbali a ponosili drevo na vatru, ktorú si chceli večer zapáliť.

“Tak to je fakt skvelé… je len ráno a už je oheň na streche”, povedala Joy a zapla kávovar. “Skúsme sa upokojiť, kto chce, ten si dá kávu, o chvíľu je hotová a pustíme sa do práce. A Maddie, nemrač sa. Bude to zábava”, dodala s úsmevom.

“Bude, pokiaľ sa zas tento hňup nebude tváriť ako chodiaca encyklopédia”, zašomrala Maddison. Vtedy vošla Nika a so záujmom podišla k škatuliam, v ktorých boli kúpené ozdoby.

“Octavia, ako pozerám, máme čo robiť”, skonštatovala a pozrela na elfskú dievčinu, ktorá si práve ujedala z vianočky.

“Hej, všimla som si”, zasmiala sa. “Ale fantázii sa medze nekladú, čiže aspoň máme dosť materiálu na realizáciu.” Nika potešene prikývla a znova si prezerala obsah krabíc. Boli tam girlandy, lampióny, dokonca aj vonkajšie farebné svetlá.

“No, kde je to mäso na gril?”, opýtal sa Arden s a so zdvihnutým obočím pozrel na Jamesa.

“Na mňa sa nedívaj, tu tvoja pani ho dávala do pácu včera večer”, odvetil James, ktorý sa už ládoval narýchlo spraveným sendvičom a odpil si z čaju.

“V chladničke, kde inde by mohlo byť”, zasmiala sa Joy a pobavene pokrútila hlavou.

“Vravela som, Mat a Pat”, podotkla Amelia, ktorá práve prechádzala okolo s náručou plnou zeleniny.

“Ha-ha. Idem po gril, je v garáži?” James pozrel na Ardena, ktorý prikývol. “Fajn, hneď som späť a rozložíme ho v záhrade.”

“Spomaľ trochu! Veď som si ešte ani nestihol vypiť kávu, ty Duracel”, zahundral Arden a nalial ju sebe aj Joy. “Nech sa páči, moja.”

“Aj mne, prosím!”, zavolala na neho Maddie, ktorá ešte stále napoly ležala na stole. Ten len prevrátil očami, ale jeden hrnček pridal.

“Tak makaj! O päť minút nech si v záhrade.”

“A mám všetko. Tá špajza je úžasná! Mám pocit, že stačí len pomyslieť, čo nám treba a hneď to aj nájdem”, povedala nadšene Samira, ktorá mala plné ruky potravín. Všetko si rozložila na kuchynskú linku a pustila sa do výroby obložených chlebíkov.

“Óóó, vidím, že prípravy sú v plnom prúde. Ste ako usilovné mravčeky, len tak sa tu hmýrite”, ozval sa Failo, ktorý práve vošiel do kuchyne a míňal sa s Jamesom. Ten na neho prekvapene pozrel.

“To ako v tejto značkovej bunde chceš nosiť a chystať drevo?”

“Nerieš mladý, ja sa nechystám robiť nič. Tie vaše plány sa ma vonkoncom netýkajú”, odvetil arogantne.

“Takže sa tu budeš len ponevierať, každého otravovať a žrať nervy. Nič nové pod slnkom, veď je to tvoja každodenná náplň”, skonštatoval Arden znechutene a podišiel k Joy, ktorá ani nereagovala na Failov príchod.

“Nechaj tak a nevšímaj si ho. Nestojí za to”, napomenula ho jemne šeptom, z chladničky vybrala pripravené mäso zabalené fóliou na veľkom tanieri a podala mu ho.

“Ty sa neozývaj, áno?”, naježil sa elf pohotovo, ako vždy. Arden však už nepovedal ani slovo, len na neho pohŕdavo zazrel.

“Keby niečo…”, pošepol ešte Joy, ktorá len prikývla, dala mu bozk a on vyšiel von cez sklené dvere za Jamesom. Nakoniec v kuchyni ostali len dievčatá. Octavia, ktorá telekinézou dala škatule s ozdobami von na terasu, spolu s Nikou ich už veselo vešali a umiestňovali. Nemuseli použiť ani stoličky, načo nedočiahli, Octavia vyniesla svojou schopnosťou. Samira pokračovala vo výrobe obložených chlebíkov a v miske miešala pomazánky. Amelia sa oháňala veľkým nožom a zručne krájala zeleninu do šalátu a Joy si zo špajze povynášala všetky suroviny potrebné na pečenie. Plánovala spraviť muffiny a ešte ovocné, piškótové rezy s čokoládou. Maddie sa napokon tiež zdvihla zo stoličky, dala prázdnu šálku do drezu a konečne sa pustila do výroby jednohubiek. Keď boli všetky stoly, stoličky a ozdoby rozložené a na svojom mieste, k Joy sa ešte pridala Octavia. Kedysi dávno pomáhala svojej nevlastnej matke s pečením a tak dúfala, že to ešte nezabudla. Bol by to skvelý a navyše aj vhodný darček pre oslávenkyne a vlastne by prišiel vhod všetkým, aspoň Octavia to tak videla.

Práca im všetkým šla od ruky a na obed sa neďaleko bazéna už týčila slušná kopa dreva, Arden s Jamesom práve dokončili grilovanie a voňalo to naozaj výborne, že každému sa zbiehali slinky. Aj Octavia už mala upečené korpusy a pripravené krémy. Zostávalo už len jedno, tortu ozdobiť do finálnej podoby. S tým jej ochotne pomohla Joy a hotovú ju odložili do chladničky. V tom čase do domu dorazili aj Leila s Percivalom, Olivien a Estelom.

„Stojte!“ zakričali vojaci, keď zbadali vstupovať postavy.

„Tak toto by Temnú asi veľmi nevystrašilo,“ uťahoval si z nich Percival, ale zdvihol ruky v geste vzdávajúceho sa. Olivien medzitým teleportovala Estela k portálu, cez ktorý s ním prešla a následne ho do domu, kde pred časom ležala Nika a bývala jeho babička. „Takto sa víta váš veliteľ? Vari som sa za tú dobu tak veľmi zmenil?”, pýtal sa Perci, ale na tvárach vojakov videl iba kamenné výrazy. Leila napokon nechala brata vonku, nech si to s elfami vybaví, a rýchlo vošla do domu. Mierila si to rovno do nemocničného krídla za otcom. Keď však prechádzala halou, cestu jej skrížila práve tá osoba, ktorú chcela stretnúť ako s prvú.

„Ááááááááááááááá,“ začala kričať Octavia, ktorá práve niesla sviečky na tortu a rozbehla sa k Leile. Obe sa úprimne vystískali. Vtedy z dverí vyšla Maddison, ktorá do kuchyne s ohrnutou perou len zakričala. „Je tu nejaká biela pani a Octavia je z toho zrejme poriadne hotová.“ To už vybehla aj druhá oslávenkyňa.

„Ja neverím Lei, ty si prišla! A Perci?“, zvolala nadšene a objala ju rovnako, ako pred chvíľou Octávia. Ani si neuvedomila, že má ruky stále biele od múky.

„Ten je vonku a už niečo rieši,“ odpovedala Leila. „Tento dom je taký veľký, že je tu ťažko niekoho nájsť. Kde sú všetci?“ Joy jej vymenovala, aké úlohy komu zadali. „Ak nepotrebuješ pomoc aj odo mňa, rada by som išla za otcom.“

„Nie, to mi ani nenapadlo, bež. Určite si máte čo povedať. Som taká rada, že ste obaja v poriadku.“ Octavia Leilu odprevadila na ošetrovňu. Veľmi sa tešila, že je späť a bude sa môcť s niekým konečne porozprávať. Toľko jej chcela rozpovedať, ale vedela, že stretnutie s otcom je pre ňu dôležité.

„Idem pokračovať vo svojich úlohách. Potom sa vidíme, Lei.” Ešte raz ju objala a s úsmevom odbehla.Leila opatrne vstúpila dnu, kde jediným pacientom bol jej otec, ktorý práve s okuliarmi nasadenými na nose niečo čítal.

„Dievčatko moje,“ povedal láskyplne, keď ju zbadal. V momente odložil knihu a otvoril náruč. Leila sa mu okamžite vrhla do náruče.

„Dievča pochabé, ešte je slabý!“, ozval sa prísny Drullin hlas, ktorá práve vyšla zo svojej komôrky.

„Prepáč,“ povedala Leila s plačom a posadila sa na otcovu posteľ.

„Ale veď sa nič nestalo. Som rád, že aj ty si v poriadku, princezná,“ pohladil ju po vlasoch a utieral jej stekajúce slzy. „Porozprávaj mi všetko, čo ste zažili.” Leila mu rozpovedala o svete ľudí, kam sa nedopatrením dostali. O chvíľu sa k nim pridal aj Perci, ktorý podišiel k otcovej posteli, pohladil Leilu po vlasoch a podal otcovi ruku.

„Lei, nechcem rušiť, ale všetci sú už vonku pri bazéne a chystáme sa pomaly obedovať. Viem, že si máte toho veľa čo povedať...“, prišla Octavia na ošetrovňu.

„Choďte si deti užiť oslavu. Zbytok preberieme neskôr,“ povedal Falathar a súrodenci sa pridali k ostatným na záhradu, kde vládol čulý ruch.

Medzitým Olivien nenápadne premiestnila seba aj Estela k zrkadlu. Rýchlo cez neho preliezli a Oli ich hneď aj premiestnila pred dom jeho babičky Cuile. Hneď im do nosa udrela lákavá vôňa, takže určite niečo dobrého varila. Olivien skoro neodolala nutkaniu tu chvíľu pobudnúť a pri spomienke na jej fantastickú hubovú polievku sa jej zbiehali slinky. Akurát bol aj čas obeda… Pozrela na Estela, ktorý sa len veselo uškŕňal.

“Čo ti je také smiešne?”, bola zvedavá Oli, aj keď odpoveď dobre poznala.

“Si hladná? Vetríš tu ako nejaký psík”, smial sa jej kamarát.

“Jasné, že som”, odvrkla mu urazene. “Takže odchádzam, pretože na oslave sa najem aj za desiatich.”

“Ale no tak, pokojne ostaň na obed. Ja… ja budem rád…”, jachtal celý červený.

“Tak dobre”, odvetila Olivien s úsmevom. “Ďakujem za pozvanie.” Estel len prikývol a obaja vstúpili do rozvoňaného domčeka. Ako predpokladali, babičku našli pri kozube a v kotlíku niečo usilovne miešala. Potom otvorila piecku a vybrala z nej čerstvo upečený, domáci chlieb. “No to ma podrž, takéto dobroty”, skonštatovala Oli ticho, načo sa Estel pousmial a podišiel ku Cuile.

“Ahoj, babi”, oslovil ju jemne, aby sa nezľakla, keďže ich zjavne nepočula prichádzať.

“Estel, drahý! Už si sa vrátil?”, potešila sa a vrúcne ho objala. Olivien sledovala dojímavú scénku pred sebou, ako jej vysoký kamarát stíska v náručí drobnú, krehkú starenku. Keď ju pustil, vtedy si všimla aj ju, ako nesmelo stojí vo dverách. “Ach, zlatko, aj ty si prišla? To znamená, že si si vo svete ľudí už vybavila všetko, čo bolo treba a môjho vnuka mi tu už necháš?”, spýtala sa jej s potmehúdskym úsmevom, načo Estelovi znova zružoveli líca.

“Vyzerá to tak”, odvetila Oli a pristúpila k nim bližšie. “Moja misia sa skončila, takže sme sa vrátili domov.”

“Dúfam, že ostaneš na obed, dievčatko”, povedala Cuile a nasypala do kotlíka nejaké bylinky. “Práve ho dokončievam. Musím sa priznať, že Estel mi dal dopredu vedieť, že prídete. Pre seba by som toľko nevarila.”

“Rada, ďakujem”, povedala s úsmevom Olivien. “Počkajte, pomôžem vám…” Spoločne si prestreli stôl a v chalúpke vládla veľmi príjemná atmosféra. Oli sa s Estelom a jeho babičkou cítila veľmi dobre a znova si pochutnala na výbornom jedle. Po ňom spolu s kamarátom umyli riady, pretože Cuile rozboleli kĺby a šla si ľahnúť. Predtým jej ešte za všetko poďakovala a starenka ju láskyplne pohladila po líci. Potom sa stratila vo svojej izbietke.

“Má ťa veľmi rada”, skonštatoval Estel a podal jej tanier, aby ho kockovanou utierkou mohla utrieť.

“To ma teší, pretože aj ja vás mám veľmi rada… oboch”, povedala Oli, načo Estel v rozpakoch odvrátil zrak, ale vyzeral, že ho jej slová potešili. Keď sa kuchyňa len tak blýskala čistotou, nabrali si ešte po šálke bylinkového čaju, ktorý bol navarený v malej konvičke a vyšli na verandu, kde si sadli na schody.

“Oli, vďaka, že si ma vzala so sebou. Bol to skvelý zážitok. Bez teba by som možno ani nespoznal iný svet ako náš. A zmrzlinu, samozrejme”, usmial sa pobavene pri spomienke na studenú pochúťku.

“Ja ďakujem tebe za spoločnosť. Bolo fakt super”, pritakala Oli a chlipkala lahodný, ešte horúci nápoj.

“Ale ešte sa uvidíme, však?”, bol zvedavý Estel, keď už bol čas jej odchodu, pretože sa po nej už v dome pravdepodobne zháňali.

“Jasné, určite za tebou prídem. Pozdrav odo mňa babičku a maj sa zatiaľ dobre”, dodala a silno Estela objala. On ju stisol s rovnakou intenzitou.

“Aj ty”, povedal s rozpačitým úsmevom a trochu od nej ustúpil, aby sa mohla teleportovať. Predtým mu ešte veselo zakývala a premiestnila sa k zrkadlu, cez ktoré prešla a za pár sekúnd sa ocitla vo svojej izbe, kde si zložila ruksak a zišla do záhrady. Tam zbadala aj elfských súrodencov a Octaviu, ako stoja pri bazéne a Leila sa okolo seba prekvapene obzerala. Ohúrila ju totiž atmosféra, ktorá tu vládla. Živá, radostná, na rozdiel od domu, ktorý bol až nepríjemne tichý. Na terase bolo rozložených viac stolíkov so stoličkami. Každý z nich bol prikrytý krásnym obrusom s kvetinovou výzdobou a obložený lákavým jedlom a pitím. No aj keď to nebolo tak dávno čo odtiaľto odišli, cítila sa tu cudzo.

„Lei, počkám ťa v dome“, povedal Percival, ktorý bol na tom rovnako, a už sa rýchlo otáčal na odchod.

„Perci, to nie... prosím”, okamžite ho zastavila. “Potrebujem ťa mať pri sebe. Budeš môj bodyguard“, dodala a stisla mu pritom ruku. On len prevrátil očami, ale prikývol. To už Octavia ťahala Leilu dole k stolom. Pri jednom zazrela Olivien s Nikou, ktorá na ňu žmurkla na znak, že všetko je v pohode a vybavené. Nika si neodpustila poznámku, že Leila sa jej zdá nejaká zmenená, načo sa Olivien len tajomne zasmiala. Pri grile zas stál Arden s blonďavým chlapcom, ktorý ležal v nemocničnom krídle. Amelia a ďalší chlapec z ošetrovne boli pri zariadení, z ktorého vychádzala hudba, no bola úplne iná ako tá, čo poznala od Johnnyho. Na lehátkach pri bazéne sedela pre zmenu Samira s Adamom a viedli družný rozhovor. Jediný, kto stál úplne pomimo všetkých, bol Failo. Keď ich zbadal prichádzať a hlavne stratenú Leilu, zamieril si to rovno k nim aj napriek Perciho prítomnosti.

„Ja idem radšej pozdraviť Ardena“, povedal dievčatám, vydal sa opačným smerom a pritom v mysli dodal. „Prítomnosť jeho výsosti naozaj nepotrebujem“, načo sa Leila pobavene usmiala.

„Ahoj kráska, alebo ti mám hovoriť Mesiačik? Takto odísť v strede noci”, pokrútil hlavou Failo. “Chýbala si nám a hlavne ten tvoj úsmev, čo máš práve na perách,“ dodal a odhrnul jej prameň spadnutých vlasov z tváre.

„Failo, ako vidím, ty si sa vôbec nezmenil. Už viem, čo mi vonku vôbec, ale že vôbec nechýbalo...to tvoje neustále flirtovanie“, odpovedala mu sebavedome Leila a upravila si vlasy, ktoré nakoniec zachytila strieborno-modrým hrebeňom. Faila jej reakcia prekvapila, lebo si ju pamätal utiahnutú a pýriacu sa a teraz tu pred ním stálo iné žieňa. „Toto ste tu mali stále?“, opýtala sa Octavie, ktorá pobavene prikývla. „A predpokladám, že žiadna tvojmu šarmu zatiaľ nepodľahla alebo sa mýlim, vážený pán Luyinár?“, dodala s úsmevom.

„Zatiaľ, ale pracuje sa na tom. Veď vieš, ja som neoblomný“, dodal svojím typickým prejavom Failo.

„Tak veľa vytrvalosti”, zhodnotila Leila a spolu s Octaviou prešli okolo neho.

„Ale kamže to odchádzate?!“, zakričal za nimi, načo sa Leila len otočila a zakývala mu.

“Poď, predstavím ti ostatných, ktorých si ešte nevidela”, povedala Octavia kamarátke a cestou k Jamesovi si vzala pohár limonády. Ďalej stretli Logana, ktorý sa práve chystal do domu, aby si prezliekol špinavé oblečenie. “Logan, zdržím ťa len krátko”, prihovorila sa mu s úsmevom. “Toto je moja priateľka Leila, tiež elfka. Ešte predtým, ako si sa prebral z tieňovej hry, odišla odtiaľto aj so svojím bratom Percivalom a dnes sa konečne vrátili.” Logan sa usmial, utrel si ruku do nohavíc a podal ju Leile.

“Teší ma, kočka. A Ví”, obrátil sa späť k Octavii. “Ďakujem za tieto vyčerpávajúce infošky”, žmurkol na ňu. Potom znova pozrel na Leilu. “Predpokladám, že aj ty máš nejaké výnimočné schopnosti ako ostatní.” Obe dievčatá sa len zasmiali a nechali Logana, nech sa dá pred obedom do poriadku.

“Pochopila som správne, že toto bol ten fešný čarodejník, na ktorom ti záleží a kvôli ktorému si odmietla ponuku Arcalime?”, opýtala sa Leila, keď si spolu sadli na slniečko do trávy. Octavia sa v momente začervenala.

“Áno, je to on. Je mi veľmi blízky, pretože som s ním počas jeho kómy strávila množstvo času, venovala som sa mu, čítala a starala sa o neho. Lenže po tom, ako sa Logan prebral, si na nič nepamätá. Tak mi neostáva nič iné, len čakať, či si vôbec na niečo z toho spomenie, alebo dúfať, že si k sebe nájdeme cestu iným spôsobom.” Leila ju súcitne pohladila po pleci.

“Hlavne neklesaj na duchu a buď trpezlivá, časom uvidíme. Dnes sa budeme baviť a neskôr sa v pokoji porozprávame. Poď, teraz sa pôjdeme najesť.” Obe potom prešli znova k Olivien a Nike a sadli si k nim za pekne prestretý stôl. Ostatné dievčatá zatiaľ k pripravenému mäsu povynášali von šaláty, dressingy, vodu, pivo a limonády na pitie, príbory, servítky a všetko, čo bolo potrebné. Potom sa všetci spoločne na terase naobedovali. Napriek niektorým napätým vzťahom tam vládla celkom priateľská atmosféra.

“Tak čo poviete, nie je to také zlé, hm?”, pýtal sa James s plnými ústami a naberal si už tretí kúsok mäsa.

“Veru nie, práve naopak, aj keď som si všimla, že prvé pokusy vám predsa trochu obhoreli, nemám pravdu?”, podpichla ho Samira so smiechom.

“Nevadí, stačí oškrabať a je to”, pokrčil plecom Arden a potom pozrel na kamaráta, s ktorým griloval. “A podotýkam, sú tu aj iní, tak sa nemusíš tak pchať.”

“Ach, jéééj, však ešte nás čaká dezert, nie?” James spýtavo pozrel na Joy a Octaviu. “Robili ste predsa muffiny. Cítim ich až sem.”

“No áno, robili”, zasmiala sa Joy a vstala. “Idem po ne, zatiaľ poskladajte taniere, nech máme miesto.”

“Počkaj, pomôžem ti”, vstala Samira a dievčence spoločne vošli dovnútra. Po výbornom obede sa všetci rozišli do izieb, prezliekli sa do plaviek a chystali sa stráviť popoludnie pri bazéne, kým sa oficiálne začne oslava. Olivien si v plavkách ľahla k Nike na deku, natrela na opaľovacím krémom, aby sa jej bledá pokožka na silnom slnku nespálila a vyvalila sa na chrbát. Predtým v šatníku objavila senzačné okuliare, ktoré si hneď nasadila na nos a bola dokonale chránená. Nika ležala na bruchu, v ruke držala jahodový kokteil a prezerala si nejaký časopis.

“Čo to čítaš?”, bola zvedavá Oli a nakukla jej cez plece.

“Ale, len nejaké klebety zo sveta šoubiznisu”, odvetila s úsmevom a zavrela ho.

“Tak, čo je nové v dome, odkedy som tu nebola?” Nika jej všetko rozpovedala a viac krát narážala nato, kde to vlastne Olivien bola, ale ona jej nič neprezradila. Neskôr sa k nim pridala Samira a spoločne si zahrali karty, pričom si rozprávali rôzne vtipné historky. Nika sa tak smiala, až vyliala koktejl na trávu, načo sa dievčatá rozrehotali ešte viac.

“Nepôjdeme sa trochu schladiť do vody?”, navrhla Samira.

“Jasné, skvelý nápad. To slnko teda riadne pripeká”, prikývla Nika. Oli tiež súhlasila, ešte si stočila vrkoč do drdola a všetky tri sa spoločne rozbehli k bazénu. Jeho chladná hladina dievčatá lákala, ale Olivien vedela, že nesmie len tak, rozhorúčená od slnka, do neho skočiť. Samira s Nikou vošli dnu po schodíkoch, zatiaľ čo ona si opatrne namočila telo, urobila niekoľko krokov vzad a vhupla do príjemnej, osviežujúcej vody. Odjakživa sa rada potápala, rodičia ju spolu so sestrou Eleanor brávali každé leto na dovolenku niekde k moru a dva roky chodila na plavecký krúžok. Keď sa vynorila, neďaleko aj nej zbadala Niku so Samirou, ktoré sa veselo bláznili. Oli sa potmehúdsky usmiala, znova ponorila, preplávala pomedzi dievčatá a chytila ich za členky.

“Oli! Viem, že si to bola ty! Kde si?”, obzerala sa Nika, ale nikde kamarátku nevidela. Tá sa potichu vynorila, prikradla sa k nej zozadu a schmatla ju za plecia, až prekvapene zvýskla. Potom si šli zaplávať a o niečo neskôr sa pridali k Amelii, Maddie, Jamesovi, Loganovi a Ardenovi, ktorí v časti s nízkou hladinou vody hrali volejbal. Samire to šlo skvele, ale Olivien s Nikou to moc nešlo. To im ale nebránilo v tom, aby sa dobre bavili. Po hre, keď vyšli z bazéna, sa znova uložili na deku a poriadne sa ponatierali krémom, aby sa nespálili.

“Idem do kuchyne na zmrzku, nejdete aj vy?”, opýtala sa Olivien dievčat, pretože na ňu dostala veľkú chuť.

“Nie, ja si neprosím”, odvetila Samira a Nika tiež len pokrútila hlavou. Oli len pokrčila plecami a vybrala sa do kuchyne. Najprv vypila pohár pomarančového džúsu a potom z mrazáku vybrala svoju obľúbenú pochúťku. Do misky si nabrala čokoládovú a vanilkovú, presne tie isté príchute, ako keď boli s Estelom na nákupoch. Pri tej spomienke sa usmiala. Medzitým, ako Oli šla na zmrzlinu, si Nika, sediaca na deke všimla malú lastovičku so zelenými očami, ako krúži nad ich hlavami.

“Čo tu ten magický zver chce?”, pomyslela si prekvapene, keď vtom vtáčik vletel cez otvorené francúzske dvere dnu do domu. “Idem na vecko”, povedala Samire a vstala. Tá prikývla a ďalej čítala časopis. Nika nenápadne prešla na terasu a keď sa uistila, že ju nikto nepozoruje, zneviditeľnila sa a vošla do kuchyne. Tam zbadala Olivien, ako si dávkuje zmrzlinu do misky, no keď prechádzala popri pulte, nechtiac zhodila pohár, ktorý tam ktosi nechal. Ten sa s hlasným treskotom rozbil na dlážke, až jej kamarátka od ľaku podskočila a zmätene sa obzerala okolo seba, no samozrejme, nikoho nevidela. Nika rýchlo, ale potichučky vyšla z kuchyne a v hale objavila zúfalo poletujúcu lastovičku. Keď sa jej však pozornejšie prizrela, zistila, že je to len obyčajný vtáčik bez nádherných, zelených očí. “Asi mi už začína šibať, alebo čo”, prebleslo jej hlavou rozčarovane. Potom pomohla vystrašenému zvieratku dostať sa von a aj ona sa pobrala znova na čerstvý vzduch. Ostatné dievčatá zatiaľ leňošili na lehátkach, aby ešte nabrali bronz a chlapci sa tiež bláznili vo vode, keď vtom lopta nešťastne vletela priamo do Leily, práve keď niesla poháre s občerstvením. Perci ju našťastie svojou rýchlou reakciou a presunom zachytil, takže nespadla.

„Prepáč, to som nechcel! Bola to len náhoda!“, zakričal na ňu z bazéna Logan.

„Nič sa nestalo“, odpovedala Leila, no bola celá mokrá a polepená od nápojov. Hneď k nej starostlivo pribehla Joy.

„Lei, asi sa budeš musieť osprchovať a prezliecť.“

„Ale ja tu nič okrem svojich elfích šiat nemám a to sa sem nehodí“, odvetila smutne.

„Poď, umyješ sa a ja ti zo svojho šatníka prinesiem niečo vhodné. Vďaka Aurore máme šiat habadej”, žmurkla na ňu Joy šibalsky a pred odchodom si ešte na bikini prevliekla tenučkú tuniku. Kým sa Leila dala do poriadku, priniesla jej ľahké belasé šaty lemované bielou čipkou, ktoré pekne dopĺňal jej čarovný náhrdelník, ktorý bol teraz modrý. Potom spoločne vyšli opäť na terasu. Leila si zamierila k Octavii a Joy sa znovu vyzliekla do plaviek, vzala si chladený nápoj a posadila na okraj bazéna, aby si v tom teple aspoň omočila nohy. Túžobne pozorovala tých, ktorí sa tam ešte veselo čľapkali. Keby tak vedela plávať, hneď by sa k nim pridala. Vtom sa pri nej znenazdajky vynoril Arden a objal ju okolo rozhorúčených nôh, až zhíkla.

“Jemine, aký si studený!”, zvolala v prvotnom šoku. On sa uškrnul a rukami si prešiel po mokrých vlasoch.

“Nejdeš do vody?”, spýtavo na ňu zdola pozrel a zažmurkal, keď mu ostré slnko zasvietilo rovno do očí.

“Vtipné, môj milý”, odbila ho Joy. “No bojím sa.”

“Ale no tak, budem ťa držať. A navyše, je načase, aby ťa niekto naučil plávať.”

“A ten niekto, to máš byť akože ty, áno?”, spýtala sa ho pobavene.

“Osobne, princezná”, žmurkol na ňu a natiahol k nej ruky. Joy na okamih zaváhala, no napriek svojmu strachu mu plne dôverovala a tak odložila pohár, zhlboka sa nadýchla, zavrela oči a z okraja bazéna sa spustila do jeho náručia. Hneď ho pevne objala okolo krku a nechala sa unášať po hladine vody, ktorá ju príjemne chladila.

“Tak ako?”, zašepkal jej Arden do ucha, načo sa pousmiala.

“Je to fakt super”, odvetila a dala mu jemný bozk na líce.

“To ma teší, lebo už som začínal mať obavy, že ma o chvíľu zadusíš”, zasmial sa pobavene, načo Joy hneď povolila svoje zovretie.

“Och, prepáč, neuvedomila som si to”, odvetila trochu zahanbene.

“Pohoda, veď sa nič nestalo. A ja som len rád, keď sa ku mne takto túliš”, dodal a s nežným úsmevom ju pohladil po chrbte… Vtedy sa nich dopadla taká spŕška vody, až obaja zalapali po dychu. Tesne pri nich skočil do vody Adam, ktorý hneď, ako sa vynoril, zvolal na plné hrdlo.

“Hééj!” Ostatní spozorneli a upreli naňho zrak. “Čo poviete na pretláčanie dvojíc v bazéne?”

“Skvelé! Ja som za!”, skríkol Logan, ktorý plával smerom k nemu z opačnej strany.

“Ja tiež!”, súhlasila s nadšením Amelia a Nika spolu s Maddie len prikývli.

“So mnou nepočítajte, keďže neviem plávať”, povedala Joy a sadla si na ležadlo v blízkosti bazéna a žmýkala si premočené vlasy. Percival sa medzitým ticho stratil v dome.

“Pridávam sa k Joy a k neplavcom”, skonštatovala Octavia a Leila s Olivien tiež pokrútili hlavou, načo sa Adam zatváril dosť sklamane.

“Tak to nám potom ostali len štyri baby”, skonštatoval a rozhliadol sa okolo seba. “Potom ešte dvaja chalani, kto hráte?”

“Ja!”, pridal sa nadšene James, ktorý práve vliezol do bazéna a začal sa akože rozcvičovať.

“A ďalej? Arden? Ideš do toho?”, spýtal sa ho Logan, načo Arden pokrútil hlavou a vyliezol z bazéna.

“Ak mám povedať pravdu, na takéto aktivity moc nie som, takže nie”, odvetil a posadil sa na ležadlo k Joy.

“Ale čo! Bojíš sa, že by ti niekto načal ten tvoj krásny ksicht, fešáčik?”, ozval sa zrazu Failo, ktorý sa v plavkách nečakane zjavil na terase.

“Veľmi vtipné! Keď máš také vysoké sebavedomie, nech sa páči. Svoje miesto ti s radosťou prenechám”, odbil ho Arden chladne a nasadil si slnečné okuliare.

“Pff”, odfrkol si Failo opovržlivo. “Fajn, ty padavka. Hej, hrám aj ja!“, zvolal, na najbližšiu stoličku si zložil veci a podišiel k ostatným, ktorí sa už medzitým zhromaždili na okraji bazéna.

“A ako sa podelíme?”, opýtal sa so záujmom James.

“Ja si beriem Adama!”, vyhŕkla okamžite Samira a pristúpila k nemu. Ten sa na ňu síce usmial, ale pohľadom visel na Amelii, ktorá odvrátila zrak.

“Ehm, no… dobre”, odvetil a pozrel na ostatných. “A vy?”

“Nika, smiem prosiť?”, opýtal sa blodínky James so šibalským úškrnom. “Teraz to dám proti tebe sestrička, čo ty nato?”, opýtal sa jej, keď Nika súhlasila.

“Fajn”, odvetila Amelia. “Beriem to ako výzvu, veď počkaj…” Pozrela na zvyšných chalanov, čo ešte ostali. Viac sa jej pozdával Logan, ktorý bol z nich najvyšší a ponúkal väčšiu šancu na výhru. “Logan?”, oslovila ho, načo on so žmurknutím prikývol.

“Takže mne ostala táto nová kočka”, ozval sa Failo a sebavedome sa pozrel smerom k Maddie.

“Hej… a snáď ti to pôjde rovnako dobre ako s tvojimi duchaplnými rečami”, skonštatovala.

“A my ostatní, čo nehráme, sme vaša porota”, povedala Octavia, ktorá sa usadila do ratanového kresla vedľa Joy a Ardena. Odtiaľ mala dobrý výhľad na bazén, kde sa bude odohrávať zápas.

“Dobre, vážení porotcovia...slečna Aldainová, slečna Sardë a pán Pierce”, oslovil ich James so smiechom. “Tak, ktorí kohúti pôjdu do ringu ako prví?”

“No, prvé kolo pôjdeš ty s Nikou proti Loganovi a Amelii”, povedala Joy s úsmevom, načo Octavia prikývla a Arden len pokrčil plecom.

“Super!”, zvolal James a skočil do vody. “Nika, nasadaj!” Amelia sa zasa usalašila na Loganových širokých pleciach, ten ju pevne chytil za stehná a po Ardenovom hlasnom hvizdnutí sa prvý boj o prežitie začal. Nika s Ameliou sa chytili za ruky a snažili sa zhodiť jedna druhú. Bol to celkom vyrovnaný

zápas, ale po asi troch minútach však Amelia blondínku pretlačila, James nestačil vyrovnať balans a obaja sa s hlasným čľupnutím vyvalili do vody.

“Áno!”, víťazne vykríkla drobná tmavovláska a s Loganom si treskli dlaňami. “Hahááá! A máš to, braček!”, dodala ešte stále si vychutnávajúc jeho prehru, keď sa James s Nikou, ktorá kašlala, vynorili nad hladinu.

“Si v poriadku?”, opýtal sa jej a pobúchal ju po chrbte, načo prikývla.

“Ale áno, len som sa v tej rýchlosti poriadne nenadýchla a napila som sa”, odvetila so slzami v očiach, keď sa upokojila. Potom sa James obrátil k sestre.

“A ty sa veľmi nevytešuj, Amy, aby vás o chvíľu neporazila tuto Maddie alebo Samira”, odvrkol, ale Amelia si radosť z víťazstva nedala pokaziť. Po krátkom chystaní už oproti sebe stáli nachystané ďalšie dve dvojice, a to Failo s Maddison a Adam so Samirou. Toto kolo trvalo dlhšie, pretože obe dievčatá boli húževnaté a ani jedna sa nechcela vzdať. Muži mali čo robiť, aby pod nimi udržali rovnováhu. Vtom Adam hlasno zanadával, zatackal sa a spolu so Samirou skončil vo vode.

“No konečne”, vydýchla si Maddie s úľavou, pretože už prestávala dúfať, že sa tento zápas medzi nimi niekedy aj skončí.

“Logan! Amelia! Poďte zabojovať s víťazmi o zlato!”, uškrnul sa Failo, načo si ale Arden veľavýznamne odkašľal.

“Na tvojom mieste by som sa tak nenaparoval. Keby si nepodvádzal, dávno by ste už s Maddison prehrali. Takže do finále postupujú Samira s Adamom, však dámy?”, pozrel spod slnečných okuliarov na Octaviu s Joy, ktoré len prikývli. “Tak vidíš. Aj by som povedal, že mi to je ľúto, ale nie je. Ani z ďaleka.”

“Čože? Ako som podľa teba podvádzal, há?”, oboril sa na neho Failo.

“Že ako? Nerob sa, dobre?”, sfúkol ho Arden otrávene. “Načo sa tu hráš? Jasne sme videli, ako si Adamovi nenápadne podkladal nohu a nakoniec mu na ňu stúpil! Adam, nechceš k tomu niečo povedať?”

“Presne tak!”, odvetil nahnevane a zazrel na elfa modrými očami.

“Ccc, môžte sa hanbiť, Vaše Veličenstvo”, skonštatoval Arden znechutene a pokrútil hlavou. Failo ho prebodol vražedným pohľadom, ale proti presile už nezmohol nič. Maddie ho však plesla po ramene.

“Tak to ti ďakujem veľmi pekne! Keď už robíš niečo také, rob to aspoň nenápadne, ty somár!”, karhala ho zlostne a sadla si na okraj bazéna.

“A máme tu veľké finále! Ako poslední si prichádzajú zmerať sily Amelia v sprievode Logana a Samira v spoločnosti Adama! Ktorá z týchto dvojíc sa stane absolútnym víťazom? O chvíľu sa to dozvieme!”, vyhlásila Octavia teatrálne. “Tri, dva, jedna….štart!” Po jej pokyne sa Samira zhlboka nadýchla a pustila sa do Amelie, akoby jej šlo o život. Fakt, že je to jej rivalka vo vzťahu k Adamovi a evidentne má pred ňou poriadny náskok, ju poháňal vpred. Netrvalo dlho a Amelia s Loganom čľupli do vody.

“Páni, tak to bolo naozaj rýchle!”, rozosmial sa James, keď uvidel, že jeho sestra spadla len pár sekúnd po štarte.

“Takže oficiálnymi víťazmi sa stávajú Samira a Adam! Gratulujeme!”, zvolala Joy, postavila sa a začala tlieskať. Hneď sa k nej pridali aj ostatní. Keď ovácie dozneli, všetci sa zhodli na tom, že už je najvyšší čas dať sa do gala, keďže sa blížil podvečer. Na rade boli gratulácie a samotná oslava a hlavne dievčatá chceli vyzerať pekne a upravene ako mladé dámy. Všetky už vo svojich izbách mali prichystané šaty, ktoré si vybrali na danú príležitosť. Keď sa však chceli dostať dnu, zistili, že nejaký umelec zabuchol za sebou francúzske dvere.

“Doriti! Nedajú sa otvoriť!”, rozčuľoval sa Logan a lomcoval s nimi ako o dušu spasenú.

“Museli sa zaseknúť zvnútra”, skonštatovala Amelia a rukou si jemne prehrabla mokré vlasy.

“Ukáž, pusti ma k tomu, ty mäkkýš”, odstrčil Logana Failo, čím chcel ukázať, že aj on vie byť nápomocný. No bohužiaľ, ani jemu sa ich nepodarilo otvoriť.

“A čo predný vchod?”, napadlo Samire, keď videla tú márnu snahu chalanov a Faila, ktorý dvere dobre že nevylomil.

“Tie budú pravdepodobne zamknuté, keďže používame len tento do záhrady”, povedala Joy, ale pre istotu ho išla skontrolovať. Ale ani cez tieto dvere sa nemohli dostať dnu. Každý dumal, trieskal, dokonca i nadával, keď tu sa zrazu Nika zneviditeľnila. Všetci však boli takí zaujatí tým, aby sa dostali dnu, že si to vôbec nevšimli, až keď na nich po krátkej chvíli zavolala stojac vo vchode, ktorý len pred pár minútami neúspešne kontrolovala Joy.

“No čo sa tam toľko naťahujete, poďte dnu!” Ostatní na okamih len vyjavene zízali a až potom sa vybrali k nej.

“Jéééj, Nika. Ako sa…”, začala Samira, no uprostred vety ju prerušila Octavia.

“Skvelý nápad! Ďakujeme. Ešteže máme tu čarovnú moc, no nie?”, zasmiala sa hnedovlasá elfka, keď vchádzala dnu. Za ňou nasledovala Maddison, ktorá sa, ako každý, pobrala do svojej izby. Hneď zamierila do kúpeľne, kde hodila krátku sprchu, aby zo seba zmyla všetok ten chlór z bazéna. Po nej si vlasy vysušila fénom a v župane sa posadila ku svojmu kozmetickému stolíku. Tvár si natrela tenkou vrstvou krému a potom naniesla trochu make-upu. Ďalej vzala biely očný tieň, ktorým si pokryla viečka a jemným gradientom ho z jednej strany doplnila čiernym. Následne siahla po linke na oči a rovnomerným ťahom nakreslila dokonalú čiaru. Mihalnice pokryla primeraným množstvom špirály a na pery si naniesla perleťový lesk. Nakoniec líca poprášila trochou pudrenky, aby zvýraznila lícne kosti. Keď mala tvár hotovú, siahla po žehličke na vlasy a natočila si ňou splývavé vlny. Uši ozdobila honosnými, ale ťažkými náušnicami a spokojná sama so sebou sa presunula k skrini, z ktorej vybrala krátke červené šaty s pomerne vyzývavým dekoltom. Na nohy si navliekla čierne, sieťkované silonky a obula si lodičky červenej farby. Takto vystrojená vyšla zo svojej izby, keď sa tu pred ňou zjavila Amelia, oblečená v ľahkých, ružových šatách korzetového strihu.

“Ahoj, Maddie”, pozdravila ju trochu neisto.

“Čau. Už si hotová?”, spýtala sa tmavovlásky, letmo ju prebehla očami a chcela zatvoriť dvere.

“Nóóó... nie tak celkom. Ja… chcela som sa ťa opýtať, či by si ma nemohla namaľovať, keďže si vždy tak dobre upravená”, jachtala Amelia, keďže kvôli Maddisoninmu uhundranému správaniu nevedela, či bude vôbec ochotná a niekam ju nepošle.

“No jasné!”, prekvapila ju. “Rada si z teba spravím pokusného králika”, zasmiala sa Maddie a pozvala dievčinu ďalej. Rukou ukázala na stoličku pred jej toaletným stolíkom a za ten čas si k nej prisunula malé kresielko. Znova vybrala všetky potrebné veci na líčenie a posadila sa pred ňu.

“Máš aj nejakú predstavu?”, spýtala sa, zatiaľ čo jej nanášala na viečka podklad.

“V podstate ani nie. Ja... nezvyknem sa veľmi a často maľovať. Takže to nechám na teba, ako môžem”, usmiala sa Amelia so zatvorenými očami.

“Hotovo”, skonštatovala Maddison po pár minútach a pomaly od nej odstúpila, aby zhodnotila svoje dielo. Amelia sa potom nadšene pozrela do zrkadla. Jej oči rozjasňoval ružový tieň popretkávaný bielou a trochou čiernej farby. Na kraji viečka sa vynímala čierna linka, ktorá zvýrazňovala jej veľké oči.

“Chceš predĺžiť aj mihalnice?”, spýtala sa Maddie.

“Nie, netreba, už aj bez toho je to super, ďakujem”, odvetila Amelia a vrátila sa ešte do svojej izby, aby si upravila vlasy. Maddie, spokojná so svojou prácou sa zoširoka usmiala. Vtom sa na jej dvere ozvalo druhé zaklopanie. Prekvapene otvorila a zbadala tam stáť Joy, ktorá mala svoje dlhé, zvlnené vlasy rozpustené a len pár prameňov vzadu zopnutých ozdobnou sponou s čevenými a bielymi kvetmi. Jej celkový vzhľad dopĺňali biele šaty na ramienkach s jemnou krajkou vo véčkovom výstrihu, červenou saténovou stuhou v páse a širokou sukňou nad kolená. K tomu si obula topánky na vyššom opätku tiež červenej farby.

“Vau, ty ideš na oslavu, alebo na svoju svadbu, hm?”, opýtala sa jej Maddie, načo Joy trochu zružoveli líca.

“Ale prosím ťa”, pousmiala sa rozpačito. “Ja len… mám na teba malú prosbu.” Vysvitlo, že rovnakú ako Amelia pred ňou. Maddison pozrela na hodinky, aby skontrolovala, koľko majú ešte času. Do oficiálnych gratulácií ostávala ešte polhodina a tak Joy pozvala dnu.

“Nejaké špeci požiadavky?”

“Len niečo jemné, na zvýraznenie, nič viac”, usmiala sa na ňu a zatvorila oči. Maddie sa na chvíľu zamyslela a potom zo stolíka vzala svetlohnedé tiene, z ktorých jej naniesla ľahkú vrstvu. Na horné viečka nakreslila dokonalé linky, husté mihalnice pretrela maskarou a na záver jej pery obohatila jemnou vrstvou červeného rúžu.

“Spokojná?”, opýtala sa Joy na záver a tá pri pohľade do zrkadla len nadšene prikývla.

“Áno, ďakujem, Maddie”, odvetila a spoločne vyšli na chodbu, kde sa takmer zrazili s Ameliou, ktorá sa už pýšila dokonale učesanými vlasmi. Medzitým Nika, už namaľovaná a oblečená do krásnych zelenomodrých splývavých šiat, si sadla na posteľ, že si obuje pekné sandálky na podpätkoch, keď zrazu začula jemné ťukanie na okno. Prekvapene pozrela tým smerom a od šoku skoro spadla na mäkký, plyšový koberec. Cez sklo sa na ňu díval obrovský, pestrofarebný papagáj a mal presne tie isté zelené oči, ako líška, pes aj páv, ktorých videla v magickej záhrade. Nika si bola istá, že je to to isté zviera. Váhavo vstala a pomaly otvorila okno. Papagáj trochu odstúpil a vtedy si na širokej parapete všimla kvety, ktoré natrhala ešte ráno. Napočudovanie, neboli vôbec zvädnuté. Začudovane sledovala exotického vtáka, ako vletel dnu a sadol si na stôl. Potom krútiac hlavou ich vzala, zo šuflíka vybrala tri farebné stužky, na ktoré fixkou napísala mená oslávekýň a previazala nimi kytice.

“Ehm… ďakujem”, povedala farebnému vtáčikovi, aj keď jej bolo trochu čudné ďakovať zvieraťu, pretože nevedela, či jej vôbec rozumie. Ten však naklonil veľkú hlávku na bok a pozrel na ňu múdrymi očami. Už sa ho tak nebála ako predtým, skôr bola zvedavá. Kým však stihla niečo urobiť, papagáj vyletel von oknom a už ho nebolo. Nika sa za ním ešte vyklonila, ale stratil sa v hustej korune gaštana. Napokon vzala kvety do rúk a vykročila preč z izby. Octavia sa tiež vo svojej spálni pripravovala na oslavu. Po krátkom, ale osviežujúcom kúpeli si zvolila fialové, voľne strihané, ale veľmi pekné šaty so sukňou pod kolená. Hlavou jej stále vírili myšlienku, čo asi prežila Leila za ten čas, ktorý strávila vonku.

“Dúfam, že mi čoskoro všetko porozpráva.” Ešte raz v zrkadle skontrolovala svoj výzor a zišla dole. V hale bola už aj Samira, ktorá v oranžovom outfite svietila ako slniečko a čierne kadere mala krásne upravené. Práve sa rozprávala s Adamom, keď ostatné dievčatá schádzali dole schodmi.

“Teda, kočky, ja asi odpadnem z toľkej krásy”, skonštatoval Adam, no s obdivom hľadel hlavne na Ameliu, od ktorej nemohol odtrhnúť zrak. Tá musela tiež uznať, že mu to v tmavých džínsoch a svetlomodrej košeli, ktorá mu ladila k očiam, veľmi pristalo.

“Ďakujeme”, odvetila Maddie sebavedome a ladným krokom vyšla na terasu. Tam už stál Logan spolu s Failom, napodiv elegantne oblečení a tiež nešetrili chválami nad vyobliekanými dievčinami.

“Akí sú tí chlapi hneď krajší, keď sa nahodia do gala, no nie?”, usmiala sa Octavia, keď sa všetci presunuli von do teplého večera, ktorý osvetľovali posledné lúče zapadajúceho slnka. Vtedy sa konečne z domu vynorili aj Arden s Jamesom, ktorí mali dokonca aj voľne uviazané kravaty na bielych košeliach s vykasanými rukávmi a pekne učesané vlasy.

“Ha, ja omdliem!”, zasmiala sa Amelia. “Takto som ťa videla naposledy na svadbe tety Mavis. Ako si dokázal skrotiť to svoje vrabčie hniezdo, braček?” “Veľmi vtipné, sestrička”, odvetil pobavene a potom sa jej prizrel bližšie. “Mimochodom, vyzeráš úžasne”, dodal. “Ty si sa maľovala?”

“Nie, to Maddie”, odvetila a poklepala hnedovlásku po pleci, ktorá sa rozprávala so Samirou, aby sa otočila.

“No do…”, vydýchol James, načo sa Maddison usmiala.

“Hňupík, treba ti pomôcť pozbierať oči zo zeme? Ale vďaka.” Bolo však vidno, že ju jeho reakcia úprimne potešila.

“Ehm… no, musím uznať, že si fakt kus, Maddie, to by videl aj slepý. A navyše, pekne si nalíčila moju malú sestričku, klobúk dole.”

„Každú chvíľu by sa malo ísť gratulovať“, povedala Nika, keď pristúpila k Leile.

„Tak to idem dovnútra pre darček, nechala som ho na ošetrovni,“ povedala bielovláska. Keď náhlivo vošla do domu, po schodisku práve schádzala Olivien v tyrkysových kokteilových šatách so svojimi balíčkami v ruke.

“Kde ideš, Leila?”, bola zvedavá.

“Do nemocničného krídla po dary.”

“Jasné. Pôjdem s tebou, aspoň ti poviem, ako to po našom príchode dopadlo. Všetko išlo hladko”, začala rozprávať, kým kráčali po chodbe. “Veci som si nechala zatiaľ v knižnici, potom sme s Estelom prešli cez portál, teleportovala som ho k babičke a hneď som išla späť. Potom som sa s vecami premiestnila pred strážiacich elfích vojakov, ktorí nechápali, čo sa tu dnes deje”, smiala sa pobavene. “A potom som šla do svojej izby”, dodala, keď už boli na ošetrovni.

“To je skvelé. Ahoj, oci”, pozdravila ho Leila s úsmevom. “Prišla som si po veci.”

“Dobrý deň”, povedala Olivien bielovlasému elfovi, ktorý sedel na lôžku a rozprával sa s Drullou.

“Bavíte sa dobre, deti?”, opýtala sa ich striebrovlasá elfka s úsmevom.

“Áno, je to skvelé. Nechcete sa aj vy k nám pridať?”, bola zvedavá Oli. Ona však so smiechom pokrútila hlavou.

“Ďakujem, ale nie. Už za mnou dnes boli aj Joy s Ameliou. Je to od vás milé, ale ja budem radšej robiť spoločnosť Falatharovi, aby nebol sám.”

“Dobre”, odvetila Leila. “Tak zatiaľ dovidenia.” Potom dievčence spoločne vyšli späť do záhrady. Medzitým podišiel Arden k Joy, chytil ju za ruky a obdivne ticho zahvízdal.

“Čím to je, že vždy, keď ťa vidím, si krajšia a krajšia”, skonštatoval s úžasom a zatočil si ju.

“Ale prosím ťa. Dokonca som sa ani sama nenamaľovala. To je Maddissonina práca”, odvetila Joy skromne.

“Odviedla ozaj skvelú prácu, no ty si nádherná aj bez toho”, povedal s úsmevom a oči mu len tak žiarili.

“Ďakujem, láska, aj keď si myslím, že zasa preháňaš”, odvetila Joy so smiechom a kým stihol niečo namietnuť, chytila ho za kravatu, jemne k sebe pritiahla a nežne pobozkala. “Hm, tiež musím povedať, že ti to veľmi pristane. A ako dobre voniaš”, pochválila ho, načo jej venoval ďalší bozk.

“No, len sa tu nezjedzte”, ozvalo sa za nimi ironicky.

“Daj si odpich, Failo, čo tu zasa oxiduješ?”, zavrčal Arden podráždene a Joy sa obrátila.

“Teda, modroočka, teraz si mi totálne vyrazila dych a ver, to sa často nestáva”, skonštatoval pochvalne, pomaly po nej prešiel pohľadom a úplne Ardena ignoroval.

“Ďakujem”, povedala Joy so strojeným úsmevom a chcela sa otočiť späť, keď sa Failo ozval znova.

“Aj dnešné ráno som mal vďaka tebe skvelé… a tie raňajky...hmmm...lahôdka”, dodal provokačne, načo sa začervenala a letmo pozrela na Ardena.

“Čo? Aké raňajky? Joy?”, pozrel na ňu so zdvihnutým obočím a s otázkou v očiach.

“Takže tvoja milovaná ti to vari nepovedala?”, zasmial sa Failo. “Najprv nakŕmila mňa a až potom teba… zbytkami, ktoré som ti veľkodušne nechal.”

“Ale žiadne, Arden”, odvetila a zamračila sa na elfa. “A ty už láskavo prestaň!”, zvýšila na neho nahnevane hlas. “Prečo sa tu zasa nadrapuješ?! Nakŕmil si sa jedine sám, keď si mi z taniera ukradol tých pár lievancov!”

“Chcel som vedieť, či sú jedlé, aby sa tu pán Dokonalý náhodou neotrávil. Ale ako sa ukázalo, boli dokonalé a chutné ako ty, zlatko.”

“Prvý dojem môže klamať, Vaše Veličenstvo”, skonštatoval Arden ľadovo a pozrel na Joy. “Nabudúce tam toho jedu na potkany pridaj viac, moja”, dodal akoby mimochodom. Failo prekvapene vypleštil oči, načo Joy len pokrútila hlavou, no neubránila sa úsmevu.

“Dobre, už to nechajme a poďme k ostatným”, povedala Ardenovi, ktorý prikývol, ale zastavil ich elfov hlasný smiech.

“To si taký fajnšmeker? Že jed na potkany!”

“Na tvojom mieste by som sa moc nevyškieral, ty dement… ten jed zaberá až neskôr, pomaly a dosť bolestivo.”

“Tak to dúfam, že si sa tých lievancov poctivo nažr...” Joy len prevrátila očami.

“A už ticho! Obaja!”, zahriakla ich netrpezlivo. “Už by aj stačilo, nemyslíte? Dnes fakt nemám náladu počúvať tieto vaše úžasné slovné ping-pongy!” S týmito slovami schmatla svojho priateľa za ruku a ťahala ho preč od elfa k ostatným, ktorí sa už zhromaždili v strede záhrady.

“Tak čo, sme tu všetci?”, zvolal James a očami prebehol po všetkých prítomných. “Kde je zasa Failo?”

“A z teba sa odkedy stala moja pestúnka?”, ozval sa menovaný, ktorý sa pomalým krokom práve k nim pridal.

“Odkedy si ty úplne neschopný niečo urobiť…”, dodal na jeho poznámku a pokračoval ďalej v príhovore. ”Takže… milí priatelia, zišli sme sa tu na oslave mojej malej sestričky Amelie, Joy a Maddie. Amy”, pozrel na tmavovlásku a s bratsky na ňu žmurkol. “Prajem ti všetko len to najlepšie. Vieš, že ťa mám veľmi rád a vždy som si vážil, aký máme medzi sebou pekný, súrodenecký vzťah. Si skvelá baba, len sa, prosím, už nezapleť do nejakej šlamastiky, načo si ty veru expertka”, zasmial sa, keď na neho Amelia vystrúhala grimasu, ale potom ho vrúcne objala.

“Aj ja ťa mám rada, Jamie”, povedala s milým úsmevom a ozval sa potlesk.

“A...Maddie! Aj tebe chcem niečo povedať...”, pozrel veselo na hnedovlásku. “Na úvod ti prajem všetko len to dobré a nech úsmev častejšie žiari na tvojej tvári, pristane ti to viac, ako to večné mračenie. Hoci sme si k sebe cestu veľmi nenašli, viem, že v skutočnosti máš dobré srdce a si správna ženská. Potvrdilo sa mi to aj počas tieňovej hry, tým, že si vytrvala a tak nás vrátila späť, do tohto sveta. Tiež, čo sa týka tvojich citov k Joshovi. Viem, že boli čisté a úprimné. Takže...stará, či nová Maddison, to je úplne jedno. Všetko najlepšie!”

“Ďakujem, hňupík,” povedala Maddie a milo sa na neho usmiala. Jeho slová ju prekvapili, ale aj veľmi potešili. Hoci si ho často doberala, mala toho strapatého blondiaka celkom rada. Po hlasnom potlesku do stredu pristúpil Arden.

“Tiež by som rád povedal pár slov. Kočky, srdečne vám blahoželám k narodeninám”, usmial sa na Maddie s Ameliou a potom pozrel na Joy, ktorá vyzerala úprimne prekvapená. “A hlavne tebe, Joy ... som veľmi šťastný, že ťa mám. Rozjasnila si moje dni, robíš zo mňa lepšieho človeka a tvoja láska je pre mňa všetkým. Ja...viem, že to so mnou nemáš ľahké, ale... snažím sa”, zakončil s úsmevom a trochu rozpačito pokrčil plecami. Potom k nej podišiel, podal jej červenú ružu a objal ju okolo pása. “Krásne narodeniny, moja. Ľúbim ťa.”

“Aj ja teba...”, hlesla Joy so slzami dojatia v očiach. Toto fakt nečakala. Arden sa usmial a potom ju pobozkal s takou láskou, až sa zachvela. Všetci začali tlieskať a niekto dokonca aj zapískal. “Ešte tu pre teba niečo mám”, dodal a z vrecka džínsov vybral malú zamatovú škatuľku. Keď ju trochu roztrasenými prstami otvorila, vo vnútri našla jemný, ale prekrásny prsteň z platiny. V strede bol ukončený zapracovaným malým srdiečkom otočeným nabok a po jednej strane bolo vykladané drobnými lesklými kamienkami. Joy sa zatajil dych a s úžasom pozrela na Ardena.

“Ďakujem… ten je nádherný!”, zašepkala, keď sa spamätala.

“S radosťou, princezná”, odvetil mäkko, keď jej prstienok nastokol na prst a ešte raz si ju silno k sebe pritúlil.

“Takže, dievčatá!”, zvolal nakoniec James, zdvihol svoj pohár so šampanským a ostatní ho nasledovali. “Ešte raz, všetko najlepšie!”, zvolal a všetci začali spievať Veľa zdravia, šťastiáááá…. Ako prvá pristúpila k oslávenkyniam Octavia, ktorá v rukách držala čokoládovú tortu.

“Všetko naj, naj, naj k tým vašim narodeninám, najmä veľa síl.” Octavia sa skoro zakoktala. Bolo to už dávno, čo sa zúčastnila nejakej oslavy a tu bolo navyše na jej pomery veľa ľudí, takže sa cítila trochu nesvoja. “Dúfam, že vás môj darček, síce maličkosť, poteší”, dodala a položila tortu so sviečkami na stôl. Arden ich pohotovo zapálil a všetky tri dievčatá ich za hlasného potlesku sfúkli. Postupne prichádzali k oslávenkyniam aj ostatní gratulanti. Medzi prvými bola Samira, ktorá každej z dievčat podala pekne zabalený darček. Ďalej sa na rad dostala Leila, ktorá Joy podala balíček zabalený v žltom papieri s ružovými kvetinkami a červeno-ružovo-bielu kytičku. Tú ešte v dome rýchlo upravovala, lebo z nej vytiahla po jednej ružovej ruži pre Ameliu a Maddison.

„To je za nás oboch“, pošepla Joy do ucha a hlavou ukázala na Perciho. Ten jej podal ruku, zablahoželal a zohol sa, aby jej dal pusu na líce. Keď od nich Joy rozbalila dar, s úžasom vydýchla.

“Lei, Perci, ďakujem vám. Tá skrinka je prekrásna”, tešila sa, keď otvorila veko a pohľad jej padol na roztomilú balerínu.

“Rado sa stalo”, odvetili súrodenci a presunuli sa k Amelii, ktorej darovali jednu ružičku.

„Prepáč, nevedela som, že aj ty máš narodeniny. S Joy sme sa o tom pred časom rozprávali, tak preto sme sa s Percim vrátili“, povedala po gratulácií ospravedlňujúco Leila.

„To nevadí, ďakujem a teším sa, že ste prišli“, odpovedala Amelia. Perci jej tiež zablahoželal a potom aj Maddison, ktorú videl naposledy v bezvedomí, keď ju prenášal po boji do ošetrovne.

„Ahoj, ja som Leila a toto je môj brat Percival. My sme sa ešte nezoznámili. Všetko najlepšie k narodeninám, Maddison”, dodala a s úsmevom jej podala ružovú ružu.

„Vďaka, bielovláska. Aj som čakala, že od vás elfov dostanem nejakú burinu, ale samozrejme poteší,“ zaklincovala Maddie, čo Leilu trošku zamrzelo. Ďalej nasledovali Nika, ktorá im podala nádherné žiariace kytice, ktoré každého prekvapili, takže boli zvedaví, odkiaľ ich má. Tá sa len tajomne usmiala, ale nepovedala im to. “No, aspoň niekto tu má vkus, tieto kvety sú suprové”, zahlásila Maddie uznanlivo. Ďalej nasledovala Oliven a potom k nim pristúpil Adam.

“Tak, ešte raz ti prajem všetko najlepšie, Amy”, usmial sa na ňu a vzal do ruky jej malú dlaň. Amelia sa mierne začervenala.

“Ďakujem”, odvetila a pozrela mu jeho modrých očí, v ktorých sa opäť strácala. Vtedy ju Adam objal a a sklonil sa k nej, ale namiesto toho, aby jej dal pusu na líce, ju letmo pobozkal na pery a jej telom prebehli zimomriavky. Pomaly sa od nej odtiahol a skúmavo sa jej zahľadel do očí, či to náhodou neprehnal, ale Amelia sa na neho jemne usmiala. Nevšimli si, že o pár metrov ďalej ich pozorovala Samira. V tvári sa jej zračilo veľké sklamanie a bolesť. Hoci už dávno tušila, že Adamovo srdce pravdepodobne patrí iba Amelii, stále sa s tým nedokázala zmieriť. So smutným povzdychom odvrátila pohľad a usadila sa do kresla vedľa stolíka, na ktorý si oslávenkyne ukladali darčeky. Snažila sa upokojiť, ale úľava akosi neprichádzala a Samira už nedokázala zadržiavať slzy, ktoré sa jej tlačili do očí. Bolo toho na ňu už priveľa. Arden, jeho vyhrážky a teraz Adam… Rýchlo vstala a nenápadne sa vytratila do svojej izby. Ostatní si to ani nevšimli, keďže stále prebiehali gratulácie všetkým trom dievčatám.

“Tak ešte raz, už asi po tretí alebo štvrtý, neviem…. ale všetko najlepšie, Maddie!”, oslovil ju James ako posledný z gratulantov a potriasol jej rukou. “Vtáčika som ti už dal cestou na intráky, ale myslím, že toto by sa ti asi zišlo”, dodal napokon so šibalským úškrnom a podal jej darčekovú taštičku, v ktorej bola červeno-biela krabička s nápisom Vyprošťovák.

“Hahahááá, ďakujem! Určite sa bude hodit”, zasmiala sa veselo a položila ju k ostatným balíčkom. Potom si vzala tanier a odkrojila si kúsok čokoládovej torty od Octavie. Následne sa aj s tanierom vyvalila do lehátka vedľa bazénu, kde si v tomto sparnom súmraku vychutnávala lahodnú chuť dezertu. Po krátkej chvíli, keď už gratulácie skončili, nastal čas na tanečnú zábavu. Arden sa presunul k svojmu provizórnemu DJ-boxu a o chvíľu sa záhradou rozľahli tóny prvej skladby.

“Vááá, to je moja obľúbená!”, vykríkla Olivien, jednou rukou schmatla Niku, druhou Joy a už ich ťahala na miesto, ktoré bolo vyhradené ako parket. K ich tanečným kreáciám a zábave sa za pár minút pridali Logan s Jamesom, ktorý ešte zavolal Octaviu a svoju sestru. Amelia len tak žiarila. Konečne po dlhom čase sa výborne zabávala. Tento deň si chcela maximálne užiť a netrápiť sa so všetkými svojimi problémami. Po včerajšku sa cítila ako najšťastnejší človek na zemi. Ona a Adam. Nemohla ho dostať z hlavy a len pri spomienke na neho sa usmievala. Ten sedel obďaleč a dojedal svoj kúsok torty. Keď videl, že väčšina ľudí sa zvŕta na parkete, rozhodol sa, že za ten čas by sa mohol porozprávať so Samirou. Rozhliadol sa naokolo, ale nikde svoju kamošku nevidel.

“Možno bude vo svojej izbe”, pomyslel si, vošiel do domu a už jej klopal na dvere. Trpezlivo čakal, kým sa neozvalo tiché ďalej a Adam vstúpil dnu. Samiru zbadal ležať na posteli a tá sa ani neunúvala pozrieť, kto za ňou prišiel.

“Ahoj, Sam, si v poriadku?”, opýtal sa jej starostlivo a prisadol si k nej.

“Ale áno, v pohode…”, zamumlala do vankúša.

“Tak prečo si potom odišla zo záhrady? Hľadal som ťa a…”, začal Adam a ona k nemu pomaly otočila hlavu. Hneď si všimol na jej tvári a okolo očí jemné červené fľaky. “Ty si… plakala?”

“Nie!”, odvetila a namrzene po ňom hodila jeden z vankúšov.

“No ja neviem, Sam, zasa až tak slepý nie som”, odvetil pobavene. “Čo sa deje? Vidím, že ťa niečo trápi.” Samira sa posadila a rezignovane na neho pozrela. Potom sa zhlboka nadýchla.

“Adam, ja… videla som vás s Ameliou, ako si jej gratuloval a… ako si ju pobozkal…”, jachtala, evidentne to, čo mu chcela povedať, bolo pre ňu ťažké. Adam sa trochu zamračil, ale neprerušoval ju. “Jednoducho ma to rozrušilo, to je všetko”, zakončila a rýchlo od neho odvrátila zrak. Doslova cítila, ako jej horí tvár.

“Samira, ale ja nerozumiem…alebo mi tým chceš niečo naznačiť?” Adam ostal úprimne prekvapený.

“Mám ťa rada”, vypadlo z nej zrazu a zavrela oči. “Ešte keď sme spolu študovali na výške, cítila som k tebe niečo viac ako ku kamarátovi. Ale ty… ty si si to nikdy nevšimol a ja som ti to nikdy nepovedala a teraz… teraz je už neskoro”, dodala a smutne na neho pozrela. Adam nevedel, čo jej má nato povedať. Jemne jej vzal ruku do dlane a pohladil ju.

“Sam, ďakujem, toto….som nečakal, ale… si úžasná mladá žena a si nenahraditeľnou súčasťou môjho života, no… ako kamarátka. Je mi to ľúto, no ľúbim Ameliu, to si si už určite všimla.” Samira prikývla a pokúsila sa o úsmev.

“Viem”, odvetila ticho a sklonila hlavu, Adam jej však podoprel bradu, aby na neho pozrela.

“Nebuď smutná… určite tam niekde čaká nejaký skvelý mladý muž, ktorý ťa bude milovať tak, ako si zaslúžiš.”

“Ďakujem.” V tejto chvíli však na iného chalana ani nemyslela. Chcela jeho, ale bolo to márne, po jeho slovách zhasla aj jej posledná nádej.

“Takže...ostaneme aj najďalej kamoši?”, opýtal sa jej Adam neisto, načo prikývla. Čo mala robiť. Hoci s ním nemohla byť tak, ako by si to predstavovala, o jeho priateľstvo prísť nechcela. “Fajn, to mi veru odľahlo”, žmurkol na ňu, obaja sa zasmiali a napätie medzi nimi aspoň trochu opadlo. “A teraz poď, trochu sa zabavíme a po oslave sa za tebou zastavím, ako sme sa dohodli a všetko ti vysvetlím, dobre?”

“Oukej, poďme”, odvetila Samira a chytila ho za ponúkanú ruku. Potom spoločne zišli dolu schodmi do záhrady. Tam už bola zábava v plnom prúde. Na provizórnom parkete sa už natriasali takmer všetci, okrem nich dvoch, Faila, ktorý sedel v kresle, niečo popíjal a pozoroval vlniace sa dievčatá a Leily v rozhovore s bratom neďaleko bazéna. Joy, ešte zadýchaná od tanca sedela Ardenovi na kolene pri DJ-mixe a o niečom sa s ním so smiechom zhovárala a nakoniec Maddison. Tá sa ešte stále vyvaľovala na lehátku pri bazéne a bola duchom neprítomná.

“Smiem prosiť?”, spýtal sa Adam a s úsmevom na perách čakal na Samirinu reakciu. V tej chvíli ju zaliala červeň a hoci bola smutná a zo všetkého zmätená, jeho pozvanie prijala. Ako ju viedol k ostatným tanečníkom, okolo nich prešiel James, ktorý si potreboval z toľkého skákania trochu vydýchnuť. Poobzeral sa okolo a zamieril rovno k Maddie. Zobral zo zeme tanierik s kúskom torty, ktorý nedojedla a preložil ho na neďaleký stolík. Potom si k nej prisunul prútené kreslo.

“Nečakal by som, že práve ty vynecháš takú super diskotéku”, podpichol ju, na čo si vyslúžil len jej tradičnú grimasu.

“Akosi ma na to prešla nálada”, zatiahla a pomrvila sa na svojom ležadle.

“Teba? Ty, čo si vždy plná energie a ako stvorená pre podobné aktivity? Čo sa deje?,” spýtal sa so záujmom.

“Ach, hňup, čo sa zasa staráš? Choď sa baviť s ostatnými”, odbila ho, no James sa len tak nedal.

“Ale choď, akurát si dávam prestávku. Za ten čas som sa celkom unavil, takže sa pokojne môžeš posťažovať. Som samé ucho.”

“Bože, ty si ale otravný”, smutne si povzdychla Maddie. “V podstate mi ani nič nie je, len... počas tých gratulácii pri pohľade na Joy s Ardenom, akí sú spolu šťastní a ľúbia sa, alebo na začínajúcu lásku tvojej sestry s Adamom, ma proste zrazu prepadla zlá nálada nad mojím posratým milostným životom, to je celé.”

“O to väčší dôvod zahnať všetky tie smutné myšlienky na parkete, čo ty nato?” skonštatoval James, keď sa trochu vydýchal a natiahol k nej ruku, aby vstala a šla sa baviť. Maddie na okamih zaváhala, no nakoniec predsa len usúdila, že má asi pravdu a vydala sa s ním na parket. Po pár tanečných piesňach sa z reproduktorov ozvala pomalšia skladba, načo Arden pokynul Joy, aby vstala a vzal ju za ruku.

“Ale veď ty nerád tancuješ”, podpichla ho s úsmevom, keď si ju o kúsok ďalej pritiahol do náručia a začal sa s ňou hýbať do rytmu romantických tónov.

“Nejako som si nato zvykol, odkedy si ma k tomu na tej pláži prinútila”, uškrnul sa pobavene a vtisol jej bozk na čelo. “A navyše viem, že ty zasa rada tancuješ.”

“To ma musíš mať fakt veľmi rád, keď si sa tak obetoval”, zasmiala sa a spokojne si oprela hlavu o jeho rameno.

“O tom nikdy nepochybuj”, odvetil s úsmevom a privinul si ju k sebe ešte bližšie. Obďaleč od nich v objatí tancoval ďalší pár. Adam s Ameliou, ktorý ju trochu v rozpakoch požiadal aspoň na jednu pesničku.

“Fíha, netušila som, že si taký dobrý tanečník”, skonštatovala Amelia, keď ju vykrútil a znova objal okolo pása.

“Na tomto kývaní z boka na bok nie je nič ťažké”, poznamenal Adam so smiechom. “Ale ďakujem, si milá.”

“To aj ty”, vrátila mu s jemným rumencom na tvári. Octaviu zasa prekvapil Logan, ktorý ju zrazu schmatol a už sa s ňou zvŕtal na parkete.

“Smiem prosiť, Ví?”, opýtal sa jej, načo sa zasmiala.

“Nemal si sa ma to opýtať skôr, ako si ma sem dotiahol?”

“Bál som sa, že ma odmietneš”, odvetil a v modrých očiach mu šibalsky iskrilo.

“Ale čo?”, usmiala sa pobavene, načo len pokrčil plecom a pevne ju chytil okolo drieku. Po dvoch pomalých skladbách, počas ktorých si ostatní oddýchli, osviežili nejakým dobrým nápojom a niečo zjedli, sa začalo druhé kolo rýchlych, tanečných piesní. Samira sa spolu s Nikou, Octaviou a Maddison ešte zvŕtali do rytmu hudby a Olivien o niečom nadšene diskutovala s Leilou, keď do stredu zábavy vošiel Logan s fľašou v ruke.

“Héééj, počúvajte!”, skríkol nahlas, aby prehlušil hudbu, ale nemal najmenšiu šancu. Pozrel na Ardena s Joy, ktorí sedeli blízko veže a očami im naznačil, nech na chvíľu stlmia zvuk. Keď zrazu v záhrade nastalo ticho, upútalo to pozornosť aj ostatných, vrátane Leily, Amelie a Percivala, ktorí sa zhovárali pri stole s občerstvením.

“Čo sa deje?”, bol zvedavý Adam, ktorý práve sedel pri bazéne v spoločnosti Faila.

“No, mám taký nápad”, zopakoval Logan a dvihol fľašu s vodkou nad hlavu. “Budeme….chlastááááť!”, dodal nadšene.

“Myslím, že ty si už dosť pod parou”, podotkol James, ktorá sa práve vynoril z domu.

“Ale prosím ťa!”, zahriakol ho pohoršene. “Sme na párty, tak sa bavme!”

“V čom teda spočíva tá tvoja hra?”, opýtala sa so záujmom Octavia.

“No....každý z vás si vymyslí, prečo by sme mali piť. Napríklad… ja poviem, že chlastajú len tí, čo majú…neviem.... chlpaté nohy.”

“To poznám, to sme hrali na výške”, skonštatoval Arden a objal Joy okolo pliec, ktorá zasa o takej hre v živote nepočula.

“Takže? Ideme na to? Ak áno, potrebujeme…” Logan rýchlo prebehol pohľadom po prítomných. “... štrnásť malých štamperlíkov. Len neviem, kde nejaké nájdem.”

“Poď so mnou”, postavil sa Arden. “Nejaké budú v obývačke.” Obaja sa na chvíľu stratili v dome, kým ostatní sa zatiaľ zhromaždili okolo okrúhleho stola a po chvíli už mal každý z nich pred sebou jeden plný kalíšok.

“Pripravení? Kto začne?”, opýtal sa Logan.

“Pôjdeme od najmladšieho”, navrhla Olivien. Napokon po dohadovaní, prvé kolo začínala Leila.

“No, ale ona ešte nemá osemnásť!”, zahrmel Percival a zamračil sa.

“Neboj sa, braček, o chvíľu budem”, odvetila mu sestra bezstarostne a zamyslela sa. “Takže… pije ten, čo… vie hrať na nejaký hudobný nástroj!” Po pohárikoch sa súčastne natiahli Arden s Adamom.

“Ty vieš na niečo hrať?”, bola zvedavá Amelia, no kým stihol Adam odpovedať, predbehla ho Samira.

“Áno, na gitare, ako Arden”, povedala a s úsmevom pozrela na kamaráta, ktorý len prikývol. Ďalej kolo pokračovalo osobou po Leilinej pravici a tou bola Maddison. “Na ex všetci tí, čo sú šťastne nezadaní!”, vyhlásila zamračene a hodila do seba celý obsah. Nasledovali ju všetci okrem Joy, Leily, Ardena a Percivala.

“Čože, čože, kráska? Ty si sa nakoniec predsa len rozhodla nepiť?”, rypol si Failo do bielovlásky, zatiaľ čo Logan ostatným dopĺňal práve vypité poháriky.

“Ale nie”, odvetila pokojne. “Mňa sa toto kolo netýka.” Elf otvoril ústa, ale ozvala sa Octavia, ktorá bola na rade, načo si vyslúžila Leilin vďačný pohľad.

“Teraz sa napijú všetci čarodejníci”, zasmiala sa a pozorovala, ako dotyční siahajú po svojich štamperlíkoch.

“Takže, teraz ja”, ozval sa James a zamyslene sa zahľadel na nočnú oblohu. Maddie prevrátila očami.

“To si už mal mať pripravené, hňup”, frflala nadurdene.

“No, už to mám...ďakujem za inšpiráciu, Maddie. Napijú sa všetky protivy, čo sú pri tomto stole.”

“Hahaha”, zareagovala a pozrela na ostatných. “Failo, Arden, pán encyklopédia... no čo čumíte? Pite, dofrasa!”, dodala a ostatní sa zasmiali, dokonca aj menovaní sa pobavene uškrnuli. Potom všetci štyria naraz do seba obrátili poháre. Ďalej bol na rade Percival.

“Hm, tak ja neviem...čo tak tí, čo nemajú súrodencov?” Touto otázkou chcel sestru ušetriť od ďalšieho alkoholu. Po plných pohárikoch siahli Joy, Nika, Adam, Octavia a znova Maddie s Ardenom.

“Takže, ja som si pre vás pripravila úlohu, že pijú tí, čo majú hnedé vlasy”, povedala Nika, ktorá ako blondínka bola od toho ušetrená, rovnako ako Oli, James a bielovlasá Leila. Ďalej nasledovala Olivien.

“Všetci chlapi na zdravie!”, zvolala so smiechom.

“Tak, aby ste neboli ukrátené, teraz pijú všetky kočky”, povedal Adam, ktorý bol na rade. Dievčiny s chichotom vypili svoje prídely a pozreli na Samiru.

“Moja úloha znie… napite sa tí, ktorí ste prišli o svoje schopnosti.” Maddie, ktorá sa už mierne knísala, pretože už predtým mala nejaký alkohol, James, Adam, Failo a Logan vypili svoje poháriky do dna.

“No a teraz modrookí do akcie”, povedal Failo a žmurkol na Joy. Tá už mala tiež dosť, točila sa jej hlava. Spolu s Octaviou, Leilou, Adamom a Loganom naliali do seba ďalšiu vodku.

“Hej, Logan, čakáme!”, súril kamaráta James, keď videl, že jeho premýšľanie nemá konca.

“Ty sa máš čo ozývať”, ironicky podotkla Maddie a znechutene pokrútila hlavou.

“Kto ešte nikdy nemal sex? Ten sa teraz napije”, zahučal Logan a pohľadom jastril po prítomných. Keďže to bola dosť ošemetná otázka, pri stole nastalo na okamih ticho.

“Naozaj?”, opýtala sa Olivien.

“A? Nebudeme tu len tak sucháriť. No sem s tým, nezdržiavať!” Naveľa Amelia, Olivien, Leila, Samira a dokonca aj Adam schytili do rúk poháriky.

“Heh, Adam, to vážne?”, rypol si do neho Logan pripito, načo mu Adam ukázal vztýčený prostredník.

“Dobre, pokračujem ja”, ozvala sa Amelia. “Nazdravie tým, čo majú na sebe nejaký šperk alebo bižutériu.” Napili sa všetky dievčatá a Failo, ktorý sa pýšil vzácnym prsteňom svojho rodu.

“No, aby ste za nami nezaostávali, teraz ste na rade vy, elfovia”, pokračovala v kole Joy a napokon prišiel rad na Ardena.

“Takže, to najlepšie na koniec”, uškrnul sa sebavedome. “Exnite to všetci tí, čo máte…” Tu urobil dramatickú pauzu. “...modrú krv”, dodal a pohľad mu zastal na Failovi, ktorý už pyšne dvíhal svoj pohárik, keď Arden na všetkých žmurkol a so smiechom sa k elfovi pridali aj všetci ostatní okrem Joy, ktorá už svoj nevypila, pretože jej už vážne začínal krútiť svet pred očami. Ten si len urazene odfrkol a nasledujúcu polhodinu sa s nikým nebavil. “Zlatko, je ti dobre?”, opýtal sa Arden Joy, keď sa hra skončila. Ona si vložila tvár do dlaní a pokrútila hlavou.

“Vôbec. Mám pocit, akoby som bola na kolotoči”, zaúpela nešťastne.

“Poď, trochu sa prejdeme po záhrade, dobre? Chôdza ti urobí dobre a snáď aj moja spoločnosť”, dodal, aby jej aspoň trochu zlepšil náladu. Joy na neho s jemným úsmevom pozrela, no oči sa jej poriadne leskli.

“Neviem, či sa vôbec postavím na nohy.”

“Neboj, nevypila si toho až tak veľa”, utešoval ju so smiechom a pevne chytil okolo pása, pretože fakt mala trochu problém s chôdzou. “O polhoďku ti bude lepšie.”

“Naozaj? Lebo toto je strašné”, zašepkala mu do pleca, o ktoré si sťažka oprela hlavu, keď vyšli na štrkom vysypaný chodník. ”Ako to, že tebe nič nie je?”

“Ja mám, nanešťastie, veľmi dobrú prax”, skonštatoval Arden sucho a privinul si ju ešte bližšie. Potom sa pomalým krokom obaja stratili medzi stromami v tmavom parku zaliatom len slabým, mesačným svitom. Medzitým sa aj Leila chytala za hlavu, aby aspoň na chvíľu zastavila to krútenie sa.

“Ha, sestrička, čo som ti vravel?”, povedal Percival mierne vyčítavo.

“No čo, raz som to mohla skúsiť, či nie?”

“Ale pohoda, poď”, potiahla ju za ruku Nika. “Trochu si zatancujeme, nech to zo seba vyskáčeš.”

“Ja neviem tancovať na takúto hudbu”, povedala pomaly Leila, keď prechádzali k parketu, kde už ako blázni tancovali Amelia s Jamesom, ku ktorým sa po chvíli pridal aj Adam.

“Pozri na nich”, zasmiala sa Nika. “Nič ťažké, len sa nechaj unášať rytmom.” Leile to napokon išlo celkom dobre, len jej brat sa ešte zdúval tam, kde ho nechali. Olivien so Samirou zatiaľ doplnili nejaké limonády a pivo, ktoré sa už minulo.

“Oh, táto torta je veľmi dobrá”, pochvaľovala sa tmavovláska.

“Myslím, že ju piekla Octavia ako darček”, poznamenala Oli a porozkladala fľaše na stôl. “Má talent, dievča, aj mne veľmi chutila.”

“Ako dobre, že tu neobsmŕda Victor. Takáto príležitosť na oslavu sa len tak často nenaskytne, však?”, bola zvedavá Samira a oblizovala si prsty od čokolády.

“Nie, prvý a posledný večierok sme mali pred rokom a ten sa nám aj tak predčasne ukončil kvôli problémom s mágiou”, utrúsila Olivien a odstúpila od stola.

“Akých?”, bola zvedavá Samira.

“Amelia, Maddie a Joy sa pomocou kúziel vydali na tajnú misiu a dopadlo to strašne, pretože čary ešte dobre neovládali…” Všetko kamarátke vyrozprávala a tá ju počúvala s takým záujmom, že zabudla aj ujedať z koláča. Obďaleč si Maddie znova na chvíľu ľahla k bazénu na lehátko a zavrela oči. Síce ešte nebolo ani jedenásť hodín, vďaka alkoholu, ktorý dovtedy popila, ju už celkom zmáhala únava. Vtom počula, ako sa niekto zvalil na ležadlo vedľa nej.

“Nazdar, kočka”, prihovoril sa Failo s dvoma fľašami v ruke. “Ty si … Maddison, správne?”

“Uhm”, zahundrala a ani sa neobťažovala otvoriť oči. “Potrebuješ niečo?”

“V podstate ani nie, len som prišiel pokecať a zoznámiť sa s ďalšou peknou babou v dome. Okrem toho, že som ťa mal na pleciach počas bazénovej bitky, ťa vôbec nepoznám”, dodal a medzitým si otvoril jedno pivo. “Chceš aj ty?” spýtal sa a Maddie na neho pozrela. Pred očami jej mával druhou fľašou.

“Dík”, zamrmlala a vzala si ju. “Nazdravie, Failo.” Vtom okolo nich so smiechom prebehol James a za ním letela Amelia, ktorá na neho niečo kričala. Maddie len prevrátila očami a sem tam ešte s Failom niečo prehodila. Vtom začuli krátky, šokovaný výkrik a za ním nasledovalo hlasné šplechnutie. Všetci okamžite pozreli k bazénu, kde predtým stála Octavia s pohárom v ruke. Tá sa znenazdajky ocitla vo vode a posledné, čo svojím ostrým sluchom začula bol Jamesove ľútostivé slová Och, to som naozaj nechcel… Octavia začala v panike okolo seba mávať rukami a kopať nohami, metala sa, len aby sa dostala nad hladinu, ale tým to len zhoršovala a klesala stále nižšie ku dnu. Nevedela totiž plávať, nikdy sa to nenaučila. Napokon už len ledva lapala po dychu a cítila, ako sa jej do pľúc dostáva voda. Pomaly strácala vedomie a bezvládne sa vznášala v tichej, pokojnej vode. Prestávala vnímať okolie a viečka mala veľmi ťažké, keď sa zrazu ocitla niekde úplne inde...

Octavia stála na lúke na okraji lesa a pred ňou bežalo malé, tmavovlasé dievčatko. Nedaľeko sa o mohutný strom opieral dospelý muž v tichom rozhovore s vysokou, štíhlou ženou, pričom obaja láskyplne sledovali maličkú.

“Nildon,” oslovila ho hnedovláska a na tvári sa jej zjavil široký úsmev. “No nie je nádherná?” Ten súhlasne prikývol a nežne ju objal okolo pliec. Po chvíli sa pridali k dievčinke a spoločne trhali kvety, alebo sa naháňali po čistinke. Octavia si všimla, že žena má dlhé vlasy, ktoré jej v hustých prameňoch splývavo padali na chrbát presne ako jej. A ten hlas, bol jej taký povedomý. S nemým úžasom sledovala scénu, ktorá sa pred ňou odohrávala. Medzitým muž už vošiel do lesa, zatiaľ čo žena si kľakla k dievčatku a do jemných vláskov mu vložila bielu kvetinu. “Poď, Octavia, pôjdeme už za ockom, aby nám neutiekol…”

“Marilla! Octavia! No, kde ste, dievčatá moje?”, zakričal im Nildon spomedzi stromov pár metrov pred nimi. V tej chvíli obraz zmizol, ale objavil sa iný. Ten už ale nebol taký príjemný. Nachádzala sa na trávnatom mieste, kde boli rozmiestnené rôzne veľké kamene. Hneď, ako sa jej priestor trochu rozjasnil, zmeravela. Ocitla sa totiž uprostred starého elfského cintorína. Priamo pred ňou stál náhrobný kameň, na ktorom svietilo meno Nildon. Vtom sa scenéria opäť zmenila a Octavia zbadala tmavú, špinavú miestnosť a v nej tú istú ženu z lesa, Marillu. Bola však o niečo staršia, chudšia a k tomu ešte veľmi vydesená s ustarosteným výrazom v tvári. Na nohách mala pripútanú reťaz, akoby ju niekto väznil. Octavia nevedela, kde sa momentálne nachádzajú a bola strachom celá bez seba…

Vtom všetko naokolo zmizlo a ona otvorila oči. Prvé, čo zbadala, bol Logan, ktorý sa nad ňou s úsmevom skláňal. Okamžite sa rozkašľala a vypľúvala vodu, ktorú mala v pľúcach.

“No konečne, Vi!”, vydýchol si spolu s ostatnými, ktorí boli zhromaždení okolo nej a s obavami v očiach na ňu hľadeli. “Riadne si nás vydesila. Mal som čo robiť, aby som ťa priviedol späť. Máš šťastie, že som tri letá za sebou brigádoval ako plavčík, keď som ešte žil vonku. Čo ťa to napadlo?”

“To je moja chyba”, povedal James skľúčene. “Nechtiac som ťa drgol do vody, veľmi ma to mrzí, Octavia.” Tá len pokrútila hlavou a pomaly sa posadila.

“Čo už. Hlavne, že ma Logan zachránil. Ďakujem”, pozrela na neho s jemným úsmevom, ktorý jej opätoval.

“Asi budeš potrebovať lekcie plávania”, povedal Logan a žmurkol na ňu. “Som ti plne k dispozícii.”

“Ďakujem, ale na dnes mám dosť. Idem sa prezliecť, nech tu nie som ako vodník.” Každému sa evidentne uľavilo. Kto by čakal, že okrem zábavy bude postarané aj o takýto dramatický zážitok. Mokrá a ešte stále šokovaná Octavia opustila záhradu a vyšla do svojej izby. Tam sa osušila a ešte v uteráku si zamyslene sadla na posteľ. Stažka si povzdychla a s tvárou v dlaniach premýšľala nad tým, o čom sa jej zdalo, keď bola pod vodou. Nemohla to dostať z hlavy, ale rozhodla sa, že dnes sa tým už nebude zaťažovať a zajtra sa o tom s niekým porozpráva. Obliekla si suché šaty a zišla opäť dole na oslavu, kde sa na okamih stala stredobodom pozornosti. Jedno slovo jej však stále neschádzalo z mysle a to Marilla…

“Och, ako sa cítiš, Octavia?”, pribehla k nej Joy, ktorá sa už s Ardenom vrátila z prechádzky a bolo jej oveľa lepšie. “Leila mi povedala, čo sa ti stalo.”

“Už dobre, ďakujem”, odvetila dievčina s úsmevom a spoločne prešli do stredu záhrady, kde chalani skladali lavičky a kreslá do kruhu neďaleko táboráka, ktorý vytváral príjemné teplo.

“Čo chystáte tentokrát?”, bola zvedavá Samira.

“No, tu Olivien napadlo, že by sme sa mohli zahrať ďalšiu hru”, odvetil Logan a všetci pozreli na Oli.

“Akú? Dúfam, že sa pri nej nebude zasa piť”, povedal Arden a Percival mu hneď ochotne dal za pravdu.

“Niééé”, odvetila Olivien. “Zahráme si fľašu. Pravda a čin.”

“Skvelé, ďalšia hra, čo nepoznám”, zasmiala sa Joy pobavene.

“Hm, tak toto bude zaujímavé”, podotkol Failo s úškrnom, ktorý práve priplával s Maddison a nonšalantne si sadol do jedného z prichystaných kresiel. “Je povolené všetko?”

“Hlavne slušne a na úrovni”, uzemnil ho Arden a spolu s Joy sa usadili oproti nemu na lavičku.

“No, ale to potom bude nuda”, zašomrala Maddie a hodila sa k nim. “Kto by to bol povedal, že si taký suchár, skôr by som to očakávala od tohto tu”, dodala a hlavou ukázala na Jamesa, načo si od oboch vyslúžila grimasu.

“Veď uvidíme”, povedala Amelia a prisadla si k bratovi. Keď sa všetci usadili, Adam do stredu malého stolíka položil prázdnu fľašku a roztočil ju. Tá ukázala zazátkovanou časťou na Olivien a jej koniec smeroval na Jamesa.

“Pravda alebo čin?”, spýtal sa jej a čakal, kým sa Olivien rozhodne.

“Čin”, odvetila po krátkom premýšľaní.

“Fajn. Takžéé….”, zatiahol a hneď nato sa zasmial. “Prines mi z fast-foodu na rohu Baker Street 42 stredne prepečený hamburger so sweet - chilli omáčkou, veľkou colou a dvojitými hranolkami.”

“To bude hračka.” Oliven sa usmiala a už jej nebolo.

“Bože, ten chce zasa jesť”, podotkla Maddie a nechápavo pozrela na blondiaka, ktorý len pokrčil plecami. Po desiatich minútach sa zjavila Oli a v náručí držala celý arzenál, ktorý podala Jamesovi.

“Už sme sa pýtali, kde toľko si”, skonštatoval a preskúmaval obsah vrecka.

“Bolo to tam narvané a obsluha o ničom. Dokonca som mala pocit, že predavačka je totálne mimo…”

“To vidím”, poznamenal a sklamane na ňu pozrel. “Chcel som dvojité hranolky, nie jedny… A namiesto sweet-chilli omáčky tu vidím tatárku.”

“To mi je ľúto, ale moja chyba to nie je”, bránila sa Olivien a sadla si.

“Veď v pohode, zjem to tak či tak. Ďakujem”, žmurkol na ňu priateľsky.

“Takže, Oli, si na rade”, popohnal ju Logan nedočkavo. Tá sa naklonila a roztočila fľašku.

“Ha, bielovláska, čin alebo pravda?” Failo pozrel na Leilu so zdvihnutým obočím a čakal na jej odpoveď.

“Pravda”, odvetila hneď a pokojne sa usmiala.

“Hmmm…” Na chvíľu sa zamyslel. “Mám to. Moja otázka znie, keby si si mala vybrať partnera medzi elfom a dodržať tradície, alebo čarodejníkom, koho by si si vybrala?”

“Toho, kto si získa moje srdce, a je jedno, či je to elf, čarodejník alebo smrteľník. Musí ma mať hlavne rád takú, aká som”, odvetila bez váhania, načo si vyslúžila obdivné pohľady prítomných, hlavne dievčat. Failovi sa však jej odpoveď nepozdávala.

“Si si istá? To by ti naozaj nevadilo byť s človekom alebo čarodejníkom?”, spýtal sa nechápavo.

“Nie, ani v najmenšom. A tebe?”

“Nóóó, keby aj…”, zasekol sa uprostred vety, no po chvíli sa spamätal. “Ja si to však aj tak nemôžem dovoliť, som predsa nositeľom vznešeného, kráľovského rodu a…”

“Áno, Failo, všetci chápeme, aké sú tvoje spermie vzácne”, skočil mu do reči Arden otrávene a potom milo pozrel na Leilu. “Toč, prosím ťa, si rade.” Failo sa len arogantne zaksichtil, ale nepovedal ani slovo. Teraz fľaša ukázala na Adama, ktorý mal vymyslieť úlohu Amelii.

“Som zvedavý, Amy”, usmial sa na tmavovlásku. “Čin alebo pravda?”

“Asi pravda”, odvetila tmavovláska a čakala na jeho otázku.

“Čo je pre teba na mužovi to najdôležitejšie?”, opýtal sa a so zájmom sa ňu zahľadel. Amelia sklopila zrak a chvíľu premýšľala.

“Ak mám byť úprimná, tak asi to, že ma vie rozosmiať a to aj v situáciách, keď človeku nie je veľmi do smiechu… čiže zmysel pre humor.”

“Pekná odpoveď”, zhodnotil Adam s jemným úsmevom a nespustil z nej tie svoje modré oči.

“Všetci sa tešíme tvojej spokojnosti, ale chceme hrať ďalej”, skonštatoval Logan. “Šup, Amelia, tak toč.” Tentoraz fľaša padla na Maddie a Niku.

“Pravda alebo čin?”, opýtala sa blondínky, ktorá sa po chvíli rozhodla.

“Čin, ten už dávno nebol”, povedala s úsmevom a čakala, čo jej Maddison vymyslí.

“Hej, ale nie že jej vymyslíš nejakú somarinu”, napomenul ju James vážne.

“Jasné, ty svätec…”, odvrkla a pozrela na Niku. Vtom za jej chrbtom zbadala veliteľa elfských stráží, ako si práve mení službu s iným vojakom a rozjasnila sa jej tvár. “Dobre… mám to...”, povedala pokojne. “Vidíš tam vzadu Haneaha?” Dievčina sa otočila a prikývla. “Takže sa teraz zneviditeľni a zober mu čiapku.”

“To je skvelý nápad!”, vyhŕkla Samira. Nika sa šibalsky usmiala a už jej nebolo. Všetci s napätím a zadržiavajúc smiech sledovali veliteľa stráží, ktorý nemal o ich hre ani potuchy. Dokonca aj Perci sa uškŕňal popod fúzy. Vtom Haneahovi spadla čiapka na zem. Ten sa prekvapene na ňu pozrel, vzal si ju a nasadil späť. Tá mu však znova zletela, ale tentoraz ostala visieť vo vzduchu a pomaly sa vznášala hore a dole, keďže Nika s ňou pravdepodobne mávala. Veliteľ ostal ako obarený a znova sa natiahol za čiapkou, ona však pred jeho rukou uhla. Keď sa s ňou Nika nakoniec rozbehla preč a Haenah spolu s druhým vojakom len šokovane hľadeli za letiacou baretkou, nikto to už nevydržal a všetci vybuchli do hlasného smiechu.

“Naozaj veľmi vtipné, mládež”, zavolal na nich prísne Haenah, ale nebol nahnevaný. “Tú čapicu mám veľmi rád, tak by som veľmi ocenil, keby ste mi ju vrátili.” Vtedy k nemu zozadu podišla Nika a zviditeľnila sa.

“Pane!”, oslovila ho, ako sa správneho vojaka patrí, načo sa už každý váľal od smiechu. Veliteľ sa totiž tak zľakol, že od nej až odskočil.

“Dievča zlaté, čo to vyvádzaš?! Chceš, aby som dostal infarkt?”

“Nie, nie”, povedala Nika veselo. “Prepáčte, ale únos vašej čiapky bol súčasťou našej hry”, dodala a podala mu ju.

“Čo za nezmysly to hráte”, zašomral, vzal si ju a krútiac hlavou sa pobral do svojej izby. Nika sa veľmi smiala. Mala pocit, že toto je jej najlepší deň v živote a aspoň na chvíľu zabudla na ten nešťastný náramok. Keď sa vrátila k ostatným, podišla hneď k fľaši a zatočila s ňou. Zátka ukázala na Ardena a opačný koniec na Samiru. Tá na neho pozrela s kamenným výrazom na tvári.

“Tak, Arden…” No nestihla ani dohovoriť, pretože ju rýchlo prerušil.

“Čin”, povedal pevným hlasom. “Čo to bude?”

“Podaj Failovi ruku”, odvetila vyzývavo. Arden najprv len zdvihol obočie, či si robí srandu.

“Eh, vážne?” Keď však pochopil, že Samira to myslí naozaj, neochotne vstal, pristúpil k Failovi a natiahol k nemu pravú ruku. Ten sa tiež na okamih zdráhal, ale napokon mu ponúkanú dlaň zovrel v tej jeho.

“Je mi potešením, vaša výsosť”, povedal Arden so sarkastickým úsmevom. Failo sa okamžite zamračil a svoj stisk poriadne zintenzívnil. Hoci to Ardena dosť zabolelo, statočne to vydržal. Až keď si znova sadol medzi Joy a Adama, nenápadne si pošúchal ruku.

“Si v poriadku?”, opýtala sa ho šeptom Joy, načo len prikývol.

“Pohoda”, odvetil s úškrnom a roztočil fľašu. Voľba padla na Octaviu, ktorá mala dávať úlohu Leile. Tá si tiež vybrala čin.

“No, aby nám Failo neostal smutný, daj mu pusu”, usmiala sa na Leilu, ktorá ostala v miernom šoku.

“Octavia!”, zahriakla ju, ale ona len pokrčila plecom.

“Veď to je len hra. Hej a myslím malý bozk na líce, Failo”, dodala smerom k elfovi, ktorý bol evidentne zasa vo svojej koži a tváril sa veľmi spokojne.

“Ale, veď si sama vravela, že je to len hra”, protestoval sklamane.

“Ani mne to nepripadá veľmi vtipné”, zamiešal sa do toho Perci. Leila len zazrela na kamarátku, pomaly vstala a pristúpila k Failovi, ktorý už na ňu čakal. Postavila sa na špičky a on sa k nej sklonil. Po letmom dotyku jej pier na jeho líci sa na ňu iba sebavedome usmial a posadil sa späť do prúteného kresla. Keď Leila zatočila fľaškou, prišiel konečne rad aj na Joy.

“Pravda alebo čin?”, opýtala sa jej s očakávaním Amelia.

“Ja tiež skúsim čin”, odvetila a netrpezlivo čakala, čo jej kamarátka vymyslí. Tej sa po chvíľke rozjasnila tvár.

“Vymenuj nám všetkých siedmich trpaslíkov zo Snehulienky.” Joy sa len zhlboka nadýchla a na okamih zvraštila tvár.

“No, to si ma teda prekvapila, keďže som tú rozprávku čítala už dávno … ehm... musia byť podľa poradia?”

“Nie”, odvetila Amelia pobavene.

“Fajn, takže posledný s veľkými ušami bol Kýblik”, začala vymenovávať. “Ďalej Šťastko, Hapčí… a áno, Dudroš a Vedko...”, počítala na prstoch.

“Plaško...”, pošepol jej Arden do ucha, načo sa zasekla.

“Čo?”

“Nenašepkávať, poprosím”, upozornila ich Amelia a prekrížila si ruky na hrudi.

“Ty jeden, teraz som zabudla, koľkých som už vymenovala”, zastonala Joy a so smiechom pozrela na Ardena.

“No prepáč, chcel som ti len pomôcť”, povedal pobavene na svoju obranu a brnkol jej po nose. “Chýbajú ti ešte dvaja.”

“Aha ...no škoda, že som nepočula, ktorého si mi radil”, dodala a rozmýšľala ďalej. “Á, už to mám!”, zvolala víťazoslávne. “Strachopud a Spáč!” V tom okamihu sa všetci začali smiať. “Čo je? Nemám pravdu?”

“Teoreticky áno, ale tie mená si si trochu poplietla”, povedala Amelia s úsmevom.

“Fakt? Och, ale ja už naozaj neviem”, skonštatovala Joy rezignovane, načo jej kamarátka podala fľašu.

“Nevadí, v podstate môže byť. A bol to Spachtoš a Plaško”, dodala nakoniec Amelia a priateľsky na ňu žmurkla.

“Takže teraz to bude… Failo a James”, povedala Joy, keď sa fľaška dotočila.

“Teda, dnes som nejaký žiadaný”, poznamenal elf s úsmevom a spýtavo pozrel na Jamesa.

“Pravda”, odpovedal nakoniec a čakal na Failovu otázku. “Teda, vyberám si pravdu.”

“Na čo by si balil chlapov, keby sa z teba stala James-ica?”

“Keby som bol akože ženou?”, uisťoval sa blondiak, či správne pochopil jeho otázku.

“Presne tak”, prikývol Failo.

“Hm... tak to ťažko povedať, keďže nemám predstavu, ako by som asi vyzeral”, zasmial sa James. “Ale asi by sa to veľmi nelíšilo od reality. Podľa mňa je dôležité, aký je človek vo vnútri”, začal, ale potom zachytil Maddiin provokačný pohľad. “A nie, nemyslím tým obsah jeho žalúdka a podobné hovadiny”, upresnil smerom k nej. “Ale či má dobré srdce a krásnu dušu, tiež si cením napríklad múdrosť.”

“A čo vzhľad?”

“Tak je len plusom, ak dotyčná osoba aj dobre vyzerá, no ako vravím, dôležitejšia je vnútorná krása.”

“No, niečo na tom je, ale… podľa teba by vôbec nevadilo, keby si mal v ústach štyri zuby, žiadne kozy a na hlave dva vlasy, hlavne, že by si mal dobré srdiečko. Čo myslíš, koľko chlapov by si zbalil?”, uškŕňal sa provokačne Failo.

“Toto je už tretia otázka. Zodpovedal som všetko, čo som mal, ak si nepochopil význam, tvoj problém a dokonca tvoja smola.”

“Len si myslím, že výzor je tiež dôležitý, nič viac. Dnes máte pre mňa len samé svätuškárske odpovede. Najprv Leila a teraz ty...”

“Asi by si mal skôr porozmýšľať nad sebou. Točím ďalej”, odbil ho James krútiac hlavou. “Amelia, Maddie, ste na rade.”

“Čin!”, vykríkla Maddie, než stihla Amelia čo i len otvoriť ústa.

“Dobre, takže...och, to bude ťažké niečo na rýchlo vymyslieť, hm…”, hútala nahlas. “Aha...Maddie, nasledujúce dve kolá budeš robiť hocičo, čo ti povie osoba po tvojej pravici.

“Fajn. Joy, počúvam”, oslovila hnedovlásku, ktorá v momente so šibalským úsmevom odvetila.

“Za ten čas budeš milá k Jamesovi.”

“Tak toto je podľa mňa zatiaľ najlepšia úloha za celý večer”, zvolal blondiak s veselým úškrnom.

“Ako pre koho…”, ohrnula nos Maddie. “To ako vážne?”, pozrela na Joy, ktorá prikývla.

“Áno, žiadne zazeranie, hundranie, štipľavé poznámky”, odvetila pokojne. “Aspoň raz by ste mohli spolu pekne vychádzať, veď ste na seba ako pes a mačka.” Maddison len odfrkla a pozrela na Jamesa, ktorý akoby len nato čakal.

“Takže, Maddie, ako sa máš?” Tá sa si len vzdychla, ale vyčarila na tvári silený úsmev. “Bože, vyzeráš ako šialenec”, začal sa nahlas rehotať. “Ale jasné, každá snaha sa cení, prepáč.” Maddison sa musela veľmi kontrolovať, aby mu nevynadala do najhňupovejších hňupov, akí kedy žili na tejto zemi.

“Mám sa výborne, Jamesík. A ty?”, opätovala mu otázku najsladšie, ako dokázala. To už sa menovaný skoro váľal od smiechu a nebol jediný. Všetci sa nich dvoch veľmi dobre zabávali.

“Vieš čo? Po dlhom čase mi nebolo tak dobre”, odvetil a utieral si oči.

“To ma nesmierne teší, môj milý.”

“Fajn, takže pokračujte v tejto peknej konverzácii ďalej a zatiaľ môžeš znova točiť”, povedala Joy a podala Maddie fľašu, ktorá jej venovala nie práve najmilší pohľad. Vzala si ju a tentoraz voľba vyšla na Leilu. Tá svoj pohľad uprela na Samiru.

“Pravda alebo čin?”

“Vyberám si čin”, odvetila čiernovláska a s očakávaním pozrela na elfku. Úlohu jej zadala až po dlhšej chvíli. Nikomu to však nevadilo. Každý s pobavením sledoval Jamesov a Maddisonin dialóg.

“Samira, počula som, že máš maškrtný jazýček”, povedala nakoniec Leila s úsmevom, načo Samira so smiechom prikývla.

“Tak, to je pravda. Hlavne dnes som si pochutnala na Octaviinej torte. Bola dokonalá”, pozrela smerom k menovanej dievčine, ktorá vyzerala byť úprimne, ale milo prekvapená.

“Och, ďakujem. To som veľmi rada”, odvetila a rozpačito si založila prameň vlasov za ucho.

“Takže”, pokračovala Leila. “Choď do kuchyne a priprav mi tvoj najobľúbenejší rýchly dezert.”

“Fíha.... no, obľúbeným je pre mňa nepečená čokoládová torta s parížskou šľahačkou, ale keď vravíš rýchly... “, dodala zamyslene. “Dobre, o chvíľu som späť!” Vyskočila zo stoličky a vbehla do domu.

“A Maddie? Veľmi ma bolí chrbát… bola by si tak milá a pomasírovala by si mi plecia?”, opýtal sa zatiaľ James Maddison. Tá na neho len vyvalila oči.

“Čo?!”

“Určite si chcela povedať prosím, však?”, odvetil jej s blahosklonným úsmevom.

“Joy povedala, že mám byť na teba dobrá a nie ti tu robila osobnú masérku.”

“To je tiež prejav láskavosti”, nedal sa James. “Tááákže?” Obaja pozreli na Joy, ktorá len pokrčila plecom a so smiechom prikývla.

“Och!”, zafučala Maddison, ale napokon, síce neochotne vstala a podišla k nemu.

“Au! Jemnejšie! Veď si mi práve do kože zaryla všetky nechty! Cítim to aj cez tričko!”, zvolal pohoršene.

“Mňáááu”, zapriadla mu Maddie do ucha, no kým stihla ešte niečo dodať, objavila sa pri nich Samira so zmrzlinovým pohárom poliatym čokoládovým topingom a podala ho Leile.

“Keďže tá torta by trvala dlhšie, rozhodla som sa urobiť to takto, ak nevadí”, povedala, keď si sadla. Bielovláska pokrútila hlavou.

“Nie, je to fantastické, ďakujem.” Keď Samira roztočila fľašu, tá ukázala na Octaviu a Logana.

“Keďže som muž činu, vyberám si ten”, povedal Logan sebaisto a uprel modré oči na elfskú dievčinu, ktorá sa jemne usmiala a po chvíľke povedala.

“Prines mi tvoju najobľúbenejšiu knihu a požičaj mi ju. Rada by som si ju prečítala.”

“Ehm… no… dobre, hneď som späť”, povedal trochu zaskočene a trielil do svojej izby.

“A prosím, ponáhľaj sa!”, trpiteľsky za ním zavolala Maddie. Našťastie do pár minút bol aj späť a podával Octavii hrubú knižku. Tá mrkla na obal a pobavene mu ju vrátila späť.

“Tak tú ti môžem hneď aj vrátiť, pretože som ju už čítala.”

“Fakt? Nepoznám veľa ľudí, ktorým by sa páčila”, odvetil Logan prekvapene a v očiach sa mu mihol údiv zmiešaný s obdivom, načo sa Octavia mierne začervenala.

“No vidíš, môžme sa o nej niekedy porozprávať.”

“Budem rád, naozaj”, potešil sa a roztočil fľašu. V tom momente Maddie prestala masírovať Jamesa a hojdavým krokom sa vrátila na svoje miesto.

“Vďaka, Maddison. Máš naozaj láskavé a nezištné srdce, že si mi uľavila od mojej bolesti”, neodpustil si James pobavene pri pohľade na jej kyslý výraz.

“Ach, buď už ticho, hňup. Dve kolá mi akurát stačili, takže si daj pohov!”, sťažovala sa nešťastne. Teraz voľba vyšla opäť na Faila, ktorý mal zadať úlohu Joy.

“Ale, ale, modroočka”, venoval jej žiarivý úsmev. “Už som si myslel, že sa ani nedočkám.”

“Kým stihneš vytresnúť nejakú debilinu, skús sa predtým radšej zamyslieť”, schladil ho okamžite Arden a okázalo si k sebe privinul Joy ešte bližšie.

“Neozývaj sa, ty inteligent. Toto je teraz medzi mnou a touto krásavicou… ”, odbil ho Failo arogantne. “Takže, pravda, alebo čin?”, opýtal sa jej sladko.

“Pravda”, odvetila pomaly a s búšiacim srdcom čakala, aká bude jeho otázka.

“Škoda…”, zatváril sa sklamane Failo. “Mal som pre teba nachystanú takú dobrú úlohu...no nevadí. Aj táto je celkom…”

“Failo, ty tlčhuba, však to už konečne vyklop, prepánajána!”, zvolal Adam so smiechom. “Čakáme!”

“Joy, predstav si, že by si mala dať bozk niektorému z nás. Kto by to bol? Okrem tvojho… ehm…”, premeral si Ardena, ktorý už od zlosti zatínal zuby, načo mu Joy upokojujúco stisla ruku. “...frajera”, vypľul nakoniec zo seba opovržlivo.

“To vážne?”, opýtala sa Faila s prižmúrenými očami a zjavnými rozpakmi. “Lebo si nemyslím, že je to pre mňa vhodná otázka.”

“Ale prosím ťa! Veď je to len hra, tak nerob drahoty!”, zasmial sa Failo a Joy očervenela ešte viac.

“Že ťa to baví, stále takto provokovať”, skonštatovala a pokrútila hlavou. “No ale, keby som si už mala naozaj vybrať, pusu na líce by som dala Jamesovi.”

“A to už prečo?”, bol zvedavý Failo, zjavne nespokojný s jej odpoveďou. “A mal to byť ozajstný bozk, nie len taký...”

“Hádam si si nemyslel, že povie tvoje meno”, prerušil ho Arden posmešne.

“Pretože ho mám rada ako brata, ktorého som nikdy nemala. Teda, aspoň o tom neviem”, odvetila Joy ignorujúc Failovu poznámku a usmiala sa na Jamesa, ktorý na ňu priateľsky žmurkol.

“Vďaka Joy, fakt si to vážim.”

“Bože, točte už ďalej, prosím vás”, posúrila Maddie Joy a podala jej fľašku, ktorá sa už o chvíľu krútila na stole.

“Percival a… Arden!”, zvolala Samira, načo sa okolo stola rozľahol nezrozumiteľný šum.

“Ja neviem. Skôr si myslím, že ukazuje skôr na Joy, ako na Ardena”, dumala Amelia a všetci chvíľu skúmavo hodnotili situáciu, keďže fľaša ukazovala približne medzi nich dvoch. Nakoniec sa zhodli, že predsa len viac smeruje k Joy.

“No čo, Perci, pravda alebo čin?”

“Dám tiež úlohu, nebudem trhať túto niť samých činov”, odvetil jej s pobavením.

“Hm…” Joy sa na pár sekúnd zamyslela. “Mohol by si nám napríklad zatancovať nejaký váš tradičný tanec elfov, ak nejaký máte?” Perci na ňu vyjavene pozrel.

“Ehm… no, máme, ale... budem k tomu potrebovať aj Leilu”, prikývol Percival.

“Mňa? Ale ja si to už veľmi nepamätám…”, namietla chabo jeho bielovlasá sestra, keď sa na ňu upreli všetky pohľady plné očakávania.

“Neboj sa, sestrička, nie je to nič ťažké a budem ťa viesť”, povedal láskyplne Perci a už jej podával ruku. Leila váhavo vstala a prešla s ním doprostred záhrady. Keď začali tancovať, každý stíchol a so zatajeným dychom sledoval súrodencov, ako sa granciózne vznášajú po trávniku. Napriek Leiliným počiatočným obavám im to šlo fantasticky. Keď skončili, vyslúžili si hlasný potlesk a nadšené výkriky, Arden s Loganom dokonca zahvízdali.

“To bol prenádherný tanec, naozaj”, usmiala sa na nich Joy a podala Percimu fľašu. Ten ju zakrútil tak silno, že nabrala takú rýchlosť a zastavila sa až po minúte.

“Tak to ma podrž”, zasmial sa urastený elf, keď sa konečne dotočila. “Arden a Failo. To je zasa zaujímavá kombinácia.” Arden, ktorý si všimol Failov odutý výraz, sa len škodoradostne uškrnul.

“Čakám.”

“Čin, Ardenko”, odvetil mu sladkým hlasom. Arden pri tom oslovení len prevrátil očami a zamyslel sa nad úlohou, ktorú by mu mohol dať.

“Dobre, vaša výsosť a najmodrejšia vznešená krv najvyššieho rodu, týmto vás vyzývam, aby ste sa ospravedlnili všetkým tu prítomným dámam, ktoré aspoň raz museli pretrpieť vaše úchylácke správanie a nemiestne poznámky”, oslovil ho Arden teatrálne, pričom sa zjavne veľmi dobre bavil. Naopak, Failo očervenel ako paprika.

“Nepreháňaš to už tak trochu?”, zasipel na neho zlostne, ale on sa nedal vyviesť z miery.

“Prečo? Veď je to len hra, tak nerob drahoty...”, parafrázoval jeho slová, ktoré ani nie tak dávno adresoval Joy.

“Ale choď do riti! Ja sa nemám komu ospravedlňovať! No, možno tvojej krásavici by som sa aj mohol, ale to tiež nespravím, pretože neľutujem nič, čo som jej povedal alebo urobil, vieš?!”, zaškľabil sa provokačne, postavil sa a z pleca si zmietol neexistujúcu smietku. “Balím to. S takýmito moralistami a suchármi už nič hrať nebudem!”

“Takže odmietaš splniť moju úlohu?”, opýtal sa ho Arden pokojne.

“Seriem ti na ňu!”, odbil ho a nahnevane sa otočil na odchod.

“Potom by si mal dostať nejaký trest.”

“Ten som si už pretrpel v tejto trápnej spoločnosti”, odvrkol ponad plece a odišiel. Keď prechádzal popri bazéne, vtom sa Percival uškrnul, akoby mu napadlo niečo mimoriadne zábavné, vstal a ako rýchla, rozmazaná šmuha bol zrazu pri Failovi. “Čo ty tu…?”, nestihol ani dopovedať, pretože v mihu a s hlasnou nadávkou skončil v bazéne, načo sa všetci rozosmiali na plné hrdlo. “Vám už načisto preskakuje?!”, zreval, keď sa celý premočený vytrepal z vody.

“To aby si nebol sklamaný, že sme takí otravní suchári”, zasmial sa Perci veselo, keď sa ležérnym krokom vracal s ostatným. Failo tam ešte niečo hučal, ale nikto mu už nevenoval pozornosť a keďže odišiel, namiesto neho fľašou točil Arden.

“Opäť Logan a Octavia”, vyhlásila Leila nadšene.

“Akurát v opačnom poradí”, zasmiala sa Octavia. “Vyberám si pravdu”, dodala a čakala, čo jej Logan vymyslí. Ten na seba nenechal dlho čakať.

“Máš nejakého priateľa, ktorého miluješ a čaká na teba?”, spýtal sa pokojným hlasom a uprene sa jej zadíval do očí.

“Nie… nemám priateľa. Celkovo to mám s mužmi trošku zložitejšie. A navyše, keby ma už aj nejaký zaujímal, pravdepodobne by ani nevedel, že vôbec existujem”, vyjachtala Octavia trochu neisto a rozpačito uhýbala jeho pohľadu. Logan sa nad jej odpoveďou nechápavo zamračil.

“Ale prosím ťa, Ví, nebuď smiešna! Len mi povedz, ktorý chlap by si nevšimol takej kočky, ako si ty?”, protirečil jej s úsmevom a Octavii sa po jeho slovách na lícach objavil jemný rumenec.

“Tak… ďakujem”, povedala a cítila, ako sa jej zrýchlil tep. Vzala do rúk fľašu, ktorú jej podával Percival a zakrútila ňou.

“Ááále čo! Maddison!”, vyhlásil James pobavene, keď už bolo jasné, na koho padlo toto kolo. “Pravda alebo čin?”

“Po druhý krát ti už chrbát masírovať odmietam, takže pravda”, ohradila sa Maddie a pri myšlienke, že by niekomu mala znovu robiť sluhu, ju striaslo.

“Fajn. Zaujímalo by ma, ako by si popísala samú seba.” Táto otázka ju zaskočila, preto chvíľu len nemo zízala na Jamesa.

“Čo?”

“Čo čo? No ako by si sa opísala… nemyslím vzhľad, to vidíme aj my, ale aká podľa teba si.”

“Nóóó… čo ja viem…” Zrazu Maddison, ktorá mala vždy komentár ku všetkému, nemala čo povedať. “Ehm… tak myslím, že som úprimná, možno netrpezlivá… a... to ti už aj musí stačiť, hňup, aj tak je to sprostá otázka.” James sa pohodlne oprel o stoličku a pokojne na ňu hľadel.

“Nerozumiem, podľa mňa je úplne jednoduchá. Takže, čo riešiš?” Maddie sa neho zazrela.

“Možno podľa teba. Ja… ja nerada o sebe rozprávam, jasné? A na druhej strane…ťažko sa opisovať pri ľuďoch, ktorí si o mne aj tak určite myslia, že som len nejaká ufrfľaná trúba, pretože sú na úplne inej vlnovej dĺžke ako ja. Minimálne čo sa humoru týka”, dodala rýchlo.

“Dobre, mne to ako odpoveď stačí”, zakončil James.

“Zrazu stačí? A čo si ty nejaký cvokár?!”, oborila sa na neho Maddie nervózne.

“Nie, ale mohol byť, študoval psychológiu”, odvetila Amelia a podala jej fľašu, ktorú rozkrútila.

“No super. Potrebujem si zapáliť. Nemáte cigu?”, rozhliadla sa po ostatných, ktorí svorne pokrútili hlavami. “Ach… to to je na nervy, idem pohľadať

Faila”, dodala a zdvihla sa z lavičky.

“Po jeho kúpeli asi tiež nebude mať nič k dispozícii”, zasmiala sa Olivien, načo ju Maddison zmrazila pohľadom a odišla tým smerom, kde predtým elf.

“No, nejako sa nám to tu prerieďuje”, skonštatovala Nika a pozrela na stôl. “Na rade je Percival so Samirou.”

“Keby si si mala vybrať na jeden deň byť niekým z nás, kto by to bol? A prečo?”, opýtal sa tmavovlásky so záujmom Perci.

“Tak to je ľahká otázka”, usmiala sa Samira a pozrela na Leilu s Octaviou. “Určite by som si vybrala jednu z vás, pretože ma ako elfské bytosti nesmierne fascinujete, odkedy som vás po prvý krát zbadala. Chcela by som aj navštíviť vašu ríšu a prežiť ten jeden deň ako naozajstná elfka.”

“Jéééj, to je krásne”, potešila sa Leila a Octavia s úsmevom na tvári prikývla. Aj Percival vyzeral byť veľmi spokojný nad jej odpoveďou.

“Možno raz sa ti ten sen splní… elfkou síce už byť nemôžeš, ale raz nás v našej krajine navštíviš, keď sa tam niekedy vrátime”, povedala Octavia.

“To by bolo skvelé”, zatlieskala Samira a znova rozkrútila fľašou, ktorá ukázala na Ardena a Niku. Ten sa na ňu zahľadel a s jemným úsmevom jej naznačil, že čaká na jej výber.

“Ehm…”, začala neisto. Nevedela, čo môže od neho očakávať. “Asi pravdu.”

“Och, ja už ani neviem, čo sa ťa spýtať”, povedal Arden, pričom na ňom bolo vidno, že už sa mu ani nechce veľmi rozmýšľať a pošúchal si spánky. “Tak čo ja viem… Nika, aká je tvoja obľúbená farba?”

“Hm? Farba?”, ostala zaskočená plavovláska.

“Áno”, pritakal Arden pobavene.

“No, tak asi zelená”, odvetila pomaly, keďže takú úlohu od neho nečakala.

“Super”, pochválil ju a potom pozrel na ostatných. “Dáme ešte jednu a môžeme už aj končiť, nie? Od toľkého sedenia ma už bolí zadok aj hlava.”

“Znova?”, opýtala sa ho šeptom Joy a odhrnula mu vlasy z tváre. Arden prikývol a vtedy sa k nim zasa dotrepala Maddie.

“Och, nemôžem Faila nikde nájsť”, horekovala a odpila si aspoň zo svojho pohára.

“Takže poslednú otázku alebo úlohu dáva Samira Amelii”, prerušil jej litánie Logan.

“Pravda alebo čin?”, bola zvedavá Samira.

“Vyberám si pravdu”, odvetila Amelia. “Dobre teda… Na ktorom mužovi v dome ti najviac záleží?” Hnedovláska sa rozhliadla okolo seba. Pohľad jej najprv zastal na Adamovi, ktorý jej venoval letmý úsmev a potom oproti, kde sedel jej brat.

“Jamie”, odvetila jednoducho a kútikom oka zachytila Adamov mierne sklamaný výraz, ktorý sa snažil rýchlo zamaskovať. James sa zasa začal pobavene smiať.

“Fíha, tak ďakujem sestrička, dnes večer som taký obletovaný, že sa cítim ako kráľ”, skonštatoval naoko samoľúbo, načo sa všetci začali smiať a pomaly vstali z lavičiek, kresiel a stoličiek, aby si ponaťahovali stuhnuté kĺby a svaly.

“Tak, aby sme sa rozhýbali, dáme ešte nejaký tanček, nie?”, opýtal sa Logan a pozrel na Ardena.

“Kľudne si niečo zapnite, ale ja som na dnes skončil.”

“Fajn, tak idem nato”, odvetil Logan a neistým krokom sa pobral k aparatúre.

“Počkaj, idem s tebou, nech niečo nepokazíš”, povedal James a pridal sa k nemu.

“Ako si to myslel, že na dnes končíš, láska?”, opýtala sa Joy Ardena, keď osameli.

“Zlatko, prepáč, ale… už mi to je aj blbé, cítim sa ako frigidná ženská, no začína ma zasa pekelne bolieť hlava.” Joy k nemu pristúpila a jemne ho pohladila po líci.

“To mi je ľúto. No aj tak je už skoro polnoc a máme za sebou dlhý deň. Poďme.” On ju však zastavil.

“Idem ja, ty zostaň a ešte sa zabav, ak chceš. Na dnes som už aj tak nepoužiteľný”, žmurkol na ňu šibalsky a venoval jej dlhý, sladký bozk.

“Naozaj nemám ísť s tebou?”, opýtala sa ho po chvíli.

“Naozaj. Dobrú noc, moja.”

“Dobrú noc… potom prídem.”

“Jasné”, usmial sa a ona mu ešte na rozlúčku zakývala. Keď sa stratil v dome, odpila si z minerálky, niečo dobrého si zobla a pridala sa k ostatným na parket. Tanečná zábava trvala ešte niečo vyše hodiny. Olivien, Octavia, Leila a Percival ešte sedeli pri dohárajúcej vatre. Adam s Ameliou sa vytratili na malú prechádzku po parku. Faila odvtedy, ako ho Perci zhodil do bazéna, nikto nevidel a Logan sa tackajúc už tiež pobral spať. Na terase ešte ostali Samira, Nika, Joy a James, ktorí si ešte niečo popíjali a rozprávali sa, no a Maddie, ktorá s fľaškou v ruke vyspevovala a tancovala bosá po tráve. Oslava sa už pomaly blížila ku koncu…

---

“Pomaly sa to tu prerieďuje”, ozval sa Adam a pozrel na Ameliu. Sedeli spolu na lavičke pri terase. Amelia s úsmevom prikývla. Cítila sa fantasticky a popravde, lepšiu oslavu v živote nezažila. “Čo by si povedala na krátku prechádzku po parku?”, spýtal sa jej Adam a Amelia pozrela do jeho tváre, ktorú matne osvetľovali posledné plamienky. Hľadel na ňu túžobným pohľadom, až sa začervenala, ale prikývla.

“Dobre, poďme. Aj tak si potrebujem trochu prevetrať hlavu, tie kokteily mi nejako nesadli, cítim sa trochu ako na kolotoči.” Spoločne vstali, prešli okolo bazéna, kde sa ešte bavil jej brat s Joy, Maddie, Samirou a Nikou, až dozadu do záhrady. Tam zišli z chodníka a ležérnym krokom sa stratili medzi hustými stromami neďalekého parku. Bola príjemná, teplá noc a pofukoval jemný vánok, ktorý sa jej pohrával s uvoľnenými vlasmi. Po niekoľkých krokoch ju Adam chytil neisto za ruku. Amelia sa usmiala a cítila, akoby jej v bruchu poletovali motýle. Celý čas boli ticho, ale im to nevadilo. Bolo to také milé, dôverné ticho. O pár minút si Amelia vyzula lodičky, pretože v nich strávila polovicu dňa aj skoro celú noc a dosť ju už tlačili. Voľnou rukou si ich vzala a vychutnávala si hebkosť pokoseného trávnika na bosých chodidlách. Keď už boli dosť ďaleko, že hudbu počuli len veľmi tlmene, vtom Adam zastal a objal ju okolo pása. V hlbokých očiach sa mu odrážal svit hviezd a aj túžba ju pobozkať. Amelia nezaváhala, postavila sa na špičky, chytila ho okolo krku a on sa k nej nedočkavo sklonil. Tento bozk však nebol letmý a nežný ako u nej v izbe, keď jej prišiel poblahoželať. Postupne sa prehĺbil a oni sa nechali unášať vášňou. Amelia nevedela, ako dlho sa tam zdržali, ale keď sa od seba zadýchane odtrhli, mala úplne stŕpnuté pery. Rozpačito si zastrčila prameň vlasov za ucho, ale Adam ju nepustil.

“Odprevadím ťa do tvojej izby?”, pošepol jej ticho do ucha, načo iba prikývla. A tak sa v objatí vrátili k späť, rozlúčili sa s priateľmi, ktorým zaželali dobrú noc a vošli do domu. Po pár minútach už stáli pred dverami jej spálne, kde jej Adam venoval ďalší neodolateľný bozk na sladké sny. Keď odišiel a Amelia vošla dnu, hodnú chvíľu ešte stála opretá o stenu a snažila sa vstrebať všetky dojmy, ktoré zažila, hlavne tie posledné s Adamom. V tú noc sa vyspala tak dobre, ako už dávno nie. Netrápili ju žiadne zlé sny o labákoch a operačných stoloch.

---

Octavia a obaja elfí súrodenci ešte sedeli pri vatre, ktorá už iba slabo plápolala. Leila mala cez seba prehodený aj svoj plášť, aby jej nebola od chrbta zima, keďže mala len tenké, letné šaty a od parku ťahal studený vzduch. Vedľa nej sedela Olivien a niekoľko miest od nich napravo sa pozerala na brata, ktorý sa rozprával s Octaviou. Aj keď milovala vodu, ktorá ju vždy upokojovala, teraz ju veľmi fascinovali tancujúce iskričky dohasínajúcej vatry.

„... už sa neviem dočkať, kedy zase uvidím Estela,“ zachytila Leila koniec vety, čo povedala Olivien a ktorá ju vytrhla z vlastných myšlienok.

„Aj ja sa na neho teším. Je veľmi zlatý a mám ho rada,“ usmiala sa na Oli.

„Ale nie ako Johnnyho, či?“ rozpačito sa opýtala Olivien.

„Nie, to určite nie,“ začervenala sa Leila. „Johnny si získal moje srdce. Estel je len skvelý kamarát, s ktorým som prežila pár podarených dní. Ešte si ho pamätám ako nesmelého mladého muža, ale to sme boli asi obaja,“ zachichotala sa Leila pri spomienke na spoločné tréningy a utiahnutého Estela, ktorý zo seba ťažko dostal súvislú vetu. Oli si evidentne vydýchla.

„A čo plánujete teraz?“ vyzvedala Oli.

„Strávime tu s otcom ešte pár dní. Potrebujem od neho radu ohľadne Johnnyho a potom... dúfam, že mi pomôžeš dostať sa za ním,“ odpovedala Leila a žmurkla pritom na Olivien.

“Jasné. Stačí povedať kedy”, odvetila dievčina s úsmevom. Opodiaľ prebiehala podobná debata.

„Perci, stále čakám na vysvetlenie, kde ste tak narýchlo odišli a prečo? Ostala som tu sama, len s jeho veličenstvom Failom a Gretchen, ktorá bola v bezvedomí a potom aj tak nečakane zmizla. Vieš, aká som tu bola osamelá, jediná z elfov? Ešte že tu bola Drulla a neskôr som sa spriatelila s ostatnými dievčatami v dome. Ale aj tak mi bolo smutno,“ posťažovala sa aj s miernymi výčitkami Octavia.

„Prepáč, ale sama si zažila na vlastnej koži, ako zle toto prostredie vplývalo na Leilu. Tiež sme mali úplne iné plány, ktoré nakoniec nevyšli. Aj keď mám pocit, že všetko to, čo sa stalo, malo nejaký význam. A Leile to pomohlo,“ pozrel sa tým smerom, kde sedela jeho sestra a rozprávala sa s Olivien.

„A čo bude ďalej?“, netrpezlivo sa pýtala Octávia.

„Neviem. Vrátili sme sa za otcom, lebo nás vystrašilo to, čo sa mu stalo. Musíme sa od neho dozvedieť nejaké odpovede a ja sa chcem ísť ešte pozrieť domov, do elfieho kráľovstva.“

„Myslíš, žeby mi váš otec vedel pomôcť pri hľadaní mojich rodičov?“, spýtala sa nesmelo Octavia. „Alebo mi porozprávať viac o Avalone?“

“Neviem, ale opýtať sa ho môžeš…” Ešte chvíľu sa rozprávali, ale bolo už neskoro a zmáhala ich únava. Ako prvá sa vzdialila Olivien a po polhodine do domu odišli aj Leila, Octavia a Percival, ktorí už výdatne zívali.

---

“Tralaláááá…” spievala si Maddie na plné hrdlo. V ruke držala fľašku vína, ktorá už bola skoro prázdna a pobehovala bosá po mäkkom trávniku. Párty sa im pomaly skončila a v záhrade už skoro nikto nebol. Vatra už tiež dohorievala a okolo bazéna sa povaľovali prázdne poháre, fľaše, obaly od všetkého možného, skrátka poriadny bordel. Každý sa už pobral po svojom a tak zo seba robila šibnutého šaša len pred Jamesom, pre ktorého to nebola žiadna novinka, Joy, Samirou a Nikou. Ten ju už hodnú chvíľu zamračene pozoroval a potom len pokrútil hlavou. Keď Joy odišla do domu, vstal z prúteného kresielka, ktoré bolo hneď vedľa bazéna a neistým krokom podišiel k Maddie. Sám nebol práve v najtriezvejšom stave, ale ona ho v opitosti zďaleka prekonávala.

“Hej, na dnes by ti už aj stačilo, nemyslíš?”, prihovoril sa jej a jemne ju chytil za rameno.

“Áále.. aké stačilo?! Prosím ťa, veď noc je ešte mladá! A taká príjemná!”, odbila ho Maddison a vytrhla sa z jeho zovretia, pričom sa nechala unášať ľahkosťou vetra a plnými dúškami si užívala čerstvý nočný vzduch. Ľahké šaty červenej farby sa vznášali v rytme jej pohybov, zatiaľ čo svit mesiaca osvetľoval celú záhradu. Zavrela oči a cítila sa opäť ako na tanečnom parkete.

“Maddie, povedz mi, čím to je, že nakoniec vždy zostaneš visieť na krku mne”, povzdychol si James nechápavo, hoci pri pohľade na to, ako sa baví a konečne nefňuká, sa musel pousmiať. Preto si na chvíľu ešte sadol a počkal, kým sa Maddie dosýta vybehá. A nemusel ani dlho čakať, pretože z toho množstva alkoholu sa jej už parádne motala hlava. Keď dopila aj tú poslednú kvapku, ktorá vo fľaši ostala, rozšafne ju odhodila o pár metrov ďalej a potácavým krokom sa konečne doteperila k Jamesovi. Ten už tam sedel sám, pretože medzitým už do domu odišli aj Nika so Samirou.

“Ale no tááák, hňupík! Trochu života do toho umierania! Vážne tu chceš len tak sedieť? Máš dvadsať jedna, nie deväťdesiat.” James len pobavene zdvihol obočie a uškrnul sa.

“Maddie, naozaj by som sa rád pridal k tvojej tanečnej zábave, ale sú tri hodiny ráno. Je na čase ísť spať.”

“Ale no tak, veď nebuď taký suchár!”, zvolala a sklamane sa k nemu hodila na lavičku. Hneď, ako si sadla, pocítila, že ju premáha únava.

“Žiadne ale. A nie som suchár, len by som sa rád vyspal a vylihovať do poobedia si nemôžeme dovoliť ani po Aurorinom kolapse.” S týmito slovami vstal a otočil sa smerom k nej. Keď videl, v akom je zas stave, prevrátil očami a sťažka si povzdychol. “A ako tak na teba pozerám, asi ťa budem musieť odprevadiť do tvojej izby. Takže, zdvihni ten svoj pekný zadok a ideme!”, vyhlásil ráznym tónom a podával jej ruku, aby jej pomohol vstať.

Maddie pomaly dvihla hlavu a zažmúrila do jeho hnedozelených očí, ktorými jej naznačoval, nech sa už konečne pohne. Neochotne sa postavila a nakoľko sa jej kvalitne točila hlava, musela sa o Jamesa oprieť aby bola schopná spraviť krok vpred. A keďže ani on na tom nebol práve najlepšie, navzájom sa podopierajúc sa len s ťažkosťami sa trepali hore schodiskom ako dva medvede. Za normálnych okolností by ich už určite niekto vyziapal za to, že veľmi dupú. Našťastie to ostatným bolo jedno, keďže mali iné starosti sami so sebou. Párkrát sa im podarilo zakopnúť a natiahnuť sa na schodoch a Maddie si bola istá, že zajtra budú jej kolená posiate modrinami. Ani nevedela prečo, bolo jej to náramne smiešne a po tom, ako sa James skoro skotúľal dole, lebo sa ju snažil zachytiť, vybuchla do hurónskeho rehotu, ktorý sa ozýval tichým domom ako ozvena.

“Prestaň!”, zahriakol ju podráždene. “Doriti, skoro som si vytkol členok.”

“Tak prepáč, no”, smiala sa Maddie, až jej tiekli slzy a musela si sadnúť na schody.

“Toto čo je? Vstávaj, nech už si konečne v izbe”, hundral James. Tá si nadula ústa vzduchom a vystrúhala na neho grimasu. “Veľmi vtipné. Makaj už, inak ťa tu nechám.” Maddison sa naveľa zdvihla, ale nemohla sa prestať rehliť. Stačil jej jediný pohľad naňho a nevedela sa zdržať smiechu. Keď sa konečne dostali do izby, Maddie sa zvalila na posteľ. Zatvorila oči a viditeľne zbledla. Dobrá nálada ju hneď prešla a spustil sa s ňou parádny kolotoč. “Hej, počúvaj ma… si biela ako stena, pila si, mimo toho alkoholu, aj niečo iné?” spýtal sa James, ktorý sa práve chystal odísť. Maddie len pokrútila hlavou s nevinným výrazom malého dieťaťa. “Ach… to sa mi snáď sníva... donesiem ti ešte trochu vody”, neveriacky si povzdychol, schmatol zo stolíka vedľa postele prázdny pohár a tackavo zamieril do kúpeľne. “Tu máš”, podal jej ho po chvíli naplnený až po okraj.

“Ďakujem”, zašepkala, keď sa posadila a jedným dúškom vypila celý obsah pohára, ktorý potom položila znova na stolík. James len kývol hlavou a otočil sa na odchod. “James?”, ozvala sa za ním Maddie nesmelo skôr, ako stihol spraviť čo i len krok. Pri tomto oslovení doslova stuhol, keďže doteraz bol pre ňu stále iba hňupom a predtým úchylákom.

“Áno?”, ozval sa prekvapene.

“Ja len… že… možno nakoniec nie si až taký hňup, ako som si myslela”, skonštatovala trochu váhavo.

“No.. tak to ti ďakujem… snáď to budem niekedy počuť aj keď budeš triezva. Dobrú noc, Maddie.” Nato už prešiel k dverám a otočil kľučkou.

“A James?”, prehovorila znovu.

“Prosím? Čo ešte?”

“No… nemohol by si tu, prosím, ešte chvíľu so mnou zostať?”

“Ehm… a prečo?” S nechápavým výrazom sa otočil a vyvalil na ňu oči.

“Ja… nechcem tu byť sama… s tými myšlienkami… a tak...”, odvetila, pričom bolo zreteľne počuť, ako sa jej chveje hlas.

“To myslíš vážne?”

“No, áno… “ James tam chvíľu rozpačito stál, ale nakoniec prikývol. Pomaly vykročil a chcel si sadnúť do kresla. “To čo robíš?”

“Hm? Však si chcela, aby som tu ostal...mi nevrav, že zasa máš tie svoje schíza stavy.”

“Čo? Nie, preboha… len, že si kľudne ľahni, ak chceš. Posteľ je aj tak obrovská. Na tu chvíľu sa tu zmestíme obaja.”

“Fajn”, po krátkom zaváhaní privolil, odkašlal si a uložil sa na druhú polovicu lôžka. Vo vzduchu bolo medzi nimi cítiť napätie. Maddie sa ešte natiahla, aby zhasla lampičku na nočnom stolíku. Cítila sa hrozne, alkohol z nej vyplavil všetky tie nešťastné pocity a myšlienky na Josha, až sa napokon schúlila do klbka a snažila sa ich všetky zahnať niekde preč. James pri pohľade na ňu doslova cítil jej depresiu a starosti. Síce mu jej neustále hňupovanie liezlo pekne na nervy, musel uznať, že takéto veci sa neznášajú práve najľahšie. A hoci sa to na sebe snažil skryť, aj on bol dosť zničený z toho, čo sa stalo medzi ním a Lily. S takýmito myšlienkami nakoniec neplánovane, ale predsa zaspal.

---

Joy sedela spolu s Jamesom a Nikou na terase pri bazéne a veselo sa zhovárali. Popri tom sledovali Maddie, ktorá s fľaškou v ruke tancovala po trávniku a evidentne sa dobre bavila. James pri pohľade na ňu len krútil hlavou.

“Nechápem, ako sa tá baba dokáže takto zriadiť.” Joy pozrela na Maddison a len prikývla. Napriek jej stavu opilosti však vyzerala šťastná, čo sa posledné dni o nej nedalo povedať.

“No, ja už pomaly pôjdem, mám dosť”, povedala s úsmevom a vstala z prúteného kresielka. Vtom sa jej tak zakrútila hlava, že na moment stratila rovnováhu. Našťastie James hneď pohotovo vyskočil a zachytil ju.

“Ou, aj s tebou to nejako točí”, poznamenala Nika so smiechom.

“Ehm… áno”, odvetila Joy a zvraštila tvár. “Ja to nechápem, veď som teraz toho veľa nevypila…ďakujem, Jamie.”

“Nie si zvyknutá, to preto”, skonštatoval a zoširoka zívol. “Mám ťa odprevadiť?”

“Netreba, až tak zle na tom nie som”, zasmiala sa a urobila dva kroky vpred bez toho, aby sa zakolísala. “Vidíš? Ale vďaka, si milý.”

“V pohode. Ako tak pozerám na Maddie, tá sa sama na izbu zrejme nedostane.”

“Vyzerá to, že nie”, prikývla Joy a pozrela na Niku so Samirou. “Idete aj vy, alebo ostávate?”

“Ostanem, ešte nie som unavená”, odvetila blondínka a Samira sa k nej pridala.

“Fajn, tak dobrú noc.”

“Aj tebe”, zaželali jej všetci traja.

“Hej, Joy!”, zavolal na ňu ešte James so šibalským úsmevom.

“Áno?”

“Tak ma napadlo… koľko by si mala dnes v skutočnosti rokov?”, opýtal sa so záujmom. Aj Nika so Samirou na ňu upreli zvedavé pohľady.

“Ak by som sa dožila, tak deväťdesiat sedem”, odvetila a pokrčila plecami.

“Fíha!”, zahvízdal James prekvapene. “Tak ešte raz dobrú noc… babička”, dodal s úsmevom, načo sa všetci schuti zasmiali.

“Ha-ha. Tak sa majte, detičky a neponocujte, áno?”, povedala Joy pobavene a pohrozila im prstom, načo sa ozvala ďalšia vlna smiechu. Potom do rúk vzala červené lodičky, ktoré si predtým vyzula a bosá sa pomaly pobrala do domu. S úsmevom na perách myslela nato, aký pekný deň prežila. V spoločnosti priateľov, dobre sa zabavili a veľmi ju potešilo stretnutie s Leilou, ktorú mala veľmi rada. Myšlienkami zabehla aj k Ardenovi, ktorý už určite dávno spal a rozhodla sa, že sa najprv u seba osprchuje, aby ho nerušila a potom pôjde za ním. S tými to úvahami kráčala pomaly po schodoch a musela sa pridržiavať zábradlia, aby zasa nestratila rovnováhu. Nakoniec sa úspešne dostala do izby, kde zasvietila len nočnú lampu a dokorán otvorila okná. Nachystala si potrebné veci a v kúpeľni zo seba zhodila biele šaty, ktoré starostlivo zavesila na vešiak, a ostatné oblečenie. Sprcha ju príjemne osviežila, ale aj po nej cítila, že je stále otupená alkoholom. Obliekla si čipkou lemované tielko s tenkými ramienkami a krátke nohavice na spanie a vysušila vlasy, ktoré jej siahali do polovice chrbta. Bola veľmi unavená a krútila sa jej hlava. Práve si umývala zuby, keď pocítila, že tam nie je sama. S kefkou v ruke sa otočila a uvidela Ardena, ako sa ležérne opiera o rám dverí a s prižmúrenými očami ju pozoruje. Joy sa v tom momente zľakla a len pokrútila hlavou.

“Arden, zasa si ma vystrašil, zakrádaš sa ako duch”, skonštatovala, keď si vypláchla ústa a usmiala sa. Bola rada, že ho vidí, ale prekvapil ju, vôbec ho tu nečakala. “Prečo nespíš?”

“Zobudil ma nejaký krik a smiech, zrejme to niekto dobre na oslave prehnal… ale ako sa na teba pozerám, vôbec to neľutujem. Vyzeráš nádherne”, dodal so zvodným úsmevom.

“A to si sa musel tak nahodiť? Pokojne si mohol prísť aj v pyžame”, poznamenala Joy pri pohľade na jeho tričko a džínsy a s úsmevom k nemu podišla.

“Nóóó… nechcel som tu pobehovať len tak… a navyše, teraz by som mal s tebou nejaké plány, oslávenkyňa”, dodal a pritúlil si ju tesne k sebe.

“Naozaj? Keď ja už od únavy ledva stojím. Nenecháme si to na neskôr?”, zamrmlala mu ospanlivo do hrude.

“Ale no tak.... to sa dá predsa veľmi ľahko napraviť”, nedal sa odbiť Arden. Kým sa Joy stihla spamätať, so šibalskými ohníčkami v očiach ju zdvihol do náručia a chrbtom oprel o stenu.

“Jasné… ako som mohla zabudnúť, že sa vieš vynájsť v každej situácii”, zasmiala sa pobavene a nohy mu ovinula okolo drieku. “Takže hlava ťa už nebolí?”, opýtala sa ho a prstami sa mu jemne pohrávala s vlasmi na zátylku.

“Nie, je mi fantasticky”, zamrmlal a vtedy ju pobozkal tak vášnivo, až jej vyrazil dych.

“Fíha, tak teraz neviem, či sa mi svet točí z teba, alebo z toho vína, čo som vypila”, zachichotala sa po chvíli, keď s ňou prešiel do izby a sadol na posteľ.

“Určite zo mňa, zlatko, tým som si istý”, uškrnul sa sebavedome, keď si ľahol na chrbát a ju stiahol na seba. Jeho dlane a pery boli nástojčivé, žiadostivé, akoby sa jej nevedeli nasýtiť. Táto náhla náruživosť ju na moment prekvapila, ale na druhej strane sa jej to páčilo. “Tak čo, prehovoril som ťa?”, opýtal sa jej o niečo neskôr.

“Čo už s tebou… skrátka ti nedokážem odolať”, skonštatovala zadýchane. Vtedy Arden zvážnel a zadíval sa jej hlboko do očí. “Čo je?”, prihovorila sa mu šeptom.

“Ako veľmi ma miluješ?”, prekvapil ju odrazu svojou otázkou, až sa trochu zarazene vystrela a on sa tiež posadil.

“Až tak, že si bez teba neviem predstaviť svoj život, Arden”, odvetila s jemným úsmevom a rukami ho objala okolo krku.

“Takže žiadny iný muž by u teba nemal ani najmenšiu šancu?”

“Tebe stále vŕta v hlave ten Failo?”, pohladila ho nežne po líci a cítila, ako zmeravel.

“Ehm… áno. Nechcela by si ho, ani keby ti ponúkol svoj trón a miesto po svojom boku ako svojej kráľovnej?”

“Arden…”, zasmiala sa pobavene, ale keď si všimla, ako sa tvári, úsmev jej zamrzol. “To myslíš naozaj? Nebola to irónia?”, opýtala sa ho zmätene.

“Nebola, tak mi, prosím, odpovedz.” Joy si povzdychla a pokrútila hlavou.

“Nie, nechcela by som ho, ani keby nejaký trón mal, čo nemá. Navyše, som čarodejnica bez kvapky modrej krvi, či ako to on nazýva”, povedala pomaly. “Nemá zmysel sa tým zaťažovať. Pre neho som len výzva, niekto, koho nemôže mať, pretože vie, že milujem teba a to ho na mne asi láka”, uzavrela a láskyplne mu odhrnula tmavé vlasy z očí. Vnímala, ako ju jeho ruky pevnejšie zovreli v páse. “Alebo je problém v niečom inom? Snáď… ty mi ... nedôveruješ?”, hlesla neisto, keď nič nevravel.

“Ale áno, samozrejme, že ti verím”, odvetil Arden napokon. “Trepem somariny, ja viem. Prepáč. Tak, kde sme to skončili, kráska?” Kým Joy stihla niečo povedať, umlčal ju perami a cez hlavu jej prevliekol tielko. Pár sekúnd na ňu len tak hľadel a doslova sa do nej vpíjal očami.

“Čo je zase?”, opýtala sa ho jemne, načo so zrýchleným dychom pokrútil hlavou.

“Nič, len… je na teba taký úžasný pohľad.”

“Och, láska, nepreháňaj zasa…” Joy sa s ružovými lícami pousmiala a medzi náruživými bozkami mu nedočkavo vyzliekla tričko. Potom sa k Ardenovi pritisla celým telom, privrela oči a spoločne sa oddali vzájomnej blízkosti plnej vášne…

---

Nakoniec to po druhej hodine ráno vzdala aj Samira a spolu s Nikou sa pobrali do domu. Vonku ešte ostali Maddie s Jamesom, ktorý ju už tiež prehováral, aby išli spať. V spálni zo seba zhodila trochu prepotené žiarivo oranžové šaty a osviežila sa krátkou sprchou. Kým netrpezlivo čakala na Adama, sadla si do pohodlného kresielka a vzala do rúk jeden z jej obľúbených románov.

“Neprešlo ani päť minút a drak vypálil celú dedinu…” To bola veta v knihe, ktorú čítala stále dookola, pretože, rovnako ako včera, nevedela poriadne sústrediť na obsah. V hlave jej vírilo len jedno. Adam a jeho vysvetlenie.

“Ach”, povzdychla si smutne, odložila knižku späť na poličku a vyvalila sa na posteľ, kde okamžite zatvorila oči. Bola taká unavená.... Asi musela na pár minút zadriemať, pretože sa prebudila, keď jej niekto zaklopal na dvere.

“Ďalej!”, ozvala sa rozospato.

“Zobudil som ťa?”, opýtal sa jej Adam, keď vstúpil dnu a prisadol si k nej na posteľ.

“Asi áno, ale nevadí. Čakala som, kedy prídeš.”

“Takže, aby som sa ťa nezdržiaval, prejdime rovno k veci”, povedal Adam a na chvíľu sa zamyslel. “Ide o to…”, začal, ale medzi slovami niekoľkokrát sťažka preglgol,”... že za mnohými zverstvami, čo sa tu dejú, stojí Victor. Amelia náhodou našla jeho veľmi dobre ukrytý tajný labák. Videli sme, ako kvôli niečomu vymazal Leile spomienky. Potom nás načapal. Teda, videl Ameliu, mňa nie. Blížil sa k nej s tým svojím úlisným úškrnom akoby ju mal znásilniť, tak som vzal starú dosku a tresol som ho ňou po hlave. Kým bol v bezvedomí, dotrepali sme ho do labáku, kde sme sa ho priviazali o jedno z nemocničných lôžok. Avšak sme ho spútali zle.... Amelia s ním ostala, kým ja som šiel zháňať Joy, aby nám pomohla a potom...” Na malú chvíľu zadržal dych a potom pokračoval ďalej. “som hľadal nejakú hlúpu knihu. On za ten čas Ameliu pripútal… to si už videla vo svojej vidine. Nakoniec… on jej… on jej vymazal spomienky. Na laboratórium a... na mňa! A perfektne sa za ten čas na nás bavil. Victor je nebezpečný! Je to netvor! Myslím, že by nemal problém s ničím! Preto som ťa z toho chcel vynechať! Ak by spravil niečo aj tebe… tak…”, zastavil sa a pozrel na ňu s bolesťou v očiach.

“Dobre…”, prerušila ho napokon, pretože ho nechcela ďalej trápiť. “Som rada, že si sa mi so všetkým zveril. Na Victora si budem dávať pozor. A vôbec, on nemusí ani len tušiť, že o niečom viem.”

“Prosím ťa o to”, dodal a postavil sa na odchod. “Nebudem ťa už rušiť, vidím, že si už veľmi unavená. A ja tiež. Dobrú noc, Sam.”

“Dobrú, Adam. Ešte raz ti ďakujem za dôveru.” Prikývol a odišiel z izby. Samira hneď zhasla nočnú lampičku, ľahla si do postele a v momente zaspala.

Samira utekala po trávniku a vystrašene sa obzerala za seba. Ťažko lapala po dychu, ale nespomalila. Prebehla za roh a ocitla sa v záhrade, pri ktorej bol rozľahlý park, no bola noc a cez tmu ďaleko nedovidela. Pohľad jej padol na vyzdobenú terasu, kde sa pokojne zrkadlila hladina bazénu a porozkladané kreslá, lavičky a zvyšky jedál. Ona však vôbec nevedela, kde sa nachádza, toto prostredie jej bolo úplne cudzie.

“Kde to som? Ako som sa tu ocitla...”, zašepkala zmätene, ale Samira hlas tohto dievčaťa nepoznala. Bola bosá a ako utekala po štrku, ostré, drobné kamienky jej spôsobili rany, ktoré ju teraz štípali. Ešte raz sa vystrašene pozrela za seba, ale nikoho nevidela a tak pomaly prešla bližšie k domu. Vtom za sebou začula rýchle, náhliace sa kroky. V zúfalstve sa obzrela a zbadala vysokú postavu, ako sa náhli k nej. Nemala čo stratiť a tak skríkla na plné hrdlo. “Pomóóóc!!! Pomôžte mi niekto, pros…”, nedopovedala, pretože v tej chvíli ju obostrela temnota a pocítila, ako sťažka dopadla na tvrdú zem...

Vtedy sa Samira znovu octitla vo svojom tele. Spotená, zadýchaná, dokonca ešte cítila aj bolesť, ktorú utrpela pri náraze, okamžite vyletela z postele a otvorila okno, cez ktoré mala výhľad do záhrady. Ovanul ju čerstvý, nočný vzduch, no okolie bolo tiché, nikde ani nohy. Za roh, kde mali oslavu, však nevidela. Rýchlo si obula papuče, cez plecia prehodila župan a vyšla zo svojej izby. Dom bol už tichý, každý spal.

“Kto to mohol byť?”, rozmýšľala Samira. Vedela, že to nebol sen, ten pocit, keď sa premiestni do druhej osoby už dôverne poznala. Terasa však bola prázdna a po neznámej dievčine nebolo ani stopy. Samira si pritisla župan bližšie k telu, pretože ňou prebehli zimomriavky. Prešla až k dohorenej vatre a nakukla aj za roh domu, dokonca išla až k vchodovým dverám, ale nikoho nenašla. “Haló! Je tu niekto?”, zavolala tlmene do tmy, ale odpoveďou jej bolo len desivé ticho. Naveľa sa vrátila späť do izby, ale tento zvláštny zážitok jej nedal spať do rána. Kto bola tá mladá žena, prečo volala o pomoc? A hlavne, kde sa potom podela?

---

ÚLOHY

1. Čo si myslíte o magickom zvierati, ktoré stretla Nika?

2. Ako to bude podľa vás s Ameliou s Adamom? Stoja na prahu nového vzťahu plného lásky, alebo sa im to znova nejako skomplikuje?

3. Prečo Ardena v poslednom čase neustále bolí hlava?

4. James zaspal u Maddison v izbe. Ako to dopadne nasledujúce ráno?

5. A čo Samirine videnie? O koho mohlo ísť? Do koho sa prevtelila?

6. Ako sa vysporiada Samira s Ardeovými výhrážkami?

7. Pomôže otec vyriešiť Leilin problém s Johnnym? Bude poznať odpovede?

8. Čo si myslíte o vzťahu Olivien a Estela? Je čisto kamarátsky, ale tam ide o niečo viac?

9. Vymyslí Victor nejaký trest pre Jamesa a Maddie za to, že “ušli” z domu? Ak áno, aký?

10. Aký máte názor na Octaviinu vidinu, ktorá sa jej zjavila, keď sa topila v bazéne?

11. Failo je voči Joy čoraz viac neznesiteľnejší. Ako si poradí s jeho správaním?

12. Ako sa vám páčilo na oslave? :)

Čas na vypracovanie a pridanie úloh je do 25.2., aby ste sa na základe vašich odpovedí mohli inšpirovať a odraziť sa ďalej vo vašich pokračovaniach a my takisto :)

Čas na pridanie samotných príspevkov je do 4.3. Prosíme vás, pokúste sa aj teraz pridať vaše príspevky načas, nech sa to zbytočne nepredlžuje. Už sa na ne veľmi tešíme. Ďakujeme :)

Pekný deň praje Ninna a Evinka :)