Keď sa porada skončila, obrátil sa Percival na Leilu a pritom pohľadom hľadal aj Octaviu. „Zostávate, alebo idete trénovať s nami elfami?“
„My asi na chvíľu zostaneme,“ odpovedala mu s malou dušičkou sestra.
„No ako chcete. Komu niet rady, tomu niet pomoci. Myslel som, že budeš zodpovednejšia.” A skôr, ako mu stihla Leila niečo odpovedať, už ho nebolo.
„Nerob si z neho ťažkú hlavu, Sedmokráska. To ho prejde. A my si urobíme pekný večer, dobre?“, pohladil ju prstom po líci. Za chvíľu začala hrať hudba a Johnny sa ujal tanca s Leilou. Po pár piesňach poklopal niekto Johnnymu po pleci.
„Môžem aj ja poprosiť o tanec?“ Obrovská ruka patrila Terrencovi.
„Nech sa páči, ale buď taký dobrý, opatrne”, usmial sa na neho Johnny a pri odchode ešte pobozkal Leile ruku. Keď sa poobzeral okolo po záhrade, rozhodol sa vyzvať do tanca krehkú blondínku, ktorá sedela tíško v kúte. V prvý deň, keď sa oslobodili od Viktora, ošetrovala na terase Terrencove ruky a vedel, že sa volá Nika. Už si stihol všimnúť, že býva dosť utiahnutá. Keď k nej pristúpil, bolo vidieť jej rozpaky, ale s tancom súhlasila.
Pri pohľade na Leilu a Terrenca bolo jasne vidieť, ako medzi sebou kontrastujú. Nielen rozdiel medzi jej alabastrovou, jemnou pokožkou oproti Terrensovmu čokoládovému telu, ale aj fakt, ako sa elfka pri jeho obrovskej postave strácala. No jeho tanečné kroky boli presné a Leilu úspešne viedol. V jednom momente ju chytil okolo pása a zdvihol do vzduchu v otočke ako pierko a vytvoril úžasnú figúru.
„Mrzí ma, že sme spolu veľa nehovorili. Si naozaj zvláštna a ani sa Johnnymu nečudujem, že si ťa opatruje ako oko v hlave.“
„A bohužiaľ nie je jediný. Môj brat si na nás ešte stále nezvykol,“ odpovedala mu Leila.
„Áno, áno... všimol som si. Čudujem sa, že ho ešte neprebodol tým svojím mečom.“
„To aj ja...“, odvetila, na čom sa obaja zasmiali a pokračovali v tanci.
“Všetci povinne ku mne!”, zvolal nadšene Josh a už na stôl rozkladal rad malých, plastových pohárikov. Vedľa neho stál Logan a s úsmevom na tvári držal fľaše s alkoholom. V jednej vodku, v druhej gin. Ako prvý k nim prišiel Adam. “Čo si dáš?”, spýtal sa Josh a hlavou kývol na Logana, ktorý zamával fľašami v rukách. Adam si prehliadol ich obsah a nespokojne ohrnul nosom. Ani jedna z ponúk mu nebola veľmi po vôli.
“Ehm… tak daj vodku”, zahlásil napokon a hneď na to mu už Josh pchal do ruky pohárik. Samozrejme, že dolial ešte ďalšie dva a všetci traja ich naraz prevrátili do seba.
“Teda, vy ste to tu teda riadne rozbehli.” Zozadu k nim pristúpila Amelia a objala Adama okolo pása.
“Dáš si s nami?”, s úsmevom sa opýtal Josh.
“Vďaka, ale na pitie mám lepšiu spoločnosť”, žmurkla a hlavou ukázala na Maddison. Josh na ňu s grimasou zagánil a s tragickým výrazom sa chytil sa za srdce. Odmietnutia ho vždy veľmi boleli. Amelia so smiechom svoju pozornosť obrátila na Adama. “Inak, zlatko. Zapíjaš niečo konkrétne?”, podpichla ho.
“Úúúú, niekto má problém!”, zahučal Logan a pritom nepatrne drgol lakťom do Josha.
“Samozrejme, Aurorin výstrih predsa”, odvetil Adam s úškrnom, načo sa Amelia zatvárila naoko urazene.
“Zabávajte sa, chlapci!”, dodala, zdvihla ruky a so smiechom sa otočila preč. Kým však stihla spraviť krok, z diaľky k nim už s krikom bežala Maddison.
“Aj jááá chcéééém!”, dovalila sa ako veľká voda a už schmatla gin z Loganovej ruky. Pohárik naplnila takmer po okraj a za okamih už bol celý obsah v nej.
“Fúha…” Josh na ňu iba začudovane pozrel.
“No čo, po tom všetkom, čo sa v tomto dome deje si predsa zaslúžim, no nie?”, uškrnula sa a hneď na to si nalievala ďalší. “Navyše to potrebujem.”
“Héééj”, zatiahla Amelia. “Tak ja som ich odbila kvôli tebe a ty ma takto zradíš?” , pokrútila neveriacky hlavou. “Nalej teda.”
“Tak vidíš, zasiahol osud.” Josh jej s úsmevom podával pohárik. “A ty Maddie… po tom, čo som si pred chvíľou vypočul, ťa úplne chápem… Takže na zdravie!”, spoločne si štrngli a s úmevom sa spoločne napili.
“Josh…”, ozval sa práve prichádzajúci James. “Hlavne sa mi nesnaž opiť frajerku… a sestru tiež, rozumieš?”
“Nemaj obavy braček, nemám v pláne veľa piť”, uistila ho Amelia a zaškerila sa na neho.
“Fajn, ty možno nie, ale ako poznám Maddie, tá nikdy neodmietne…”
“Ale no tak, kámo. Maddison má hádam vlastný rozum. Nehraj sa zbytočne na ochranárskeho tatinka. Sme na párty, tu sa predsa pijééé!”, uzemnil ho Josh nadšeným krikom.
“Čo sa týka alkoholu, práveže nemá…”
“Ehm.. vieš o tom, že ja som tu?!”, oborila sa na neho Maddie a nahnevane si prekrížila ruky na prsiach.
“Hej, viem. A ty sama si si tiež vedomá, ako vždycky dopadnú tvoje pijatiky… Naozaj netúžim po tebe znovu utierať zvratky...”
“No tak, nebuď hňup. Dnes si celý deň nejaký upätý. Uvoľni sa už konečne! Tu máš, daj si!”, vopchala mu do ruky malý umelohmotný pohárik s vodkou. James na ňu pozrel s prižmúrenými očami, no potom ho do seba kopol aj on. “Výborne, tak sa mi to páči”, usmiala sa Maddie a už nalievala ďalší.
“Chcel som len povedať, aby si to veľmi neprehnala. Z predošlých skúseností viem, že to nikdy nedopadlo dobre. Primerane je cesta k úspechu…”
“K akému úspechu zasa? Čo to tu trepeš?”Josh vychrstol obsah tekutiny, ktorú mal v ústach a začal sa rehotať.
“Byť v nálade a negrcať, ty pako”, pokrútil James nesúhlasne hlavou. To mu už však Maddie podávala druhý pohárik.
“Na! Nech už máš tú náladu a nebrbleš”, podotkla s úsmevom.
“Dám si neskôr, ďakujem”, odmietol meravo.
“Jameson…”, zastavil ho Josh. “Počul si dámu! Pekne do dna... Nebudeš snáď kaziť párty…”
“Ja som sa ti o žiadnu neprosil. Takže nech sa páči, môžem pokojne odísť…”, odbil ho podráždene. Maddie ho vtedy schmatla za ruku a ťahala preč. Joshovi pohľadom naznačila, že bude všetko okej a už sa spolu s Jamesom ocitli na kraji záhrady, kde mali súkromie.
“O čo ti ide?”, rozhodila nechápavo rukami.
“O nič. O čo by mi malo ísť?”, odvetil ľahostajne.
“Ja len že… včera si sa ma nevedel v posteli nabažiť a dnes toto? Správaš sa ako idiot!”
“Ak ti príde staranie sa o ľudí, na ktorých ti záleží ako debilizmus, nech sa páči. A pokiaľ chceš pregrcať celý zajtrajšok, je to tvoja vec…”, doložil nahnevane, otočil sa a chcel odísť, no Maddie ho nepustila.
“Dobre, fajn, to beriem… Ale stále sa to dalo povedať inak, ja neviem… možno menej nasrato? A nie sa urážať a odchádzať preč. Konečne tu máme po dlhej dobe nejakú párty, zábavu, relax… Josh sa snažil, tak čo vyskakuješ?”
“Josh… Josh… zasa sa všetko točí len okolo neho! A začínam mať pocit, že aj ty si z neho nejaká pokakaná.”
“Ááále… hňupinko nám žiarli?”, zatiahla ironicky a so smiechom mu pozrela do očí. On len nehybne stál s pokriveným výrazom tváre. “Fajn, pokúsim sa piť s mierou… spokojný?” James sa stále snažil tváriť tvrdo, no z jeho myšlienok prečítala, že srdce už má konečne na mieste. “Ale na oplátku sa ty nebudeš chovať ako maxihňup, platí?”, dodala so smiechom. James len nepatrne prikývol a po chvíli sa aj na jeho tvári zjavil opäť úsmev.
“Fajn, platí...”
“Júúúúúú”, zvýskla Maddie, na líce mu vtisla bozk a chytila ho za ruku. “Tak poď… ty žiarlivec”, so smiechom vykročili späť k ostatným.
Tessa vyšla do teplého podvečera. Pred sebou zbadala Niku s Olivien, ako kráčajú dozadu za dom a tak sa vybrala za nimi. Tam sa pridala už k sediacim spolužiakom, čakajúcich už len na posledných oneskorencov. Tesse bolo zvláštne chladno, schúlila sa do Everettovej bundy a všade naokolo cítila jeho vôňu, na perách ešte stále jeho horúci bozk, na tele jemný a nežný dotyk. Porada sa začala a počúvala, čo Maddie rozpráva, občas sa uškrnula, vykríkla úľakom. Victor, ten elegantný muž?! Neznášala ihly, napriek tomu však mala na sebe tri rôzne tetovania. Tie však pre ňu mali význam, niečo jej pridali, ale používať injekcie a ihly na iný účel? Na druhej strane to chápala, Victor ich využíval, rovnako ako ona, k obohateniu osobnosti, len svojím špecifickým spôsobom. Povzdychla si. V mysli mala opäť Everetta. Ako je možné, že o nej toľko vie a prečo vlastne? Ako sa mu podarilo dostať sa k informáciám, za ktoré jej otec veľmi dobre zaplatil, aby zmizli z povrchu zemského. Vtom pocítila, ako ju niekto prebodáva pohľadom. Zdvihla hlavu a videla Joy. Musela sa s ňou porozprávať, ospravedlniť sa, povedať jej, že Arden ju nezaujíma a ak sa niečo stalo, ak jej ublížila, odčiní to. Potrebovala s ňou hovoriť a vysvetliť jej, že nevie, čo spravila, že nechcela, že to nebola ona a že kvôli tomu skoro umrela. Ale nemôže… Joy ju bude mať len za hlúpe dievča, ktoré sa dožaduje odpustenia, aby mohla páchať zlo beztrestne ďalej. Navyše, taká ona vždy aj bola. Vždy spôsobovala bolesť a naučila sa prijímať zlosť. Ale aj tak túžila v tomto výnimočnom prípade o porozumenie. Usmiala sa na Joy, ale ona odvrátila hlavu. Tessa sa znovu pokúsila sústrediť na Maddie a diskusiu, ale nešlo jej to. Pokúsila sa vnímať, čo práve hovorila Amelia, ale nemohla. Bola vydesená a keď sa porada skončila, bola viac než rada. Nevnímala ani výsledok, na čo sa vlastne dohodli? Netušila nič. Vedela len, že jej brnia pery a prsty na nohách má drevené. Vedela len, že nemôže z hlavy dostať orieškovo hnedé oči a teplo postele, vôňu santalového dreva a pocit horúcej pary na tele.
Dofrasa. Tessa sa striasla. Čo to s ňou je? Nikdy na nikoho takto nemyslela. Nie od chvíle, keď guľka preletela Tomovou hlavou a jej otec sa smial mrazivým smiechom krutého démona, víťazom nad ňou samotnou. Všetci muži v jej živote boli len hračky, nič viac. Aj tí, ktorí po nej túžili a nič s nimi nemala, iba sa hrala. Hrala sa so všetkými, tými, čo ju milovali, tými, čo myslela, že miluje. Vzala si prvú fľašu alkoholu, ktorú nahmatala a chcela sa napiť, keď zahliadla trblietavú záplavu bielych, mesačných vlasov a vydala sa za Leilou. Johnny mal k Tesse najprv dosť chladný postoj, ochranársky voči Leile a ona sa mu nečudovala. Ublížila jej, spálila, dostala sa cez jej obranný štít, to sa nemalo stať. Arden vôbec nemal Tessu podnecovať k takémuto použitiu moci.
“Lei, prosím…”
“Áno?” Bielovlasá elfka sa k nej otočila s jemným a nežným pohľadom. Tessa sa nadýchla.
“Ja… chcem sa ospravedlniť.”
“Za čo vlastne? Nevieš ešte svoju mágiu ovládať, to Arden ťa to mal naučiť. Na neho sa hnevám.”
“Vieš, ja”, okúňala sa Tessa. “Ja ju vlastne viem ovládať.” Obaja sa na ňu zdesene pozreli. Johnny zdvihol obočie, zaujal obranný postoj a odstúpili od nej. “Nie, takto nie, ja… neviem, ako to vysvetliť.” Sklonila hlavu a začala si kresliť podpätkom sandálu po zemi, potom ticho pokračovala. “Vedela som ju ovládať, ale niekoľko rokov som ju nepoužívala. Podľa Everetta som ju v sebe uzamkla tak hlboko, že sa stala nezvládateľnou.”
“To je to, o čom hovorím”, pristúpila Leila zasa späť k nej a natiahla k nej svoje ruky.
“Si v poriadku, to som rada.”
“Nie tak celkom, Tess, ale bude to dobré, neboj sa”, odvetila bielovláska, zatiaľ čo Johnny mal jasno o Ardenovi a jeho mentorovaní.
“Arden ti mal pomôcť, bol tvoj mentor, aj keď, nie veľmi dobrý. Mal ti vysvetliť, ako moc v sebe odomknúť a ako ju ovládnuť a nie po tebe chcieť, aby si sa hneď predviedla.” Johnny zúril. Leila ho chytila za ruky a uprela svoj pohľad späť k Tesse. Zdalo sa jej, že nie je sama sebou, napriek tomu, že ju dobre nepoznala. Niečo tu nesedelo.
“Ty ale vyzeráš. Akoby ťa napadol rozzúrený medveď, čo je s tebou?”
“Everett.”
“Preboha, čo ti ten namyslenec urobil?”, vyvalila Leila oči so strachom a zdesení. Bol spojený s Aurorou a možno veľmi krehkým, no silným putom.
“To nič, on mi pohol, naozaj.” Leila sa na ňu dívala akoby zhora, aj keď bola mladšia, cítila niečo, čo nedokázala vysvetliť. Mala o Tessu svojím spôsobom aj strach. Vyzerala, že sa jej stráca pred očami. Johnny sa na ňu ale díval s neskrývaným opovrhnutím, strachom a výzvou. Ťahal Leilu preč a Tessa mu to nemohla mať za zlé. Odstúpila od nich a nenápadne sa schovala dozadu k múru do kútika. Otvorila si fľašu a napila sa plným dúškom. Striasla sa. Nechcela alkohol, chcela ísť preč, za Everettom a vrátiť mu jeho bozk, neznášala, byť niekomu dlžná. Odhodila fľašu preč na trávnik a pozrela sa na nebo. Polovicu párty si nebola schopná užiť, chcela sa rozbehnúť a zmiznúť v Everettovom náručí. Nechápala to, nenávidela sa za to, ale nemohla. Tým by znehodnotila samu seba a všetko, čomu verí. Nakoniec sa predsa odhodlala a vydala sa za Joy, ktorá sedela ešte na lavičke a nad niečím dumala. Vzhľadom k tomu, že vedela jediné, že sa s Ardenom vyspala, bola opatrná, nechcela ju vyprovokovať.
„Joy?“ Tá pri jej hlase strhla zo zamyslenia a stuhla.
"Čo chceš, Tessa?", opýtala sa jej meravo, keď k nej pomaly zdvihla pohľad. Tessa trochu cúvla, bolo jej jasné, že Joy ranila. Vyzerala dosť strhane. Spať s niekoho priateľom, partnerom, na to bola expert, tieto pohľady veľmi dobre poznala, ale tento… bol iný.
“Mohla by som s tebou hovoriť? Vieš, o tom… o tom, čo sa stalo v učebni.” Joy na ňu chvíľu bez slova hľadela. Mala sto chutí poslať ju niekam, alebo vstať a odísť, ale niečo v Tessiných očiach ju prinútilo ostať na mieste. Boli… plné bolesti. A ľútosti? Túžby po porozumení? Mala by jej dať šancu obhájiť sa, vypočuť ju.
"Fajn", odvetila napokon ticho a ukázala na prázdnu drevenú stoličku vedľa seba. “Počúvam.”
“Chcem sa ti ospravedlniť”, začala Tessa, keď si sadla. “Nikdy som nemala spať s tvojím frajerom, nie potom, čo som zistila, ako blízko k mojej rodine skutočne máš. Môžem to urobiť komukoľvek, ale nie príbuznej a tiež…” Zlomil sa jej hlas, nemohla jej nič povedať. Nevedela, prečo s tým všetkým vlastne začínala. “Prepáč, nemala som za tebou ani chodiť, dobre sa bav.” Už sa chcela postaviť a ujsť, ale Joy ju zastavila.
“Tessa, počkaj. Keď si s tým už začala, bolo by fajn, keby si to aj dokončila. A po ďalšie… to je pravý dôvod tvojho ospravedlnenia? Mrzí ťa to len kvôli tomu, že sme možno príbuzné? To je všetko?" Súčasne ju však prekvapili jej slová o rodine. Naozaj našla dôkazy o tom, že sú príbuzné? Veď ona ani nevedela, aké je jej skutočné priezvisko...
“Nie možno, ale sme. Mám nato dôkaz, ale to teraz nie je podstatné. A dôvod čoho? Môjho ospravedlnenia? Ja vlastne… neviem, kde začať, neviem sa ospravedlňovať, ešte som to nikdy nerobila. Ale viem, že musím. Musím ti toho toľko povedať a..” Tessa v strese chytila Joy za ruku, ktorú jej vzápätí aj pustila, akoby sa popálila. Vydesene na ňu uprela svoje veľké, hnedé oči. “Prepáč, ja… mala by si okamžite vyhľadať doktora. Prosím a rýchlo! Nezniesla by som, keby…” Tessa sa srdcervúco rozplakala. Joy jej posledné slová vystrašili, ale nerozumela, o čom rozprávala.
"Tessa, upokoj sa, neplač", prihovorila sa jej jemne. Pozrela na Tessu, ktorej sa po tvári valili potoky sĺz a očiach mala toľko bolesti… v tej chvíli sa všetko pohŕdanie, čo k nej cítila vytratilo, ostala len ľútosť. Táto dievčina bola očividne veľmi nešťastná, zranená a jej činy boli len volaním o pomoc, aspoň si to Joy myslela. "A akého doktora? O čom to hovoríš? Hej... pozri sa na mňa, prosím a odpovedz mi!", dodala naliehavo a so strachom.
“S Ardenom som spať nechcela, no niečo ma nútilo. Nebola som to ja a ak ťa to poteší, ani si to nepamätám. Všetko po tom, čo si prišla do učebne si nepamätám!”, zvolala Tessa zúfalo a tým len potvrdila Joyine dohady, ktoré v kútiku duše mala. “A čo sa týka lekára… si tehotná, však?”
“Áno, ale… ako to vieš?”, vydýchla Joy prekvapene a nenápadne sa okolo nich poobzerala, či náhodou niekto nezačul jej sladké tajomstvo. Tessa však pokrútila hlavou a zlomene pokračovala.
“Alebo… alebo si nedávno bola, pretože… viem, že ma nenávidíš, ale ver mi, nechcela som ti ublížiť a… keď som tento pocit mala naposledy, otcova milenka potratila a Everett mi pripomenul moju minulosť a to, prečo som potlačovala mágiu. Tiež si myslím, že by som sa mohla zmeniť a prestať byť tak sebecká, pretože ma to doviedlo na rázcestie…”, chrlila Tessa informácie na Joy, ktorá zbledla ešte viac, ako bola. V prítmí vyzerala ako duch a nebola schopná slova. Podvedome si chytila bruško, ale cítila sa dobre, nič ju nebolelo, no po Tessiných slovách jej stuhla krv v žilách. Keby o dieťatko prišla, toto by už iste neprežila… Okamžite vyskočila zo stoličky.
“Musím ísť za Drullou”, zašepkala a od strachu jej prišlo zle.
“Odprevadím ťa, ak môžem, pôjdeme tam spolu. Tiež sa jej potrebujem na niečo opýtať.” Joy ako v mrákotách prikývla a vydali sa spoločne na ošetrovňu. Tessa sa striasla zimou a nemohla sa zahriať. Ani Everettova teplá bunda, do ktorej sa túlila, jej nepomáhala. Stále samu seba objímala.
Mala výčitky svedomia, že Joy vyľakala a aj obavy o jej dieťa. Veľmi dúfala, že správy od Drully budú pozitívne. Staršia elfka už spala, keď ju dievčatá vyrušili, ale našťastie všetko dobre dopadlo a malinké bolo v najlepšom poriadku. Obe potom dostali nápoj, Joy pre posilnenie, Tessa na upokojenie nervov a šoku. Inak jej nič nebolo, svoju mágiu sa bude musieť naučiť ovládať a zmieriť sa s ňou. Keď sa dievčiny vrátili späť na párty, stále bolo medzi nimi cítiť mierne napätie. “Nepozeraj sa tak na mňa, Joy. Viem, že som zlý človek. Ospravedlňujem sa, vážne som nechcela. Asi by si sa mala pripojiť ku svojim priateľom, aj tak sa na teba čudne dívajú, že sa so mnou bavíš.”
"Nikto sa na nás nepozerá, nemaj obavy. Aj tak nevedia, čo sa medzi nami udialo. A ak to myslíš vážne, čo si mi o sebe povedala a je to pravda... Pozri, Ardena teraz beriem, že nie je sám sebou a preto sa správa, ako sa správa. Ubližuje, je sebecký a sleduje len vlastné ciele a moc. No aj tak ho stále ľúbim", dodala a na okamih sa jej zlomil hlas. "A keď som vás tam spolu videla, celá tá scéna... Nemohli ste za to obaja, ja viem, ale... to neznamená, že ma to neranilo."
“Ja viem, bola by som iba rada, keby si mi to mohla odpustiť.”
"Nemám ti čo odpúšťať, Tess a nie je pravda, že ťa nenávidím. Nebola si sama sebou, rovnako ako Arden, obaja ste boli po vplyvom temných síl a tie sú veľmi nebezpečné a zradné. Naopak, som rada, že ty si už v poriadku", odvetila Joy a na Tessino veľké prekvapenie ju objala. Vtedy pochopila, že život nie je len o tom, niečo zmariť, niekomu ublížiť a žiť pre nenávisť a pomstu. Ale aj pre odpustenie, radosť z priateľstva a spoločný život. Ale aj tak bola z Joy v šoku, takúto reakciu vážne nečakala.
“Podľa Everetta tak úplne v poriadku nie som a možno ešte dlho nebudem. Temnota je nevyspytateľná a on je… ja vlastne ani neviem… je záhadný, tvrdý, ale nežný zároveň.”
“Everett? Ten ťa vážne zaujíma? Tess, on je ďalší podobný. Mala by si sa od neho držať ďalej.”
“Neviem, mňa nikto nikdy nezaujímal, kým som nestretla teba.” Joy sa jej slovách jemne pousmiala. “A on mi pomohol, myslím.”
“To je celkom zaujímavá predstava, ale nemyslím, že by niekomu z nás chcel nejako pomôcť.” To bola jej prvá reakcia, ale potom si všimla Tessinho výrazu. “Prepáč, ja sama mám čo hovoriť, len… dávaj si pozor, dobre?”
“Budem, nemaj obavy”, prikývla Tessa, keď si Joy spomenula na ich predošlý rozhovor a chcela sa jej opýtať na niečo iného, dôležitejšieho.
“Keď už sme pri pomoci, Tessa, čo si to vravela o nás dvoch a rodine?” Tessa zdvihla pohľad k Joy, nebola si istá, či niečo skutočne našla, ale mala pocit, že áno, potrebovala si to len potvrdiť.
“Našla som nejaké nejasnosti a potom podklady, že by si vážne mohla patriť do rodiny z matkinej strany. Náš rod je popretkávaný temnými tajomstvami, ktoré som ja sama nemala poznať, ale viem o nich. Po párty by som ti mohla ukázať niečo, na čo som prišla tu v knižnici a potom… no, niektoré veci mi budeš musieť veriť, pretože dopisy a knihy, uložené v podkroví panstva tu nemám.” Joy sa začala smiať a aj Tessu samotnú jej slová rozosmiali.
“Tak fajn, teším sa na to.” Následne sa dievčatá znova objali.
Záhradou sa ozývala hlasná vrava. Každý o niečom diskutoval, niektorí sedeli pri bare a popíjali drinky, iní sa prechádzali, ale čo bolo hlavné, všetci si užívali párty. Josh práve oficiálne spustil tanečnú zábavu a z reprákov sa ozývala hlasitá hudba. Maddison s Ameliou sedeli na lavičke a debatili o blížiacej sa vzbure, ktorú chystali na Victora.
“Myslíš, že to vyjde?” Maddie nervózne poklepkávala prstami po dreve lavičky.
“Určite. Len to treba poriadne premyslieť”, uisťovala ju kamarátka a tiež premýšľala nad najvhodnejším spôsobom.
“Možno by stačilo, aby Joy zastavila čas. Potom už z neho bude veľmi ľahký terč…”
“Áno, aj mne to napadlo. Ale tiež aj to, či nie je proti našej mágii nejako chránený. Ja mu, napríklad, do hlavy nevidím. Joy ho síce bola schopná zmraziť v čase, no otázne je, či bude za takýchto okolností normálne zraniteľný… Nemyslím si, že je ten typ, čo by sa vopred nepoistil…”, povzdychla si Maddie.
“Hmm… má to niečo do seba”, zhodnotila Amelia.
“Takže…”, pokračovala svetlovláska, no vtom ju prerušil Jamesov hlas, keď spolu s Adamom k nim podišli. James pristúpil až k nej a spoza chrbta vytiahol červenú ružu.
“Smiem prosiť?” Maddie sa zoširoka usmiala a súhlasne prikývla. Držiac sa za ruky odišli k parketu spoločne s Ameliou a Adamom. Do rytmu pomalých tónov Nightwish - While your lips are still red telo na telo tancovali v romantickom objatí. Všetky starosti sa opäť na chvíľu vytratili. Dôležitá bola iba Jamesova blízkosť. Cítila sa ako pierko voľne unášajúce letným vánkom. V bezpečí ako mláďa pod nepretržitou ochranou svojej matky. Šťastne ako dieťa, ktoré práve našlo svoju dávno stratenú hračku. Hlavu si oprela o jeho rameno. Zavrela oči a nechala sa viesť tónmi hudby... “O čo sa to len snažíš, Josh? Svoju šancu si už dávno premrhal a po včerajšku sa ťa už dupľom nevzdám, Maddie....” To boli myšlienky, ktoré zachytila z Jamesovej hlavy. Nie dobrovoľne. Liezť mu do nej nechcela, každý má predsa právo na súkromie. No hladina alkoholu v krvi jej otupovala zmysly aj kontrolu a mnohé hlasy sa svojvoľne dostávali k nej bez toho, aby o to stála. “Škoda len, že si taká tvrdohlavá… Vražda predsa nie je riešenie….” Maddison na okamih otvorila oči, no nič nepovedala. Znova sa započúvala sa piesne a uvoľnene pokračovala v tanci. “Párky alebo mäso? Alebo párky s mäsom?” Jamesovi sa v hlave rysovala predstava jeho dnešnej večere. “Josh ty idiot, prečo si neprichystal aj nejaké jedlo? Alkohol mi rozhodne žalúdok nezasýti!” Maddie sa len ťažko snažila zadržať smiech. “Toto keby videla babka.... Taká párty bez jedla nestojí za nič, pomyslela by si.” Posledné tóny utíchli a ich tanec sa práve skončil. Pomalý slaďák vystriedal živý elektro-mix a tak uvoľnili parket iným. Zakrátko sa na ňom už vlnil Josh, Logan, Terrence, Olivien a zostali dokonca aj Amelia s Adamom.
Na párty sa Samira veľmi dobre bavila. Rovnako ako ostatní, aj ona chcela aspoň chvíľu zabudnúť nato, čo sa nich číha v dome a čo ich pravdepodobne čaká. Boli tam všetci jej spolužiaci, väčšina z nich už bola mierne pod vplyvom alkoholu, iní tancovali na provizórnom parkete. Samira si dala za dva poháriky fernetu, viac nechcela, pretože si chcela zachovať čistú hlavu pri rozhovore so Sebastianom, na ktorý sa chystala. Trochu nervózne ho po očku pozorovala a tiež si všimla, že alkoholu sa vyhýba.
“To je super, aspoň bude naplno vnímať, čo mu chcem povedať”, pomyslela si a vybrala sa za ním. Práve sa rozprával s Johnnym a Terrenceom, keď sa tí dvaja rozbehli za Leilou. Vyzeralo to, že bielovláska má menší konflikt s Joshom, ktorý už nedokázal stáť rovno. “A že vraj tanec”, pomyslela si Samira pobavene, keď ho videla. “Pravdepodobne by sme sa rozplesli na parkete ako žaby.” Vtedy si všimla, ako sa Sebastian otočil a vykročil smerom do záhrady. Asi sa chcel prejsť a na chvíľu vydýchnuť od hlasnej vravy, výkrikov a hudby. Potichu sa teda vybrala za ním a o chvíľu ju obkolesila nádherná a voňavá zeleň parku. Sebastian bol od nej už len pár krokov, keď ju musel začuť. Prudko sa obrátil a na tvári sa mu zjavil záblesk radosti.
„Ach, to si ty, Samira?“
„Sebastian, ak neruším, chcela by som sa na chvíľu s tebou porozprávať.“
„Nie, v pohode, len som sa chcel trochu v tichosti prejsť. Poď, sadneme si niekam, kde nás nikto nebude rušiť.“ Našli si tiché miestečko na čistinke medzi stromami. V strede bola malá fontánka a okolo nej ozdobné lavičky. Keď sa posadili, Samira na nič nečakala a hneď spustila.
“Takže… už keď si prišiel do tohto domu, pýtal si sa ma, či sme sa už niekde nevideli. Ja som ti neodpovedala, lebo ma to zarazilo, pretože… pretože tiež si sa mi od prvej chvíle videl známy. Vtedy som to nevedela, ale teraz už viem aj prečo.“ Sebastian na ňu uprel svoje hlboké zelené oči.
„Och, tak predsa som sa nemýlil”, šepol ticho. Samira sa usmiala a pokračovala:
„Pred asi dvanástimi rokmi šlo po púšti jedno malé dievčatko so svojou starou mamou, keď ich prepadli neznámi ľudia. Jej starká to zaplatila životom, ale maličkú zachránil odvážny chlapec so svojím otcom”, pozrela na neho svojím čokoládovým pohľadom zvlhnutým dojatím a dodala: „Bol si to ty, Sebastian.“ Ten na chvíľu ostal ticho, len na Samiru hľadel. Potom ju chytil za ruky a povedal: „ Áno, si to ty, nezdalo sa mi to! Z malého, odvážneho dievčatka vyrástla krásna mladá dáma. Často som myslel na tú dievčinku, hoci som nevedel jej meno, ale keď som ťa zazrel, srdce sa mi prudšie rozbúchalo a ja som si v tej chvíli bol istý, že my dvaja sme sa už stretli.” Samira sklonila hlavu a potom znova na neho s vďakou pozrela.
„Sebastian, ďakujem ti za záchranu života. Tebe aj tvojmu otcovi.” On však v tom momente zosmutnel.
“Sami… môj tatko už nežije.” Vysvetlil Samire, že tí potetovaní muži nedali jeho otcovi pokoj, až ho napokon chytili a zabili. Tak sa pomstili za to, že zachránil dieťa a že vlastne kvôli tomu, že sa museli pred ním brániť, im zomrela žena, po ktorej pásli. “Stále však neviem, kto boli tí muži… boli iní, mali množstvo čiernych tetovaní a…”
“To boli čarodejníci zo Salemu, z magickej zeme”, vysvetlila mu Samira a dodala aj dôvod, prečo chceli uniesť jej starkú, keďže Sebastian bol pôvodne človek a nemal odkiaľ vedieť, čo sú to vlastne za bytosti a odkiaľ prišli. „Je mi to tak ľúto, že si kvôli mne prišiel o ocka”, šepla na záver. On ju však chytil okolo pliec a pokrútil hlavou.
„Samira, toto si už nikdy nevyčítaj! Ty za to nemôžeš, môj otec by si to nikdy neodpustil, keby vám vtedy nepomohol! A ja… ja som naňho hrdý, že to urobil. Na jeho mieste by som konal rovnako. Na vine sú len jediní - tí čarodejníci zo Salemu!“, vyhŕkol nešťastne a Samira cítila, ako zaťal päste.
Po znepokojujúcich informáciách, ktoré im zdelila, ostala Octavia po stretnutí dosť zarazená. Nevnímala hudbu, čo pustil jej Logan, ktorý sa ujal miesta diskdžokeja dnešného večera.
“Vidím, že sa už chystáš popíjať”, skonštatovala pri pohľade na Faila, ktorý vzal dva poháre a nalial do nich svoju obľúbenú značku whisky.
“Tak podľa mňa je čas na toho panáka, čo sme sa bavili, hm? Aj tak som si arzenál musel priniesť sám. Títo lúzri pijú samé brečky”, skonštatoval sucho Failo a povzdychol si. “No bolo mi toto treba, načo som sa vtedy na Jacka nevykašľal. Teraz tu trčím v tomto baráku plnom šialencov a on si užíva bezstarostné dni s rodinkou. Fakt skvelé…”, hundral si namrzene popod nos.
“Nie, Failo, možno neskôr. Ja sa pôjdem trochu prejsť do záhrady, musím popremýšľať o tom všetkom, čo sme sa dozvedeli. A ty to, prosím ťa, neprežeň hneď na začiatku,dobre?”, kývla nenápadne hlavou smerom k Joy, ktorá ešte stále sedela na mieste a evidentne bola myšlienkami tiež úplne inde. “Skús si ju udobriť, poriadne ste sa počas porady pohádali.” Failo len prevrátil očami.
“Jasné, jasné… no nemohol som si pomôcť, jej tvrdohlavý prístup ma tak irituje”, zašomral a znova si odpil z pohára.
“No ty tiež takýmto spôsobom ďaleko nezájdeš. Hlavne buď trpezlivý…”
“A to ja vôbec nie som a nikdy som ani nebol, presne o tom to je”, odvetil. “Ale áno… budem sa snažiť, stojí to za to, teda Joy stojí za to”, dodal si už viac menej pre seba. Mladá elfka prikývla a nechala ho samého. Zašla trochu ďalej do záhrady, kde sa hlasná hudba ozývala len tlmene. Trochu ju mrzelo, že Logan je na dnešný večer obsadený, ale dúfala, že aspoň trochu času si na ňu nájde a budú si môcť zatancovať. V úvahách sa vrátila späť k Victorovi a jeho pokusom, keď tu zrazu započula hlasy, ktoré sa tlmene rozprávali asi tri metre od nej. Tam na lavičke sedeli Samira so Sebastianom. Octavia chcela nerušene prejsť okolo nich, keď zrazu započula tie nenávidené slová… Čarodejníci zo Salemu. Krv jej v momente zovrela v žilách a tak len nehybne stála za krovím a počúvala, o čom sa dvojica rozpráva. Možno sa dozvie niečo zaujímavé a keby aj nie, neskôr sa ich môže opýtať, čo o tých odporných sviniaroch, čo uniesli jej matku, vedia...
Samira jemne a trochu ostýchavo pohladila Sebastiana po líci, načo sa pousmial a zovrel jej dlaň v tej svojej. Potom mu ešte vysvetlila, ako sa dozvedela o jeho záchrane, o liste od matky a aj o novej schopnosti. Vedela, že o tom nesmie nikomu rozprávať, ale Sebastianovi úplne dôverovala, veď jej zachránil život. Navyše, cítila k nemu takú náklonnosť, ako k nikomu, aj keď to ešte nebola láska, alebo si to aspoň myslela. S nikým v tomto dome si tak nerozumela ako so Sebastianom. Cítila, akoby sa poznali odmalička, akoby ďalej nemohli bez seba existovať. S Adamom to bolo niečo iné, vždy boli len kamaráti, aj keď bola predtým do neho zaľúbená, nikdy k nemu necítila takú dôveru, ako teraz k Sebastianovi. Ten ju ešte stále držal za ruku a hľadel sa jej priamo do očí. Samira zrazu pocítila v bruchu jemné chvenie, akoby trepot motýlích krídel. A vtom, ani nevedela ako, sa k nej Sebastian sklonil a jemne ju pobozkal. Samira sa nestačila čudovať, ako jej telo zareagovalo na jeho pery. Privrela oči a jej ústa bozk opätovali. Sebastian to zobral ako súhlas a o chvíľu sa už obaja náruživo bozkávali…
Samira sa cítila neobyčajne šťastná. Už tak dávno jej nebolo tak dobre! Večer strávila v Sebastianovom objatí, ešte dlho do noci sa rozprávali a vychutnávali si vzájomnú blízkosť…
Octavia sa pomalým krokom vracala späť na párty. Po tom, čo si vypočula od Samiry a Sebastiana, bola ešte viac zmätená. Podľa všetkého tá čarodejnica má rovnaké schopnosti, o akých si Salemčania mysleli, že disponuje jej matka. Musí sa s ňou o tom porozprávať, ale teraz nebol na to vhodný čas. Po prvé, bola vytočená, lebo už len zmienka o tých čaodejníckych potetovancoch jej dvíhala tlak a navyše, nechcela tým dvom kaziť romantiku. Parket bol plný vlniacich sa tiel, hudba burácala a všetci sa skvele bavili, až na pár výnimiek. Jednou z nich bol Failo, ktorý sa zo svojho miesta ani nepohol, rovnako ako Logan, ktorý sa za notebookom natriasal do rytmu piesne. Ten sa však zabával dokonale a Octaviu to trochu zamrzelo. To mu ani trochu nechýba?! Vybrala sa teda za Failom, teraz si naozaj už potrebovala vypiť. Podišla k nemu, z ruky mu vytrhla pohár so zlatistým mokom a poriadne si odpila.
“Octavia, čo to… ale fúúúj! Stačilo povedať, nalial by som ti druhý. Neznášam, keď niekto pije z môjho.”
“Ale no tak, ty ufrfľanec, veď ja som tvoja kamoška”, zasmiala sa nad jeho reakciou, ale on na ňu vážne pozrel.
“Moja drahá, dovolil by som to jedine mojej frajerke alebo žene a aj to je otázne, či naozaj. Každý má mať svoj pohár a basta. Podľa mňa je to nehygienické”, dodal a znechutene pokrútil hlavou. “Ale nič proti tebe, chápeš… len to nemám rád, to je celé.” Octavia zdvihla jedno obočie.
“No fajn, čo sa človek nedozvie… Tak mi nalej, nebudem to predsa robiť ja.”
“Ty už máš naliate, nech sa páči, nechaj si ho”, zagánil na svoj pohár, z ktorého si dovolila odpiť a ešte stále ho držala v ruke. Pre seba vzal čistý a tiež ho naplnil svojou kvalitnou whisky. Octavia len prevrátila očami a čakala, kým zavrel a položil fľašu späť. Potom pozdvihol ruku a spoločne si štrngli. “Už konečne prišiel aj tvoj čas na panáka?”, zasmial sa pobavene.
“Presne tak, teraz mi príde viac než vhod… stále v sebe bojujem s tým mojím problémom s čarodejníkmi a k tomu city k Loganovi… tak snáď aspoň trochu to všetko otupím, keď to skúšaš aj ty.”
“Ale, ale… nehovorila si mi náhodou, že to nie je riešenie?”, žmurkol na ňu a začal sa smiať.
“Tak pre tvoju informáciu, ja sa nesundám každý večer”, vrátila mu Octavia, načo mu úsmev trochu zamrzol.
“Hahaha…”
“Navyše, teraz som sa niečo dozvedela…” Elfka mu vyrozprávala všetko, čo si vypočula v rozhovore Samiry a Sebastiana. O Salemčanoch, o jej schopnosti oživovania…
“Tak tu si, krásavica moja”, ozvalo sa jej zrazu za chrbtom a známe ruky ju chytili zozadu okolo pása. Octavia sa otočila k Loganovi. Bol už trochu pod parou a na tvári mu svietil úsmev. “Tebe to ale pristane, páni”, dodal, načo ho Octavia tiež bez hanby objala.
“No konečne, drahý, už som si myslela, že si na mňa zabudol”, usmiala sa šťastná, že ho vidí.
“Ale čoby, no keďže Arden je mimo, musel som sa chopiť jeho dídžejskej úlohy. Ale teraz… smiem prosiť? Zatancujeme si?”
“Samozrejme”, odvetila, ale nepúšťala ho z objatia. “Tak zatiaľ, Failo a nemrač sa toľko”, podpichla ho s úsmevom, načo sa na ňu zaškeril. Na parkete sa Octavia ešte viac pritisla k Loganovi, čo ho trochu rozhodilo, pretože bol zvyknutý, že si vždy drží mierny odstup. Bola to však príjemná a veľmi vítaná zmena, musel si však dávať pozor, aby sa vďaka jej tesnej blízkosti neprestal ovládať. Octavia si vychutnávala ich tanec a po piesni sa veľmi nemala k tomu, aby Logana pustila a tak sa jeho úlohy na chvíľu zhostil Josh, ktorý medzitým hojne popíjal. Uplynulo pár skladieb, ktoré si obaja náramne užili, no potom sa už Logan musel vrátiť za svoj dídžejský pultík.
“Ešte sa spolu zabavíme, neboj sa”, vtisol jej letmý bozk na pery. Octavia sa usmiala a presunula k Leile a Johnnymu.
“Okej, vy nepodarky! Je čas na poriadnu zábavu!”, zvolal Josh tak nahlas, že si získal naozaj všetku pozornosť. “Začíname karaoke dnešného večera! A ja tuto s Loganom prijímame vaše želania!”
“Jamééés!” Maddie okamžite vyskočila na nohy a pomedzi dlane zhúkla na plné hrdlo. Ostatní s očakávaním otočili hlavy a pozreli na blondiaka.
“Niéééé!”, zahučal James späť presne do rytmu.
“No tak, Jameson! Si si istý, že nám nechceš predviesť svoju verziou Don’t by so shy?” Josh na neho pozrel so zdvihnutým obočím a čakal na jeho reakciu.
“To je tvoja pesnička, Josh”, na Jamesovych perách sa zjavil malý úškrn. “Myslím, že ako hostiteľ tejto párty by si mal začať ako prvý práve ty…”, poznamenal a hlavu otočil smerom k davu. “Kto je za?” Všetci zúčastnení začali hlasno tlieskať a kričať Joshovo meno. Ten nadšene zdvihol ruky nad hlavu. Cítil sa ako najväčšia celebrita. Ležérnym krokom odkráčal k pódiu, ktorým bol asi meter štvorcový prázdneho miesta na okraji tanečného parketu. Postavil sa do prostriedku, kde na neho dopadalo svetlo z reflektora, ktorý tam ešte pred pár hodinami dovliekli spolu s Adamom.
“Ak inak nedáte...”, kývol na Logana stojaceho pri počítači a po pár jeho kliknutiach sa z reproduktorov ozval podklad Joshovej pesničky. “Take off your clotheees…”, spieval ako o dušu a už po prvom refréne sa z neho stala nová spevácka hviezda. Minimálne pre tých, ktorý tiež neboli v najtriezvejšiom stave. Ostatní sa na ňom perfektne zabávali. “Take off my clotheees…”, zatiahol a pohľadom prechádzal po publiku. Zrak mu na chvíľu zastavil pri Maddie a Amelii. Zvodne na ne žmurkol a pokračoval vo svojom vystúpení. Dievčatá na seba so smiechom pozreli, no ďalej skákali do rytmu hudby. “Don’t ask me why. Don’t ask me why. Don’t ask me why....” Joshova pesnička práve končila a kým stihol odložiť mikrofón, z obecenstva už vrieskala Maddie.
“Aj jááá... aj jááá chcem ísť spievať!”
“Vedel som, že ty budeš medzi prvými.” Josh na ňu žmurkol a s úsmevom prikývol.
“A ty po mne ideš tiež!”, skríkla ešte raz a otočila sa k Amelii.
“Čóóó? Ja nikde nejdem! Hanbím sa!”, so smiechom na ňu vyvalila oči. Pred toľkými ľuďmi spievala naposledy ešte na základnej škole počas vianočného predstavenia. Vtedy to bolo dokonalé… bolo jej snom stať sa raz speváčkou. Ale postupom času toto odhodlanie mizlo na úkor iných záľub. Spev medzi ne už dávno nepatril. Aspoň nie pred verejnosťou. Sprchový koncert bol o niečom úplne inom, tam sa cítila ako doma.
“Musíš! Nenecháš ma tam predsa strápňovať sa samú”, naradostene ju schmatla za ruku a predierala pomedzi dav až k pódiu. “Bude to super, uvidíš”. Amelia si na moment zahryzla do pery a v hlave sa jej prehrávala nevábna predstava piesne v jej podaní. Na druhej strane však mala Maddie pravdu.
“Bude to zábava.” Presne to dnes večer chceli, zabaviť sa a na nič nemyslieť.
“Ďakujem! Ďakujem! Ste skvelé publikum!” Josh sa nadšene uklonil, zatiaľ čo všetci okolo tlieskali. Amelia si kúsok od seba všimla Joy, ako sa vrtí do rytmu piesne, ktorú Logan zatiaľ pustil. Mala síce trému, ale chcela, aby aj Joy na chvíľu vypla a nemyslela len na svoje starosti s Ardenom. Vedela, že rada spieva a tiež to, že spoločne s Maddison ju veľmi ľahko presvedčia. Joy si jej pohľadu všimla a hneď pristúpila k nej.
“Deje sa niečo?” Amelia prikývla a vystrúhala úsmev.
“Maddie a počíta sa aj duet?” Tá prikývla a oči sa jej spokojne rozžiarili.
“Óóó, áno! Dokonalé!”, naradostene zatlieskala, no Joy, naopak, pokrútila hlavou.
“Čože? Nerozumiem…” Obidve dievčatá ju objali okolo pliec, každá z jednej strany.
“Budeš spolu s Ameliou spievať! Takže si vyber pesničku, moja drahá...”, zanôtila jej Maddison do ucha, keď sa hlasno ozval Josh.
“No čo Maddison, kde toľko trčíme? Nenecháme predsa publikum toľko čakať!”
“Idééém!”, zahulákala naňho a už vystupovala imaginárnymi schodíkmi priamo k pódiu. “No... svojich päť minút slávy si si práve vyčerpal, tak teraz odpáľ...”
“Dámy a páni! Maddison a jej verzia…”, zasekol sa a pozrel na ňu. “Čo budeš vlastne spievať?”
“Hmm”, na okamih sa zamyslela. “Daj... Shape of you”, vyhlásila nakoniec nadšene a zvodne pozrela na Jamesa. Poriadne sa ani nenadýchla a Logan už spustil jej pieseň. Odtisla teda Josha z pódia a zaujala svoju pozíciu.
“Vuhúúúú”, zvýskla Amelia od radosti a svoju kamošku od začiatku podporila. Maddie nabrala trochu sebavedomia a naplno sa vžila do svojho vystúpenia.
“The club isn’t the best place to find a lover. So the bar is where I go…” Po prvých slovách jej piesne James zbystril pozornosť. Až teraz si uvedomil, ako jej tento výber sadol. Opäť mu myšlienky zaleteli na ich vzťah s Joshom a trochu posmutnel, no snažil sa na to nemyslieť. Vedel, že je to už minulosť. “Come on now, follow my lead. I may be crazy, don’t mind me…” Všetci sa natriasali do rytmu hudby a smiali na jej prevedení. Mimika, gestikulácia rozhodne nechýbali a Maddie zo svojho predstavenia urobila parádnu show. “I’m in love with your body. And last night you were in my room…”, dokonale sa stotožnila so svojím textom. Pri tejto pasáži prstom ukázala na Jamesa a zvodne sa na neho usmiala. Blondiak sa v momente zasmial a pokrútil hlavou. Posledné tóny odzneli a všetci nadšene tlieskali.
“Maddie! Maddie! Maddie!”, prítomní jednohlasne skandovali a výskali jej meno. “Prídavok!”, ozvalo sa niekde zozadu, načo sa spustila ďalšia vlna potlesku. Maddie so smiechom pokrútila hlavou a zamiešala sa späť do davu k Jamesovi.
“Tá ti teda sadla”, uškrnul sa a venoval jej sladký bozk. “Ako pre teba, ty môj cukrík”, vrátila mu to ďalším. Medzitým sa Joy naklonila k Amelii a trochu nervózne jej pošepla do ucha.
“Naozaj si to predsa nerozmyslíš? Pretože si nemyslím, že som práve v nálade, aby som…” Tá už však jej vysvetlenie ďalej nepočula, len ju schmatla za ruku a ťahala k pódiu.
“A teraz je na rade naše fantastické duo!”, zvolala nadšene, keď sa na neho postavili, načo sa ozval piskot a potlesk. Prvotný strach z nej už dávno opadol, veľmi sa zabavila na Maddienom a Joshovom vystúpení. Necítila už takmer žiadnu trému, na rozdiel od Joy, ktorá sa hanbila, až sa jej na tvári zjavil rumenec. Nebola rada v centre pozornosti. Keď už zaujali pred všetkými svoju pozíciu, Amelia sa jej ticho opýtala. “Rozmyslela si si, akú pieseň budeme spievať?”
“Nie, dúfala som, že je to len vtip”, odvetila Joy. “Výber nechám na teba.”
“Tak niečo energické a veselé, môže byť?”, pozrela na ňu s úsmevom, pretože ju práve napadol skvelý, rytmický song. “Túto poznáš?”, naklonila sa k nej, aby jej povedala názov, načo Joy prikývla. “Super.” Amelia ju tam na moment nechala samú, pretože odbehla k Loganovi, aby mu povedala skladbu, pre ktorú sa rozhodla. Tá tam stála s prepletenými rukami a s nesmelým úsmevom na tvári sa dívala okolo seba. Vtedy sa Failo postavil a začal tlieskať ako prvý, aby ju trochu posmelil. O moment sa k nemu pridali aj všetci ostatní, lebo si tiež všimli, aká je nervózna a tiež ju chceli povzbudiť.
“Si skvelá, modroočka, len do toho!”, zvolal Failo s úsmevom a vzápätí zahvízdal. “Už teraz si moja hviezda!” Keď sa Joy otočila jeho smerom, vtedy sa na ňu koketne usmial, žmurkol a poslal vzdušný bozk, načo sa začervenala ešte viac a pokrútila hlavou.
“Môžeme?” Joy sa hneď obrátila späť k Amelii a prikývla.
“Myslím, že áno. Aspoň… dúfam.”
“Aj my máme celkom slušné publikum, ako pozerám a počujem”, poznamenala so smiechom a ešte mávla na Logana, ktorý vzápätí spustil pieseň a ozvali sa prvé tóny známej piesne od Whitney Houston - I Wanna Dance With Somebody. Amelia ešte Joy narýchlo podala druhý mikrofón. “Začínaš”, povedala, načo sa jej kamarátka pred začiatkom zhlboka nadýchla a svojím zamatovým hlasom začala spievať:
“Clock strikes upon the hour and the sun begins to fade...“ Amelia ostala stáť s otvorenými ústami a nebola jediná.
“Joy! Nepovedala si mi, že tak úžasne spievaš!”, skočila jej do toho a s prekvapením na tvári na ňu hľadela. Mala dokonalý hlas a zdalo sa, že všetci z neho boli unesení. Joy sa na Ameliu usmiala, ale nenechala sa rozrušiť a pokračovala ďalej v speve. Všetok stres a starosti z nej v tej chvíli opadli a ona si začala užívať túto skvelú atmosféru. Bol to úžasný pocit, zvláštne oslobodzujúci a na tvári sa jej konečne usadil úsmev, aspoň na chvíľu. Spievala od srdca a celou svojou dušou. Neskôr pristúpila ku kamarátke a chytila ju za ruku, načo sa k nej aj ona pripojila. Spoločne spievali refrén a keď sa chytľavá pieseň naplno rozbehla, už tancovali s ostatnými. Amelia potom pokračovala druhou slohou a tiež jej to išlo skvele. Medzi natriasajúcimi spolužiakmi zbadala Adama, ktorý z nej po nej po celý čas nespúšťal oči.
“Áno, to je moja kočkáááá! Vidíte? Vuhúúúúúúú!”, zakričal smerom k nej a bolo na ňom vidno, aký je z nej nadšený. Dievčatá sa hlasmi fantasticky dopĺňali a ich šou nezaostávala za Maddie ani za Joshom.
“Oh I wanna dance with somebody. I wanna feel the heat with somebody. Yeah, I wanna dance with somebody...“ Obe v tej chvíli prestali spievať, načo sa z davu ozvalo pokračovanie, keďže túto skladbu poznal takmer každý…
“...with somebody who loves me!” Všetci sa náramne bavili a až táto pesnička dostala všetkých do nálady.
“Hééééj, to sú moje ženýýýýý”, zvýskla Maddison, obe dievčatá na seba pozreli a rozosmiali sa. Keď pieseň skončila, jedna druhú vrúcne objali. Bolo to naozaj skvelé, obe sa cítili, akoby v daný okamih neboli v tomto začarovanom dome, ale niekde úplne inde a hlavne slobodné...
“Ďakujem ti, Amy, si naozajstná priateľka. Hoci som to nevedela, toto som naozaj potrebovala!”, povedala jej Joy a konečne naozaj vyzerala šťastná. Amelia jej venovala ďalší široký úsmev.
“Ver mi, potrebovala si to ako soľ! A bola si úžasná! To aby si hneď prestala chodiť na Aurorine výuky, našla si učiteľa spevu a vážne pouvažovala o kariére speváčky.”
“Aj tebe to išlo fantasticky”, odvetila Joy úprimne. Okolo nich sa nahrnula skupinka spolužiakov a svoju najlepšiu kamarátku prišla vystískať aj Leila. Všetko bolo v tom momente dokonalé. Po ich vystúpení už nikto nemal chuť na karaoke, lebo všetci bolo v perfektnej a euforickej nálade na tanec. Veď po tomto chytľavom songu sa to dalo aj očakávať…
Leila sledovala, ako Amelia s Joy spievajú karaoke a na perách jej pohrával jemný úsmev. Videla, ako sa jej najlepšia priateľka smeje a konečne vyzerá uvoľnene a šťastne. Tak jej to priala… A nebola jediná, kto ju so záujmom sledoval. Failo ju priam hypnotizoval pohľadom a nemohol od nej odtrhnúť oči. Leila od neho odvrátila zrak. Nemohla sa na neho ani pozrieť zato, čo urobil Joy. Keď dievčatá dospievali, bielovláska neváhala a hodila sa priateľke okolo krku.
„Super, dievčatá, boli ste skvelé! Joy, môžeme sa na chvíľu porozprávať?“ Tá len nemo prikývla. Sadli si do dvoch prútených kresiel stojacich pri múre domu, ktorý bol len slabo osvetlený jednou nočnou lampou.
„Ach, Joy, tak veľmi ma to mrzí”, začala Leila. “Prepáč, že ti otec nepomohol...“
„On mi nechcel pomôcť, hoci riešenie pozná”, odpovedala jej Joy so slzami v očiach a žmolila si okraj šiat.
„Takto nemôžeš hovoriť. Ak by bol reálny...”, to posledné slovo zdôraznila, „...spôsob, ako Ardenovi pomôcť a odvrátiť jeho negatívnu premenu, tak by ti ho otec povedal. Veď by tým eliminoval ďalšiu hrozbu.“
„Ako hrozbu…”, zopakovala Joy duto. “Vy ho tak všetci teraz vnímate, však? Ako hrozbu? Aj ty ho tak vidíš? Alebo nebodaj Johnny? Vidíte v ňom len to zlé, pritom on zato nemôže a nechcete, aby sme boli spolu”, skonštatovala s povzdychom. Pri spomenutí Johnnyho mena zostala Leila trošku v rozpakoch, ale hneď sa opäť zadívala priateľke do očí.
„Samozrejme že chcem, aby ste boli spolu, veď za chvíľu budete rodina. Ale nemôžeš naliehať na otca, aby ti prezradil nereálny spôsob, ako Ardena zachrániť. Ani sa na neho hnevať a už vôbec nie na mňa. Musíš myslieť na to maličké, dobre? Nie Failove, nie Ardenove, ale tvoje bábätko. Ono je teraz najdôležitejšie… jeho zdravie a tvoje takisto. Už nie si sama, ste dvaja”, dodala s nežným úsmevom.
“Lei, veď ja sa na teba nehnevám, ako by som mohla. Ja viem… no napriek tomu sa však cítim sama a je mi tak smutno. Túžim po Ardenových objatiach, najmä teraz, v mojom stave. Bez neho akoby som nebola kompletná. On… on bol predtým taký nežný a plný lásky. Len… celá táto situácia ma veľmi zasiahla a viem, že sa ti môžem zdať ako šialenec, pretože si tak začínam tiež pripadať.” Elfka ju bez slova pevne objala a Joy sa jej chytila ako záchranného lana. Mala niekedy pocit, že aj keď je z nich Leila najmladšia, pôsobila na ňu až moc dospelo...
„Prepáč, ale musím ísť za Johnnym. Niečo mi už dlhšie víri v hlave...“
“Samozrejme, ja sa potrebujem niečoho napiť…”
“Joy! To nemyslíš snáď vážne! Nech ťa to ani nenapadne!” Joy pri pohľade na Leilinu červenú tvár, napriek celej situácii, prišlo nesmierne smiešno a začala sa nahlas cez slzy smiať. “Čo je?”, nechápala elfka.
“Prepáč, Lei, si zlatá, no myslela som na vodu alebo džús, po speve som vysmädla. Neboj sa, na alkohol som ani nepomyslela”, odvetila a pred odchodom jej ešte stisla ruku.
“Och, no dobre, už som sa zľakla. Tak ja teda idem za tým mojím Johnnym.” Joy prikývla a vtedy si uvedomila, či sa predtým náhodou niečím nepreriekla. Leila bola už ale ďaleko, aby ju zastavila.
Tí, čo neostali na parkete, sa po karaoke nahrnuli k baru, aby dohnali to, čo zameškali počas vystúpenia. Josh už stál za pultom a všetkým veselo nalieval, zatiaľ čo Logan ešte updatoval playlist v notebooku.
“Gin, vodka, borovička, rum, alebo tatranský čaj?”, ozýval sa od stola Joshov hlas.
“Čaj, čaj, čaj…”, hulákala Maddie, nenásytne do seba kopla dva poháriky a ďalšie dva podala Amelii. “Šup tam s nimi!” So smiechom v očiach pozorovala kamarátku, ktorá ich len s nevôľou vypila. “Výborne, tak sa mi to páči”, pochválila ju a spokojne si naliala ďalší.
“Ehm… Maddie?” James stál priamo vedľa nej a vyčítavo na ňu hľadel.
“Dóóóbre… rozumiééém… nech sa páči, toto je pre teba, môj drahý!”, rezignovane pokrčila plecom a nemotorne mu pohárik vopchala do ruky, no spravila to tak prudko, že pár mililitrov čaju skončilo na Jamesovej košeli.
“No, ja myslím, že máš dosť.” James potriasol hlavou a snažil sa čo najefektívnejšie dostať tekutinu z oblečenia.
“Ááále prd. Nehraj to na mňa! Ty si do mňa drgol!”, stála si za svojím Maddison a obrátila sa smerom k Joshovi. “Ty si to videl, však?”
“Ale prosím ťa, Josh ti prikývne na všetko, pokiaľ to znamená, že môže nalievať ďalej.” Ten len prevrátil očami.
“Pokoj, kámo…”, uzemnil ho a popritom chystal ďalšiu várku štamprlíkov.
“Ty máš vážne viac rumu, než rozumu”, James len pokrútil hlavou, mávol rukou a išiel radšej preč. Jeho kamarát ho našťastie v návale eufórie nepočul a nadšene všetkým ďalej nalieval.
“Joy!” Zavolal na modrookú dievčinu, až sa Maddie s Ameliou zľakli. Joy sa obzrela a keď videla, ako k nej v spoločnosti jej kamarátok máva rukou, podišla k nim. “Tu máš, jeden aj pre teba. Alebo aj viac, ak si budeš želať. Daj si s nami…”, strčil jej malý pohárik pod nos a Joy z toho závanu až naplo.
“Nie, ďakujem. Nebudem”, zdvorilo ho odmietla a chcela ísť ďalej, no Josh ju zastavil, trval na svojom.
“Ale no tak, sme predsa na párty! A teba som dnes nevidel vypiť ani jeden jediný, si úplne triezva, toto je normálne hriech…” namietal a neodbitne jej pchal pohárik do ruky.
“Mala…”, prerušila ho zrazu Maddie, ktorej sa na tvári na okamih mihol šok a prekvapenie.
“Čo?” Josh k nej začudovane obrátil zrak.
“Že už pila, so mnou. Takže ak už má dosť, tak ju nenúť, nemá v tom veľkú prax…” Maddie pozrela na Joy, ktorá na ňu len nechápavo vypleštila oči. Nič však nenamietala. Bola rada, že sa alkoholu vyhne aj bez zbytočných otázok.
“Fajn…”, odvrkol sklamane Josh a hneď nato jeden podával vyškerenej Linde. Tá už bola tiež kvalitne pod parou.
“Mimochodom, gratulujem.” Maddie sa usmiala na Joy, keď sa už trochu vzdialili od alkoholického pultu. Všimla si, ako po jej slovách mierne stuhla a zbledla, ale potom prikývla.
“Ďakujem… je to trochu neočakávané, ale… ehm... “, vydýchla a na chvíľu ostala ticho. Potom znova pozrela na Maddie. “A tiež za záchranu… bez teba by som sa Josha asi ťažko zbavila, vyzerá byť dosť… neodbytný”, načo sa jej kamarátka zasmiala a mávla rukou.
“V pohode. Teraz som sa ja zahrala na hňupíka. A ty si mi naposledy tiež veľmi pomohla….”
“Bolo to od teba milé”, usmiala sa Joy a potom rýchlo dodala. “A prosím ťa… o mojom tehotenstve nikomu ani muk, dobre? Je to ešte… čerstvé.”
“Uhm. Mlčím ako hrob”, na pery si pritisla ukazovák a naznačila uzamknuté ústa.
“Dobre, tak idem sa napiť niečo nealkoholického”, povedala Joy. “Po tom speve mi dosť vyschlo v hrdle.”
“Ak tu niečo také vôbec nájdeš”, zasmiala sa Maddison.
“Pravda, nič tu nevidím.”
“Josh si asi myslel, že vodu budeme chlípať z jazera”, skonštatovala veselo, načo sa Joy zasmiala.
“Alebo z bazéna…”
“Hééj! Dáááš si koktejl s chlórom alebo s prírodnou rybacou arómou?” srandovala už Maddie opito.
“No, radšej si pre niečo vhodné zabehnem do domu, ale vďaka. Buď rada, že som sa v mojom delikátnom stave z tvojej lákavej ponuky nepovracala”, doložila Joy so smiechom, pričom jasne zacítila vôňu rybiny, až ju naozaj zasa trochu naplo. Žalúdok si s ňou naozaj v poslednom čase robil, čo chcel. Maddie sa vedľa nej len rehotala ostošesť.
“Hahahááááá… ty si bohovská! A to si ani nič nepiláááá!”, zavolala ešte za ňou a sama sa znova pobrala k baru odkiaľ si uchmatla celú fľašu tatranského čaju.
Leila si to zamierila rovno k Johnnymu, Terrencovi a Sebastianovi, ktorí sa rozprávali s pohárikmi whisky a vodky pri jednom zo stolíkov. Cestou však narazila na Octaviu, s ktorou na na chvíľu zarozprávala. Keď sa s ňou rozlúčila, zamávala na Johnnyho, no ten bol ešte stále pohrúžený do rozhovoru s chalanmi. Chcela k nemu vykročiť, keď ju zrazu zdrapli niečie ruky.
“Ahóóój, fešandáááá! S tebou som ešte dnes netancoval”, zaštikútal pripito.
„Ehm, ahoj Josh… máš pravdu. My sme ešte spolu tuším ani neprehovorili,“ odpovedala mu rázne Leila.
„A koho je to chyba? Veď ja som otvorený všetkým návrhom a otázkam. Ukáž sa mi?“, chytil ju za obe ruky a začal si ju premeriavať od hlavy po päty a späť. „Tie tvoje biele vlasy sú prirodzené?“, načo na neho Leila šokovane pozrela.
„Áno, od narodenia sú biele.“
„A ukážeš mi svoje uši?“, natiahol ruku a chystal sa jej odhrnúť vlasy, no pritom sa už zatackal, čo Leila využila a šikovne sa mu vyšmykla.
„Prestaň Josh, si opitý.“ Otázka na jej uši jej bola nepríjemná.
„Ale jóóóój, veď nebuď taká citlivka,“ chytil ju pevne za predlaktie a potiahol opäť k sebe. „Josh, varujem ťa,“ povedala už Leila nahlas a urobila krok dozadu.
„No táááááááák… V tom opasku na šatách je kov, však?“, zahučal a pomocou svojich schopností si ju začal priťahovať späť.
„Josh, nepokúšaj ma!“, kričala už na neho nahnevane, keď k Joshovi urobila prvý nechcený krok.
„Čo sa to tu deje?“, spýtal sa vzápätí Johnny nasledovaný Terrencom, ktorí započuli Leilin zvýšený hlas.
„Aleééééé nič, nič, braček,“ opito sa zarehotal Josh. „Len som chcel vidieť toľko povestné elfské uši tvojej holubičky.”
„Josh, poď so mnou... to je naozaj nevhodné,“ ťahal ho Terrence k najbližšiemu kreslu krútiac hlavou. “Prepáč, Lei, on si asi ani neuvedomuje, čo trepe. Tak poď, kamoš..”
„Si v poriadku, Srdiečko?“, spýtal sa Johnny svojej Leily, chytil ju nežne za plecia a adresoval bozk na čelo.
„Som v poriadku... Pôjdeme sa prejsť?“
“Jasné, je pekná noc”, súhlasil a spoločne prešli hlbšie do záhrady.
„Johnny, nechceš mi niečo povedať?“, spýtala sa ho nástojčivo Leila.
„A čo také, Sedmokráska?“
„Čo sa to s tebou deje? Čo vie Arden, Joy alebo môj otec? Nemyslím si, že by ťa sem Victor priviedol len tak a neobjavili sa u teba žiadne schopnosti. Vie o nich Victor či Aurora? A nemala by som o nich vedieť hlavne ja?“, dodala a jej svetlá tvár už začínala naberať červený odtieň. Johnny prikývol a zvesil hlavu.
„Prepáč, Sedmokráska, nechcel som ťa tým zaťažovať a Joy nato prišla sama. Arden to zistil vtedy, keď boli u mňa v izbe kvôli pikniku a teraz, keď sa u neho prejavila tá jeho temná stránka, tak to povedal aj Victorovi a Aurore…”
„A môj otec?“
„No s niekým som sa musel poradiť, čo s tým...“ Leila súhlasne prikývla, ale stále čakala na odpoveď. Keď začala svojvoľne podupkávať nohou a hrýzť do spodnej pery, Johnny vedel, že už sa tomu nevyhne...
„Vieš, princezná, ja… vidím do minulosti a budúcnosti.“ Elfka na neho neveriacky hľadela a v mysli si začala prehrávať udalosti od okamihu, kedy sa Johnnymu vrhla v tomto dome na terase okolo krku… a všetko do seba dokonale zapadlo. Párik sa ešte dlho prechádzal v zadnej časti záhrady a rozprával sa.
Atmosféra bola skvelá. Amelia sa a Adamom spoločne zvŕtali do rytmu hudby a bola príjemne prekvapená, aký je jej priateľ dobrý tanečník. Pomaly ju však začínali bolieť nohy, potrebovala si oddýchnuť a dať si malú pauzu.
“Idem si na chvíľu sadnúť!”, zakričala Adamovi blízko ucha, aby ju cez hlasnú hudbu vôbec počul. Ten prikývol, pobozkal ju a sledoval, ako odchádza z parketu.
“Juhúúúú, tu som!”, zahulákala zrazu Maddie cez celú záhradu, až sa Amelia strhla. Tá pobavene a s chichotom mávala rukami, aby si ju jej tmavovlasá kamoška vôbec všimla. Kým k nej napokon došla, ešte si ani nestihla poriadne sadnúť na drevenú lavičku a už na stole čakal malý pohárik naplnený niečím tmavým.
“Tak na zdravie!”, povzdvihla Maddie ten svoj a kopla do seba na jeden šup. “Nech už odtiaľto čo najskôr vypadneme!” Amelia položila prázdny pohárik na stôl, načo jej priateľka hneď doliala druhý. Hoci ju už len pri jeho vôni napínalo, vyprázdnila ho. Koniec koncov, alkohol nemá byť chutný, inak by sa pil ako čistá voda.
“Vieš, Maddie… ty si asi moja najlepšia kamarátka… čo je inak dosť smutné”, pozrela na ňu s vážnym pohľadom a snažila sa udržať smiech. Maddie len prekvapene vyvalila oči.
“Čóóó? Akože smutné?!”, na moment zvraštila obočie. “Veď ja som tá najúžasnejšia kamoška pod slnkom!”, vyhlásila sebavedome a začala sa rehotať. “Takéto fóry, pche! Dokonca viem na počkanie čítať myšlienky. Takžééé? Kto to ešte viééé?” Na to už sa neudržala ani Amelia a spoločne sa pučili smiechom. Potom naďalej pokračovali vo svojej nezmyselnej debate, keď však tmavovlásku niekto poklepal po pleci.
“No nazdar, kočka!”, povedal Adam ostrejšie, načo ho chytila za ruku. “Myslel som, že sa ideš len napiť a vrátiš sa a ty si ma tam nechala stáť ako takého bezdomovca”, dodal už s úškrnom a zozadu ju objal okolo pása. Amelia sa potichu zachichotala.
“Trošku som sa zakecala s Maddison, prepáč. Je mi to ľúto.”
“Ale prd! Nie je! Čítam jej myšlienky, haháááááá!”, žmurkla Maddie a obe pri Adamovom zmätenom pohľade vybuchli do hurónskeho smiechu.
“Fúha… vy dve ste teda riadne čísla. Hlavne, keď ste pod parou”, skonštatoval Adam, keď vedľa neho zastal James s toastom v ruke a plnými ústami.
“Héééj, kde si to zohnal? Aj ja chcééém!”, prosíkala ho sestra a pokúšala sa mu uchmatnúť chlieb z ruky.
“Z domu”, odvetil a pár omrviniek mu vypadlo z úst na stoličku, načo sa Failo, ktorý sedel vedľa a popíjal svoju whisky, zatváril maximálne znechutene. “Nech sa páči, choď si spraviť. V kuchyni ťa čaká plná chladnička surovín na jeho prípravu”, dodal a provokačne si odhryzol zo svojej večere. Amelia len prekrížila ruky a oduto nafúkla líca.
“Ty si brat ako za korunu nožík”, odfrkla urazene.
“No dovoľ?!”, zháčil sa na oko naštvane James, no hneď na to sa začal smiať.
“Ani ja nedostanem?” Maddie na neho pozrela psími očami a snažila sa ho obmäkčiť pohľadom. James sa len zhlboka nadýchol, no ani sa nepohol, aby ju ponúkol. “Ale no tááák, prosíííím. Vieš, aká som hladná? A teraz sa mi fakt nechce trepať dnu. Áááá… v noci ti to vynahradíím, sľubujéééém”, zvodne na neho zaklipkala riasami a už sa načahovala za toastom.
“Fajn”, prevrátil James napokon očami, ale bolo vidno, ako mu líca mierne zružoveli. “Na...”, podal jej ho, načo ho Maddie dychtivo schmatla. Hneď sedvič rozdelila na dve polovice a jednu z nich dala Amelii.
“Vidíííš? Takto na neho treba”, rehotala sa na plné hrdlo a napchala si do úst celú svoju časť.
“To teda vidím. Už chápem, prečo som ja u neho nepochodila”, začala sa s plnými ústami tiež kosiť, až sa chytala za brucho. Adam sa len silene usmial a bez slova sa otočil na odchod.
“Kam ideš?”, začudovala sa Amelia a chytila ho za ruku.
“Na záchod, z toho chľastu mám už plný mechúr”, odvetil, načo ho pustila a Adam sa stratil v dome.
“Alebo ho trápi prostata...”, húdla si Maddie v dobrej nálade svoje, načo sa Amelia začala tiež smiať.
“Ach vy dve... Maddie, vieš o tom, že máš zlý vplyv na moju sestru?!” Tá len prekvapene vytreštila oči a prstom ukázala na seba.
“Jáááá? Nikdy! Veď to ty si sa dal obmäkčiť sexom, pán stojím si za slovom”, podpichla ho s úškrnom.
“Aby bolo jasné, nedal som ti ten chlieb len preto”, ohradil sa James s jemným úsmevom. “Ale hlavne kvôli tomu, že by ste tu určite skuvíňali ešte aspoň hodinu, ak nie viac…”, dodal na svoju obranu a natiahol k nej ruku. “Poďme sa na chvíľu prejsť, lebo vás dve budem musieť znova zachraňovať.” Maddie neochotne vstala, pričom sa jej nohy už trochu motali. Objal ju okolo pása a šuchtavými krokmi sa stratili v prítmí záhrady. Na lavičke zostala sedieť už len Amelia a tej sa už začínali pomaly zatvárať viečka. Alkohol ju zmohol a pri tomto nič nerobení jej hlava oťažievala o to viac.
“Ááále čóóóó, kočkáááá! Čo tu sedíš tak sama? Veď ešte nebuvinkáááj...”, začula odrazu Joshov hlas a keď otvorila oči, stál priamo pred ňou s pripitým úsmevom na tvári. Načiahol k nej ruku, chytil a už ju ťahal do tanca. Amelia len neochotne vstala a vliekla sa s ním na parket.
Maddie s Jamesom sa zatiaľ prechádzali po orosenej tráve pomedzi tmavé stromy. Vzduch krásne voňal a príjemne dopĺňal atmosféru. Chôdza jej urobila naozaj dobre, pretože hlava sa jej už tak nemotala. Stáli na brehu jazierka a v tichu načúvali žblnkotu vody. Hudba zo záhrady k nim doliehala len veľmi málo, takže sa konečne nemuseli prekrikovať.
“No, Maddie, priznaj sa. Koľko toho už máš v sebe?”, starostlivo na ňu pozrel James a keď k nemu zdvihla hlavu, uškrnul sa.
“Dosť na to, aby som sa tu na teba hneď teraz vrhla…”, zasmiala sa a koketne sa mu zahľadela do očí.
“Ajééj… veľmi vtipné…” Maddie sa po jeho slovách prudko nadýchla a dotknuto sa chytila za srdce. “Pretože... skôr, ako sa k tomu dostaneš, budeš už dávno ležať na zemi!” James sa k nej s rehotom otočil, objal okolo pása a hravo sa s ňou zvalil do trávy. Pevne ju držal a neprestával sa smiať.
“Týýýýýý!” V momente sa mu vyšmykla zo zovretia, vyskočila a obročmo si sadla na jeho brucho. “Nóóó? A kto sa smeje teraz? Hahááá!”, víťazoslávne zdvihla ruku.
“Dobre, dobre… uznávam, vyhrala si. Ale, prosím ťa, zlez zo mňa, lebo ma rozpučíš a celý obsah môjho krehkého žalúdka sa ocitne na tvojich pekných… šatách”, rezignoval so smiechom a snažil sa ju odtlačiť.
“Že krehký… haháá…” Maddie sa začala nekontrolovateľne rehotať, až sa prehýbala v páse. “Tebe by ho bolo treba aspoň o polovicu zmenšiť, drahý môj. A to čím skôr, než zožerieš aj mňa”, rehúňala sa tak silno, až jej začali tiecť slzy.
“Tak teba by som si dal aj hneď...”, zapriadol, zmyselne sa na ňu usmial a na pery jej vtisol bozk. Maddie nebolo treba dvakrát hovoriť, ruky mu ovinula okolo krku a aspoň na chvíľu sa stratili vo víre vášne…
Joy vyšla z domu a sadla na lavičku čo najďalej od Josha, keby ho napadlo zasa ju niečím nevhodným núkať. Ten bol aj tak našťastie stratený v alkoholovom opojení, takže momentálne mu bol celý svet ukradnutý. Bola Amelii za karaoke vďačná, za jej starostlivosť a priateľstvo. Bolo to príjemné, zábavné rozptýlenie a spev ju naozaj priviedol na iné myšlienky. Teraz sa jej kamarátka spolu so svojím Adamom nadšene zvŕtali do rytmu tanečnej piesne a vyzerali, že sa perfektne zabávajú, rovnako ako aj Tessa. Pomaly si usrkávala z pomarančovej šťavy, ktorú si vzala z kuchyne a k popri tom jedla narýchlo urobený chlebík. Cítila, že je šťastná… aspoň na pár chvíľ, ktoré jej pomohli zabudnúť na jej problémy. Nejaký čas ich s úsmevom pozorovala, no keď dojedla, vstala, odložila prázdny pohár a prešla trochu hlbšie do záhrady, aby mala väčší pokoj na premýšľanie. Pohojdávala sa na veľkej hojdačke, ktorá bola zavesená na hrubom konári mohutného dubu, potom si na ňu ľahla na chrbát a zadívala sa na jasnú, nočnú oblohu. Po poludňajšom daždi neostal ani obláčik a nebo bolo posiate tisícimi žiarivými hviezdami. Hlavu mala plnú myšlienok… na Tessu, na rodinu, ktorú nikdy nepoznala a teraz sa jej naskytla možnosť niečo sa o nej dozvedieť. Na Leilinho otca a najmä na Ardena... a eufória, šťastie a radosť zo spevu s Ameliou razom vyprchala. Znova jej bolo tak smutno, no hlavne sa cítila hrozne bezmocná. Veľmi ju mrzelo, že jej Falathar nechcel povedať, ako Ardena zachrániť. Navyše ju mátala tá vzbura… Maddie mala pravdu, musia niečo robiť, pretože situácia v dome sa pomaly, ale isto vyhrocuje a do takéhoto prostredia predsa nemôže porodiť dieťa. Nakopilo sa jej toho tak veľa a v poslednom čase prežívala toľko stresu a napätia, že…
“Vedela si, že Veľký voz nie je súhvezdie? Je len výraznou skupinou hviezd.” Joy bola taká zaujatá úvahami, že si nevšimla, kedy k nej podišiel Failo. Ten ju predtým chvíľu ticho pozoroval z tieňa stromu. V jednoduchých šatách, ktoré jej spadali z pliec a nežne jej ich odhaľovali, vyzerala tak žensky a príťažlivo. Teraz sa postavil za hojdačku, chytil operadlo a jemne ju aj s Joy rozhojdal.
“Chcem byť sama, prosím ťa”, pokrútila hlavou, nenápadne si utrela slzy a posadila sa.
“Ešte sa na mňa hneváš za našu výmenu názorov na porade a zato, čo som povedal?“, opýtal sa so zvrašteným obočím a uprel na ňu skúmavý pohľad.
“Nie. Každý mal právo vyjadriť sa, prečo by ty mal byť výnimkou”, odvetila Joy a unavene si odhrnula vlasy z tváre.
“Môžem?” Failo ukázal na prázdne miesto na hojdačke vedľa nej.
“Teraz fakt nemám náladu na spoločnosť”, odvetila, ale on sa k nej posadil aj napriek jej nesúhlasu. “Že som vôbec niečo odpovedala…”, zašomrala ticho, načo sa pobavene uškrnul a z čierneho trička, ktoré mu obťahovalo vypracovanú hruď, si zmietol neviditeľnú smietku.
“Prepáč, no len nerád vidím, keď si nešťastná a tvoj krásny úsmev vídam len zriedka. Chýba mi. Navyše, keď si s niekým vo vzťahu a všetko, čo posledné dni robíš, je plač... “, odmlčal sa a vážne jej pozrel do očí. ”Mala by si sa zamyslieť nad tým, či chodíš s človekom, alebo s cibuľou.” Joy na neho len s úžasom hľadela a keby sa necítila tak pod psa, možno by sa naozaj jeho poznámke zasmiala.
“Ty si blázon, Failo”, poznamenala a napokon sa jemnému úsmevu predsa len neubránila. “A okrem toho, cibuľu som vždy obľubovala.”
“A že kto z nás dvoch je blázon… takto sa nezmyselne týrať. Ja som tak jedine zbláznený do teba, modroočka”, žmurkol na ňu zvodne ako pri karaoke, načo pokrútila hlavou.
“Hahaha… áno, možno v poslednom čase nemám veľa dôvodov usmievať sa, no nemalou mierou si k tomu prispel aj ty”, odvetila ticho, načo Failo prikývol. Vtom sa mu v ruke zjavila malá, ale krásne rozkvitnutá biela ruža, ktorú jej podal.
“Nech sa páči… pre potešenie a tiež za tvoj dokonalý spev. Som ohromený. Síce takéto aktivity, ako je karaoke, osobne nemusím, ale vďaka tebe sa mi to páčilo. Bola si fakt očarujúca.” Joy si ju naveľa váhavo vzala a ukradomky k nej privoňala. Milovala vôňu tohto kvetu. Ako to Failo vedel? Asi to bola len náhoda...
“Ďakujem... A odkedy máš späť svoje schopnosti?”, dodala s prekvapením v hlase. “Ardenkovi sa uráčilo vrátiť mi ich dnes ráno”, odvetil a fakt, že mal takú silnú opicu, že si na to len matne spomína, jej radšej zamlčal. Joy sklopila zrak a mysli sa vrátila k tomu večeru, keď Arden vzal Failovi schopnosti a hlavne dôvod, prečo to urobil. Bolo to hlavne kvôli nej a teraz… To bol ďalší dôkaz, že mu na nej viac nezáleží a bolelo to, tak veľmi to bolelo... “A áno, viem, že aj vďaka mne je tvoja krásna tvárička smutná…”, pokračoval s povzdychom Failo, čím ju vytrhol zo zamyslenia. “Všetko ma nesmierne mrzí… správal som sa ako debil a to preto, lebo som sa v takejto situácii ocitol prvý krát. Nikdy som necítil k žene to, čo k tebe… lásku.” Trochu neisto sa poškrabal sa na zátylku, no stále na ňu hľadel. “Prepáč mi to, zachoval som sa k tebe ako hrozný idiot.”
“Vari je dnes noc odpustenia hriechov, alebo čo?”, poznamenala Joy skôr sama pre seba.
“Ehm… čože?”, zamračil sa nechápavo.
“Ale nič. Nechaj to tak. To, že mi to budeš stále pripomínať mi nijako nepomôže, práve naopak. Snažím sa na tú noc zabudnúť”, povedala Joy a uprela na neho svoj pohľad nebesky modrých očí. Faila to na jednej strane zamrzelo, no na druhej strane jej rozumel. Dobre si uvedomoval, že jej ublížil a áno, zneužil ju. Veľmi chcel, aby mu Joy odpustila, pretože mal túto krehkú dievčinu naozaj rád, tým si bol istý. No jeho výčitky svedomia neboli až také silné, ako by mali byť. Ich milovanie mal stále v čerstvej pamäti a hoci vtedy nebol vo svojej podobe, svojimi zmyslami vnímal všetko... V dlaniach znova na okamih zacítil jej skvostné krivky tela a hrejivú, jemnú pokožku, na ústach chuť jej sladkých pier… “Ehm… fajn. Len som chcel, aby si vedela, ako mi je ľúto, že som ti ublížil”, dodal napokon. “A že tá noc s tebou pre mňa veľa znamenala… že ty pre mňa veľa znamenáš.”
“Dobre, dobre...”, odvetila Joy. “No viac sa už k tomu, prosím, nevracaj.”
“A je tu šanca, že mi niekedy odpustíš?”, opýtal sa jej Failo a ona sa v tej chvíli zarazila. Zrazu si uvedomila, že to všetko asi naozaj myslí úprimne. Jeho oči a výraz tváre hovorili jasne. Videla v nich, že mu na nej záleží a doslova prosili o jej odpustenie… alebo je taký dobrý herec. Joy nevedela, čo si má o ňom myslieť. Nepoznala ho a zatiaľ sa veľmi neprejavil v dobrom svetle. A odpustiť mu? Toto bolo celkom iné ako s Tessou. Raz to možno urobí, ale nezabudne, tým si bola istá...
“Bolo… bolo od teba milé, že si ma včera odniesol do ošetrovne”, povedala napokon a sklopila zrak na svoje ruky, čo mala položené v lone.
“No, aj to je nejaký začiatok...”, skonštatoval Failo a usmial sa. “Nemáš začo. Bolo to nielen milé, ale v prvom rade nevyhnutné. Som rád, že ti je už lepšie. Dúfam, že to nebolo nič vážne. Dnes poobede som za tebou zastavil, ale tvoja posteľ už bola prázdna.” Joy na okamih zmeravela, ale potom len potriasla hlavou a zastrčila si neposlušnú vlnu vlasov za ucho.
“Nie, nebolo… tak ty sa vyznáš v astrológii?”, zmenila tému, načo elf na ňu prekvapene pozrel, no viac sa nepýtal. Spomenul si totiž na Octaviinu radu, aby na ňu príliš netlačil, hoci ho to stálo dosť úsilia.
“Čože? Och, no áno…”
“Ako sa volá súhvezdie, ktoré je naľavo od Polárky?”, opýtala sa ho so záujmom.
“To je Lýra a tam”, ukázal napravo trochu vyššie. “... je Kasiopeja, má tvar dvojitého W. Hovorí sa, že bola etiópska kráľovná, manželka Kéfea. Bola veľmi pekná a vychvaľovala sa, že je ešte krajšia ako vodné nymfy - Nereidy. To naštvalo boha mora Poseidóna, pretože jeho manželka bola tiež jedna z nýmf. Na jej radu poslal morskú obludu, krakena, aby Kéfeovo kráľovstvo spustošila. Aby svoju ríšu zachránili, museli nešťastní rodičia dať svoju dcéru, princeznú Andromédu, prikovať ku skalnému útesu nad morom ako korisť tohoto monštra. Andromédu napokon vyslobodil Perseus, ktorý priletel na okrídlenom koni Pegasovi a okúzlený jej krásou sa s ňou oženil. Kasiopeja sa rovnako ako Kéfeus, Androméda a Perseus dostala na oblohu, ale jej nepriateľky Nereidy dosiahli aspoň to, že bola umiestnená blízko pólu, takže musela každú noc tráviť polovicu času dole hlavou, aby sa naučila skromnosti.” Joy ho počúvala a vtedy si uvedomila, že po prvý krát sa v jeho spoločnosti cíti celkom príjemne a uvoľnene. Navyše, vedel skvele a pútavo rozprávať a konečne sa správal normálne.
“Kde si sa to naučil?” Failo sa pousmial, odtrhol zrak od oblohy a pozrel na Joy.
“Pred piatimi rokmi, keď som bol v Afrike, mi jeden starý šaman toho o hviezdach a astrológii veľa povedal. Nie len, čo sa týka severnej oblohy, ako máme tu, ale aj južnú časť, potom letnú aj zimnú.”
“Vidím, že sa vyznáš”, poznamenala s miernym obdivom a potom ich rozhovor prirodzene plynul ďalej...
“Nechceš si zatancovať?”, opýtal sa jej zrazu Failo, keď sa diskorev za nimi stlmil a nahradila ho pomalšia melódia piesne.
“Čože? Ja?” Joy od prekvapenia až preskočil hlas, toto nečakala.
“No… nikoho iného okrem teba tu nevidím, tak áno… ty”, usmial sa pobavene a natiahol k nej ruku. “Smiem prosiť, kráska? Sľubujem, že neoľutuješ. Keďže si dnes spievala, že si chceš s niekým zatancovať, som ti k plne dispozícii”, dodal a šibalsky na ňu žmurkol. “Som naozaj excelentný tanečník.”
“Možno aj teba by mal niekto aspoň na jednu noc zavesiť dole hlavou ako Kasiopeju, aby si sa naučil skromnosti”, neodpustila si poznámku Joy, ale nepatrne sa usmiala.
“Pf… naozaj veľmi vtipné, modroočka. To bol úder pod pás, aby si vedela”, pokrútil hlavou Failo naoko urazene. “No za toto mi teraz naozaj dlhuješ aspoň jeden tanec.”
“Ale…” Kým sa však Joy stihla spamätať, jemne ju chytil za ruku a už ťahal smerom k provizórnemu parketu na úhľadne pokosenom trávniku. Tam už boli Maddie s Joshom a neďaleko nich Amelia s Adamom. Na jednej strane sa chcela brániť, no na druhej strane tanec a hudbu milovala… a vždy jej to pomohlo, aspoň na chvíľu, odosobniť sa od momentálnych problémov a trápenia, rovnako ako spev. Failo zastal, obrátil sa k nej a vystrúhal miernu poklonu, ako naozajstný princ či kráľ na plese.
“Takže… smiem prosiť?”, opýtal sa znova, ale teraz vo všetkej vážnosti, čo Joy zasa pobavilo. “Ja nehryziem… na rozdiel od teba”, poznamenal s úškrnom, keď ešte stále váhala.
“Toto nebolo smiešne…”, napomenula ho so zdvihnutým obočím.
“Jasné, máš pravdu. Navyše, dosť ma to bolelo.”
“Zaslúžil si si to“, odvetila, načo sa kajúcne zatváril.
„Viem“, súhlasne prikývol. “Ale svojím spôsobom to bolo celkom sexy...“
“Failo!”
“Dobre, dobre… už mlčím. Môžeme?”, opýtal sa jej ticho a venoval jej úsmev. Joy na okamih zmeravela, no napokon len mierne stisla pery a prikývla. Failo sa ako na povel spokojne rozžiaril ešte viac, potom ju objal okolo útleho pása a do dlane chytil tú jej. Ona sa zhlboka nadýchla, nesmelo mu položila ruku na široké rameno a začali sa hýbať do rytmu pomalých tónov. Joy zavrela oči a nechala sa unášať peknou melódiou piesne Walking The Wire. V tej chvíli jej bolo tak dobre, hoci tancovala vo Failovom náručí. Zrazu ju premohli emócie a ona tak zatúžila po bezpečí a pocite, že aspoň niekomu na nej záleží. Cítila sa slobodná a ľahučká ako pierko, nevnímala dokonca ani jeho spoločnosť, stratená vo svojom svete tancovala s milovaným Ardenom... Úplne pohltená v týchto pocitoch sa k elfovi podvedome privinula a snívala o dokonalom svete bez trápenia, nešťastia a temnoty. Kde spolu s Ardenom boli hviezdami, boli hudbou, boli večnosťou… “A budem ťa držať blízko...”, zanôtil jej zrazu Failo šeptom do ucha a nežne ju pobozkal na odhalené plece. “Si tak sladká, modroočka.” Joy sa vyplašene strhla zo svojho fantazírovania a pozrela hore do jeho očí, ktorými na nej doslova visel. Boli modré, nie farby horkej čokolády…
“Failo, ja…“, vyjachtala dezorientovane, pustila ho a odstúpila od neho, akoby sa popálila. Ako sa mohla nechať takto bezhlavo uniesť?
“Joy, myslel som, že…”, nechápal Failo. “Pritúlila si sa ku mne a ja som nato len reagoval. Neurobil som predsa nič zlé...”
“Nesprávne si si to vysvetlil, nemyslela som to tak”, pokrútila hlavou a oboma rukami si nervózne zašla do vlasov. “Panebože… asi mi už vážne preskakuje”, zamrmlala si Joy popod nos, potom sa bez slova otočila a rozbehla do domu tak rýchlo, ako jej sily stačili… čo najďalej od Faila, ktorý za ňou šokovane hľadel a od všetkých, ktorí na ňu tiež len vypliešťali oči…
“Mal by si si dávať väčší pozor”, oslovila Amelia Josha a nenápadne sa pozrela Adamovým smerom.
“Na čo?”, pobavene na ňu pozrel a aby to vyzeralo ešte dôveryhodnejšie, s úsmevom nadvihol obočie. Amelia sa len uškrnula.
“Na môjho priateľa.”
“Na toho by si si mala dávať pozor ty. TY si predsa tá, ktorá sa na mňa tak zavesila.” Amelia len s ťažkosťami zadržiavala výbuch smiechu.
“Prepáč, ja… kebyže sa ťa nedržím, asi by som skončila na zemi.” Josh sa opäť zasmial, čím odhalil svoje rovné, biele zuby.
“V pohodééé. Páči sa mi, že si ku mne úprimná hneď od začiatku”. Na moment nastalo trápne ticho, načo sa obaja hlasno rozosmiali.
“Hmmm, fajn. Dám ti otázku a teraz budeš úprimný ty.”
“Fajn, počúvam”, prikývol Josh a snažil sa sústrediť, ako mu to len hladina alkoholu v krvi dovolila.
“Okej, ale seriózne… Čo by si mal robiť, keď ti ľudia spievajú Veľa štááástia, zdráááviááá?” Na moment sa zamyslel.
“Hmm… tak po prvé, spievajú to TEBE, čiže by si sa asi mala tešiť a po druhé… no… uhm…” Amelia len pokrútila hlavou.
“No presne! Nikto to nevie!” Na to, v akom boli stave, bol ich tanec celkom dobrý a obaja sa veľmi bavili. Amelia si Josha veľmi obľúbila, napriek tomu, že ho nepoznala veľmi dlho. Avšak, viac za tým nehľadala, bol pre ňu jednoducho kamarát.
“A čo ty a ten tvoj pekný chlapček?” Amelia zdvihla obočie a nechápavo na neho pozrela. “Trochu som si vás dnes všímal, nejaké problémy?”, dodal a pobavene si ju premeral.
“Úúú… takže ty si si nás všímal… Koho si ešte očumoval, priznaj sa!” Amelia ho buchla po pleci. Josh len so smiechom pokrútil hlavou.
“No tak, vááážne?”, veľavýznamne na ňu pozrel a potom sprisahanecky žmurkol.
“Ááále… len typické vzťahové drámy. Nič, čo by stálo za reč”, letmo sa na neho usmiala, no okamih posmutnela. Josh si to samozrejme všimol.
“”Počuj, ešte som ti nehovoril túto moju skvelú historku!”, vyhlásil nadšene a pustil sa do rozprávania. “Raz, keď som bol strašne opitý, teda nie raz, ale chápeš, ako to myslím”, s úškrnom dodal pre vysvetlenie, načo Amelia prikývla. “...som sa chcel vkradnúť do jedného domu. Zvolil som si úplne skvelú cestu cez strechu kôlne, aby som sa dostal k oknu. Lenže… pršalo a ja som sa ako totálny lúzer pošmykol na škridliach a spadol. Našťastie tam so mnou bol James. Nič vážne sa našťastie nestalo a keby mi potom tvoj brat neobviazal pohotovo nohu, asi by som pár týždňov kríval ako idiot.”
“A prečo si tam vlastne chcel ísť?”, spýtala sa nechápavo Amelia. Veľmi nerozumela, o čo mu išlo.
“Ou… necháp ma zle. Nechcem som kradnúť… Ja… chcel som tam bývať.” Tmavovláska nadvihla obočie a venovala mu ďalší zmätený pohľad. “Keby si videla ten dom, tak by si na tú strechu vyliezla tiež! Bol perfektný… a tie párty, čo by sa tam dali robiť… Hotový raj na zemi!”
“To nemyslíš vážne!” Amelia si so smiechom oprela hlavu o jeho plece. “Bože.. už viem, prečo ťa James toľko spomínal. Je s tebou sranda.” Josh len pokrčil plecami a v tom sa aj ich spoločná pieseň skončila. “Ďakujem za tanec”, povedala a o krok od neho odstúpila.
“Bolo mi potešením”, žmurkol a ešte raz ju vykrútil do rytmu piesne stále znejúcej v jeho hlave. Ameliu pohyb trochu prebral. Už sa necítila taká unavená, no aj tak si potrebovala na chvíľu oddýchnuť. Zamierila smerom k lavičke, kde ju Maddie s Jamesom naposledy nechali. Avšak už nebola prázdna, s prekríženými rukami na nej sedel Adam.
“Láska, deje sa niečo?”, spýtala sa, keď prišla k nemu. Adam však len s výčitkou zdvihol obočie.
“Vidím, že sa výborne zabávaš…”, poznamenal akoby mimochodom. Amelia len so smiechom mávla rukou a posadila sa k nemu.
“Áááále… tak trošku… Josh je super! Práve mi hovoril úplne skvelú historku o tom, ako…”, naradostene sa pustila do rozprávania, no Adam jej ihneď skočil do reči.
“Bože… ty si ním ako posadnutá… Josh, Josh… všade len Josh…” Ameliin úsmev v momente zamrzol.
“O čom to trepe?” “Ty si ma nepochopil, ja…”, jachtala zmätene a uprela na neho svoje hnedé oči.
“Myslím, že som to pochopil až príliš”, odvetil a pozrel na ňu tvrdým pohľadom, až jej to bolo nepríjmné a od prekvapenia otvorila ústa.
“Vážne ma teraz spája s Joshom?”, prebehlo jej hlavou, no túto myšlienku však už nestihla vysloviť, pretože sa k nim práve dovalil spomínaný blondiak.
“Holúúúbkoviáá, čo to tu počujéém? Nebodaj problémy v raji?”, uškrnul sa pobavene, nemotorne sa usadil medzi nich a oboch objal okolo pliec. Amelia sa cez neho ešte raz zamračene pozrela na Adama a potom svoj pohľad s úsmevom otočila k Joshovi.
“Všetko je fajn…”, uistila ho, hoci neznela veľmi presvedčivo. Avšak to si blondiak cez svoju hladinu alkoholu nevšimol a v momente ju prerušil.
“Tak potom…”, vyhlásil a pripito si začkal. Pozrel raz na jedného, raz na druhého a na moment nastalo napätie. “Je čas na ďalší drink!”, zvolal nadšene, vstal a schmatol fľašu ginu položenú na stole.
“Súhlasím, ten sa mi teraz bude hodiť.” Amelia Adamovmu správaniu nerozumela. “Prečo žiarli? Veď je to Josh, Jamesov kamoš”. Je pre ňu skôr ako brat.
“Éééh, čakajte na nááás!”, z diaľky sa ozval Maddien hlas a všetci sa otočili tým smerom. Z prítmia záhrady sa vynorila Maddison a s natešeným výrazom bežala k nim. Hneď za ňou, držiac ju za ruku nasledoval James, ktorému na tvári tiež pohrával letmý úsmev.
“Ááále, ale… Podľa vašich spokojných výrazov súdim, že si tu niekto asi vrzol”, zatiahol Josh a uškrnul sa smerom k Jamesovi.
“Daj pokoj…”, odbil ho vysmiaty blondiak a posadil sa na lavičku vedľa svojej sestry. Josh len prevrátil očami a otočil sa opäť k fľaši, z ktorej ponalieval do piatich pohárikov. Maddie ich len nemo hypnotizovala pohľadom a hneď, ako bol prvý z nich plný, schmatla ho a privoňala k nemu.
“Takýto servis sa mi páči! Josh, nerozmýšľal si náhodou nad kariérou barmana?”, zasmiala sa, keď vypila svoj prídel, rovnako ako to urobili aj ostatní. Josh pozrel na Maddie a na chvíľu sa tváril, že nad jej ponukou tuho uvažuje. Potom opäť schytil fľašu a všetky štamperlíky znova naplnil až po okraj.
“Jasné, má to niečo do seba”, zasmial sa, spravil grimasu a na moment zavrel oči. “Teraz však premýšľam nad inou kariérou”, odvetil už s trochu vážnejším výrazom a pristúpil k nej o krok bližšie. “Smiem prosiť?”, opäť sa usmial a natiahol k nej ruku. Adamovi skoro zabehlo.
“Fakt skvelé, tak už sa montuje aj do ďalšieho vzťahu…”, zahundral si popod nos, čo Amelia, ktorá vedľa neho sedela, počula. Hneď do neho aj nahnevane drgla lakťom. Joshov pohľad zatiaľ preskakoval medzi Maddie a Jamesom.
“Uhm”, prikývla, keď aj ona dopila a hneď na to tiež pozrela na svojho priateľa.
“Čo na mňa zízate?” James rezignovane zdvihol ruky, no netváril sa veľmi nadšene.
“Ja len, aby si sa náhodou zasa neurazil”, zasmial sa Josh a potiahol Maddie za ruku. Tá ešte stále pozerala na Jamesa a nemotorne sa postavila z lavičky. Hlava sa jej trochu zakrútila, no našťastie nestratila rovnováhu.
“Je to predsa párty”, parafrázoval James svojho kamaráta s úškrnom. “No, bežte”, odohnal ich gestom rúk a sledoval, ako sa strácajú v dave vlniacich sa tiel.
“Shimmy shimmy yay, shimmy yay, shimmy ya, Drank. Swalla-la-la. Drank…”, vychádzalo hlasno z reprákov a hneď, ako sa zaradili na parket, Josh začal trsať do rytmu hudby. “My freaky, my freaky girl…”, spieval si pomedzi to a nadšene prstami ukazoval na ňu. Presne tak ju vnímal, ako freaky girl... po všetkých tých rečiach, čo sa od nej dozvedel o tieňovej hre a ich rozhovoru, kým bol ešte vo svete ľudí. Na nič z toho si nepamätal a prišlo mu to jednoducho divné. Na perách mu však stále žiaril úsmev. Dokonale sa bavil. Konečne sa dialo niečo, kde bol ako doma. Párty, to je jednoducho jeho. Pieseň však veľmi rýchlo skončila a všetci čakali, kým Logan zapne ďalšiu. Záhradou sa začínali ozývať prvé pomalé tóny piesne Walking the Wire. “To snáď nemyslí vážne…” Josh v duchu pokrútil hlavou, no potom len mykol plecom a s úsmevom k Maddie vystrel ruku. “Vyzerá to tak, že si spolu dáme slaďáčik. Pokiaľ ma teda nebudeš chcieť vymeniť za Jamesona”, zoširoka sa usmial. Tá si ho najprv premerala pohľadom, no potom prikývla a nemotorne mu omotala ruky okolo krku, aby sa náhodou nezvalila na zem a nechala sa unášať rytmom hudby. Užívala si len melódiu a príjemnú atmosféru okolo seba. “There's nights we had, that'll just walk away. And there's tears we'll cry, but those tears will fade.” Slová druhej slohy ale Maddie zasiahli priamo do srdca. V tom momente sa jej vybavili spomienky na vzťah s Joshom, ktoré už dávno vďaka Jamesovi a jeho láske zatlačila do úzadia. Mozog je však nevyspytateľný orgán a v kombinácií s alkoholom a vhodným prostredím nám pripomenie aj to, na čo by sme najradšej zabudli. Jeho pohyby boli navlas rovnaké ako v čase, keď si spolu užívali na rôznych diskotékach. Jeho vôňa, dotyky… Všetko sa zrazu vynorilo, všetky tie spomienky boli čerstvé, akoby to bolo včera. Bola zmätená… no aj opitá. Potriasla hlavou a snažila sa myslieť na niečo iné. Na Jamesa a ich včerajšiu dokonale strávenú noc. Na tvári sa jej opäť objavill úsmev a naďalej si užívala. Bola rada, že sa vôbec udrží na nohách a aj ich tanec vyzeral trochu nemotorne. Obaja totálne na mol prekladali chodidlami sem a tam, až mu na jedno z nich Maddie dokonca stúpila.
“Hups, sorry”, so smiechom sa odtiahla a trochu zahanbene na neho pozrela.
“V poriadku”, uškrnul sa Josh a svojimi výraznými modrými očami ju doslova hypnotizoval. “Naozaj máš krásne... oči… predtým som si to akosi nevšimol”, prebehlo mu v hlave. Maddie len vystrúhala grimasu... jej gravitácia trochu pokrivkávala a tak si ju opäť k sebe privinul. Maddie sa opierala o jeho ramená a udržiavala sa tak vo vzpriamenej polohe. Vtom si o pár krokov vedľa nich si všimla Joy a Faila, ako tiež spolu tancujú. Na moment sa prekvapene zamračila a zažmurkala, čo naozaj dobre vidí. Oni dvaja spolu a v takom blízkom objatí?! Nešlo jej to do hlavy. Ona mala zavreté oči a hlavu položenú na jeho hrudi, on na ňu zhora hľadel, keď jej zrazu niečo pošepol a pobozkal na plece. Joy sa hneď nato od neho prudko odtiahla a vyzerala, akoby sa práve zobudila z nejakého sna. Keď jej Maddie nahliadla do hlavy, vnímala jej zmätený vír myšlienok. Joy bola totálne na dne… Potom sa zvrtla a utiekla smerom k domu, Faila nechala len tak stáť na parkete. Maddie sa strhla a odtiahla sa od Josha. Chcela ísť za ňou, no on ju však chytil za ruku a začudovane na ňu pozrel.
“Čo sa deje?”
“Joy… vyzerala dosť mimo...” Dievčina sa však medzitým už stratila v tme za rohom domu.
“Maddie, nechaj ju teraz tak, určite potrebuje byť sama. Nie je to tvoja starosť, potom za ňou pôjdeš. Navyše, naša pieseň ešte predsa neskončila…”, prehováral ju Josh s miernym úškrnom a znova s ňou začal tancovať. Maddie sa ešte raz ustarostene pozrela tým smerom, kde zmizla Joy, no napokon prikývla a nechala sa viesť rytmom piesne. “Ďakujem za tanec”, keď nastalo ticho, Maddie sa usmiala a odtiahla od neho.
“Počkáááj”, zastavil ju Josh, keď sa rozozneli zvuky ďalšej piesne. “Táto je dobráááá…”, vyhlásil nadšene a šibalsky na ňu žmurkol.
“Hmm… čo to je? Toto nepoznám…”, započúvala sa do jej tónov, ale nič jej to nehovorilo.
“You know, I love it, when the music's loud. But c'mon, strip that down for me, baby” Josh citoval časť piesne a zvodne na ňu hľadel.
“Ty si somár”, zasmiala sa Maddie a plesla ho po ramene. “Keby ťa počul James, tak ťa zabije. V poslednej dobe je nejaký… no... žiarlivý...”, rehotala sa a pozrela na svojho blonďavého priateľa, ktorý ju sledoval z lavičky a s úsmevom mu zakývala.
“Všimol som si”, uškrnul sa a tiež pozrel na kamaráta sediaceho vzadu. “Ale veď je to len pieseň… No táák, póóď!”, ťahal ju za ruky opäť do stredu parketu a už pri tom sa vrtel do rytmu piesne.
“Ešte veľa dievčat si tu nepovykrúcal”, utrúsila Maddie pobavene a pohybom hlavy ukázala na ostatných účastníkov párty. “Do konca večera máš ešte čo robiť”, podpichla ho a šťuchla do rebier. “Pôjdem trochu prebrať Jamesa. Vyzerá, že tam každú chvíľu hodí čelovku.”
“No škoda… to si s Jamesonom ešte vybavím”, zagánil na neho z diaľky naoko urazene. “Tak možno ešte neskôr...”, usmial sa na ňu a už sa predieral cez množstvo vlniacich tiel na parkete. Maddie sa naopak vybrala smerom k Jamesovi.
“No čo, aký bol tanec?”, spýtal sa blondiak hneď, ako sa usadila. “Aký bol Josh, pán dokonalý?”, dodal v mysli akoby mimochodom. No len pre seba. Maddie to však vďaka svojej schopnosti počula tiež.
“Ale no tak, James. Hádam nebudeš žiarliť na svojho kamaráta.”
“Nie… ale niektoré myšlienky proste neovplyvníš. Zjavia sa ti samé od seba…”
“Veď v pohode… Aspoň sa cítim… tak dôležito”, zasmiala sa a vtisla mu na pery bozk. James ju objal a privinul k sebe. Maddieina energia však už vyprchala, tak sa o neho len unavene oprela a sledovala dianie okolo seba. Všetci sa dokonale bavili.
“Failo, nechaj ju...”, chytila Octavia šokovaného elfa za rameno, aby mu zabránila ísť za Joy, ktorá od neho uprostred piesne utiekla.
“Ale… to čo malo akože znamenať? Veď to ona sama, ja som na ňu nijako nenaliehal. Mňa z tej ženskej raz porazí… vyzeralo to tak nádejne a teraz toto?! Veď...”
“Hej! Je nešťastná, potrebuje čas a vravela som ti, že na ňu nemáš tlačiť, jasné? V takýchto veciach a situáciách ide zranená pýcha bokom… Trpezlivosť ruže prináša”, upokojovala ho Octavia. “Môžeš tanec dokončiť so mnou, tiež som bez partnera”, žmurkla na neho, načo sa napokon pousmial. Hodil posledný pohľad na dom, za ktorým sa Joy stratila a vzal ju do náručia. Pomalá pieseň o chvíľu skončila, no oni ešte na parkete ostali, aj keď sa ozvali rytmické tóny ďalšej skladby.
“Vieš ty čo?”, oslovil ju zamyslene Failo. “Po tom, ako si mi porozprávala o Samire a jej schopnostiach… No, premýšľal som o tom a niečo mi napadlo.”
“Uhm… a čo také?”, opýtala sa ho Octavia, keď ju vykrútil a opäť pritiahol k sebe.
“Ty máš informácie, že tvoju matku uniesli z určitých dôvodov, ktoré nakoniec nemohli uskutočniť. A ako sa ukázalo, moc, ktorú tak potrebovali, má práve Samira, hoci je čarodejnica. Tak čo keby si Samiru vymenila za svoju mamu? Samozrejme, že až keď sa všetko nejako vyrieši, zahlušíme týchto všivákov, konečne sa dostaneme von a ty ju nájdeš. Možno by si zabila dve muchy jednou ranou. Získala by si matku späť a potom tým, že im dáš čarodejnicu, by si sa pravdepodobne zbavila svojej averzie voči tejto magickej rase… ale je to len myšlienka.” Octavia sa zarazila a na chvíľu sa nad jeho nápadom zamyslela.
“To by asi stálo za úvahu. Failo, ty si ale hlavička!”, usmiala sa Octavia, keď dotancovali a prešli k baru, kde si znova naplnili poháre. Chvíľu tam tak spolu popíjali a rozprávali sa, kým po ňu zasa neprišiel Logan. Octavia sa Failovi ospravedlnila a spoločne so svojím milým znova prešli na tanečný parket.
“A čo tvoja práca na dnešný večer?”, opýtala sa elfka, keď ju schytil do náručia.
“Už som to vzdal, predsa, chcem sa tiež zabaviť”, odvetil s úsmevom. “Dal som tam automatický playlist, čiže to prehráva piesne, ako sú za sebou. Konečne sa môžem venovať tebe”, pošepol jej do ucha a Octavia sa doslova strácala v jeho modrých očiach...
Joy sa zadýchane oprela o chladný, kamenný múr a snažila sa aspoň trochu spamätať. Udalosti, ktoré v poslednom čase prežívala, ju ničili a očividne aj jej psychickú stránku. Okolie bolo tiché, iba spoza domu sa ozývala tlmená hudba a smiech, čo značilo, že zábava je v plnom prúde. Tu, v prednej časti, bol pokoj a terasu sčasti osvetľovalo len matné svetlo z malej lampy, inak bola ponorená v tme.
“Spamätaj sa, vzchop sa!”, nadávala si v duchu, ale nedokázala to, bola príliš ubolená, zranená. Po celom tele mala zimomriavky, triasli sa jej kolená i ruky. Vtom ticho preťalo šťuknutie zapaľovača, šuchot horiaceho tabaku, hlboký nádych a výdych… Joy sa prudko obzrela, ale nevidela nič, len svetielko z cigarety. V prvom momente si myslela, že je to Victor, ale potom…
“Čo je, zlatko? Vyzeráš, akoby si práve zbadala ducha”, ozval sa Ardenov ironický hlas a hneď nato vyšiel z tmy.
“Ou… ja… ty fajčíš? Odkedy?”, opýtala sa ho prekvapene, načo zasa len prevrátil očami.
“Užívam si tu svoju súkromnú párty, keďže ma nikto nepozval na tú vašu”, odvetil a pristúpil k nej bližšie. “Hlavne ty, ako si si tam hrkútala s Failitom… Už vie o princovi? Kedy bude vaša kráľovská svadba, Vaša Jasnosť?”, dodal provokačne.
“Ty si nás sledoval?”, zneistela Joy a nevšímala si jeho pichľavé reči.
“Len pár sekúnd… prosím ťa, myslíš, že ma nejaká žúrka lúzrov zaujíma? Pche…”, odfrkol si opovržlivo. “Ja mám iné priority ako ožierať sa do nemoty…”
“Áno, ja viem, Arden…” Joy už nemala síl sa s ním naťahovať. Na dnes už toho mala akurát dosť. Potrebovala si oddýchnuť a už sa tešila, kedy sa konečne dostane do pohodlnej postele. “Nedaj sa rušiť, ja som na odchode, nebudem ťa svojou prítomnosťou viac otravovať. Dobrú noc.” Kým stihol Arden niečo povedať, vbehla okolo neho do domu a o chvíľu už bola v bezpečí svojej izby, kde si to zamierila rovno do kúpeľne. Po rýchlej sprche sa už v voľnom tričku a krátkych nohaviciach na spanie chystala do postele, keď sa ozvalo jemné, no naliehavé zaklopanie. Joy však len pokrútila hlavou a ignorovala ho, nechcela sa už s nikým rozprávať, chcela len spať a aspoň na chvíľu opustiť svoju realitu. Podišla k vypínaču, zhasla svetlo, keď zrazu začula, ako sa dvere otvorili a zatvorili. Na hrubom koberci sa ozvali tlmené kroky, ktoré sa k nej približovali. Joy sa trochu zľakla a už nadýchla, že dotyčného pošle preč...
“Joy…”, ozval sa jej za chrbtom jeho tichý, zamatový hlas, až jej nabehla husia koža. Pomaly sa obrátila. Stál tak tesne pri nej, až cítila jeho teplý dych. Keďže bola tma a závesy už boli zatiahnuté, do tváre mu nevidela, ale o to intenzívnejšie vnímala jeho elektrizujúcu prítomnosť.
“Arden, čo tu robíš?”, opýtala sa ho takmer nečujne a srdce jej bilo ako opreteky. Bála sa, nevedela totiž, o čo mu ide, keď sa zjavil uprostred noci v jej spálni a aké má úmysly... “Prečo si za mnou prišiel? Veď sme sa videli len pred chvíľou… Či máš pre mňa prichystané ďalšie ponižujúce slová? Ak áno, tak ťa prosím, nechaj si ich na zajtra, dnes už toho bolo…”
“Pssst…” Arden sa zhlboka nadýchol vône jej vlasov a prešiel jej palcom po perách, čím prerušil jej nervózne rozprávanie. “Neprišiel som, aby som ti zasa ubližoval…”
“Tak potom prečo?”, hlesla Joy a z jeho dôvernej blízkosti sa jej podlamovali kolená… Arden chvíľu mlčal a potom zacítila, ako ju nežne pohladil po líci.
“Keď som ťa na ten okamih uvidel s Failom, niečo sa vo mne pohlo, moja. Ja… asi toto som potreboval, aby som si uvedomil, že ťa milujem a neznesiem ani len myšlienku nato, aby si bola s iným mužom. To, ako som sa k tebe správal vonku bola reakcia mojej dotknutej mužskej hrdosti, nič viac. Bolo to hlúpe. Odpusť mi to.” Joy takmer nedýchala a bola viac než zmätená. Jej vnútro zaliala nová nádej, tak mu chcela veriť... “Nechcem ťa stratiť… ani teba, ani to maličké. Správa o jeho existencii… je tá najkrajšia, akú som kedy počul. Túžil som si s tebou založiť rodinu… síce nie tak skoro, ale nevadí, aj tak som našťastnejším mužom na svete”, dodal, oboma dlaňami jej zovrel tvár a nosom jemne pošteklil ten jej, až sa v tme pousmiala.
“Ach, Arden…”, vydýchla Joy a oči sa jej naplnili slzami nevýslovnej úľavy, lásky a radosti. “Už si naozaj sám sebou? Temnota ťa už viac neovládne?”
“Nie… mala si pravdu, naše dieťatko je silnou zbraňou. Odkedy si mi dnes poobede povedala o jeho existencii, neustále som nato myslel, len… potreboval som čas pochopiť to a uvedomiť si, čo si mi tým chcela povedať. Ďakujem… ďakujem, že si to so mnou nevzdala a napriek všetkému si bojovala. Si môj vzácny poklad, láska, rovnako ako ten, čo nosíš pod srdcom”, zašepkal jej do pier, keď ju jednou rukou chytil za šiju a pritiahol k sebe. Joy bola dojatá jeho vyznaním a pevne ho objala. Keď sa k nej sklonil a pobozkal, mala pocit, že sa opäť vznáša a jej svet znova nadobudol krásne a žiarivé farby. Bola opäť tam, kde vždy patrila a aj bude. V náručí muža, ktorého nadovšetko milovala… Vtedy sa jej od toho vypätia a úľavy naozaj podlomili nohy, no Arden ju okamžite zachytil a oprel chrbtom o stenu. Hneď sa k nej privinul celým telom a bozkával ďalej. Joy vnímala, ako jej chladnými dlaňami vkĺzol pod tričko, kopíroval krivky jej bokov a láskal plné prsia, ktoré boli teraz v jej stave omnoho citlivejšie. Blažene privrela oči pod jeho nežnými, dôvernými, no zároveň odvážnymi dotykmi, ktoré mu vášnivo opätovala. Keď jej perami prešiel po krku, zanechávajúc za sebou len horúcu stopu svojho dychu, tíško zastonala a telom jej prebehli zimomriavky. “Celá sa trasieš”, zašepkal jej Arden do ucha, keď sa na chvíľu od seba odtrhli a ona v jeho zastretom hlase cítila úsmev. Obaja sťažka dýchali a Joy trvalo trochu dlhšie, kým jej srdce začalo normálne biť a bola schopná niečo povedať.
“Ľúbim ťa...”, hlesla a prstami sa pohrávala s jeho hustými vlasmi.
“Aj ja teba, moja… vás oboch”, dodal láskavo a pohladkal ju po brušku. “A keďže ste pre mňa nesmierne dôležití, bolo by dobré urobiť vám pár vyšetrení, či je všetko tak, ako má byť”, dodal akoby mimochodom. Joy, ktorá sa postavila na špičky a šla ho znova pobozkať, po jeho slovách stuhla a v hlave sa jej rozsvietila červená kontrolka.
“Čože? Aké vyšetrenia? Prečo? Kde?”, jachtala vyplašene a inštinktívne sa od neho trochu odtiahla.
“Pokoj… stres škodí dieťatku, aj tebe a posledné dni si permanentne vynervovaná. Neboj sa, len rutinné vyšetrenia, odber krvi a podobne. Odteraz sa nemusíš ničoho báť, postarám sa o vás.” Joy sa však niečo nezdalo, potrebovala mu vidieť do očí, pretože tie boli vždy zrkadlami do jeho duše. Vystrela ruku, nahmatala na stene vypínač a rozsvietila lampu, ktorá ich na okamih náhle oslepila. Hneď, ako si Joy privykla na svetlo, pozrela Ardenovi do tváre. To, čo v nej videla, bol opäť len chlad a prázdnota, nebola v nej ani stopa po láske.
“Pusti ma!”, vyzvala ho s bolesťou v hlase a snažila sa vymaniť z jeho zovretia. “Stále to nie si ty, hráš to na mňa! A ja hlúpa som ti na okamih aj uverila... no ty ma chceš len dostať do laboratória a s otcom na mne prevádzať bohviečo, je to tak?!”, skríkla už panike, ale Arden ju nepustil. Namiesto toho zosilnel svoj stisk na jej zátylku, že nemohla ani pohnúť hlavou a bola nútená dívať sa do jeho očí, ktoré v momente stmavli ešte väčšou temnotou.
“Múdre dievča”, prikývol s kamennou tvárou. “Moja, veď ty vôbec nie si sprostá, práve naopak. No, aspoň som to skúsil po dobrom a trochu si užil…”, dodal, druhou rukou jej prešiel od líca po krk. “Najprv začneme tým, že si vezmem, čo je moje”, skonštatoval s pobaveným úškrnom a jedným prudkým pohybom jej strhol tenkú retiazku aj s ochranným medailónom, ktorý jej daroval. “A teraz ešte jednu vec predtým, ako sa presunieme do labáku…”
“Arden, prosím…” Joy bola znovu na dne, uväznená v hrôze a strachu. Tentoraz však nie len o seba, ale aj o svoje nenarodené dieťa. Jej život sa definitívne zmenil na nočnú moru… “Prívesok si vezmi, dokonca aj prsteň, čo si mi dal, ale mňa nechaj na pokoji. Ak si ma niekedy ľúbil, tak… prosím, neubližuj nám!”
“Blá, blá, blá… zlatinko, ja sa na tie čačky môžem vykašľať! Medailón som ti vzal preto, aby si nebola chránená a na nejakom prsteni mi vonkoncom nezáleží. Hoci stál majland, to musím uznať”, potiahol ju za šiju smerom k dverám. Joy si v tej chvíli uvedomila, že tu sú už slová zbytočné, takže bola nútená použiť mágiu. Aká irónia… sama sa dostala do situácie, o ktorej hovoril Failo na dnešnej porade. Zdvihla ruku s úmyslom zastaviť čas a vrátiť ho späť, aby si stihla zamknúť dvere predtým, ako k nej Arden prišiel, no nič sa nedialo. On sa len škodoradostne zabával na jej šokovanom výraze.
“Ty si mi vzal schopnosti…”, zmohla sa len na chabý šepot.
“Do poslednej štipky magickej energie, hneď, ako som ťa zbavil náhrdelníka”, prikývol s nadvihnutým obočím. “Prekvapená? Myslíš, že som nevedel, že to na mňa budeš skúšať?”
“Nechaj ma!”, skríkla Joy a nedbajúc na bolesť sa mu prudko vytrhla, načo Arden len prevrátil očami.
“Nemáš kam ujsť a ani tu nie je nikto, kto by ti pomohol. Všetci sú na párty, väčšinou už ožratí, takže to zbytočne nekomplikuj!”, dodal a pomaly sa k nej blížil. Každým krokom, ktorý k nej spravil, ona od neho cúvla a ruku si v ochrannom geste pridržiavala na bruchu. Nespoznávala ho, nespoznávala to bezcitné monštrum. Keďže naozaj nemala kam utiecť, v panike do neho začala hádzať všetko, čo jej prišlo pod ruku. Vázu, knihy, dokonca aj lampu z nočného stolíka, no on všetko so zlomyseľným výsmechom vo vzduchu zmrazoval v čase, doslova si to vychutnával. Napokon ju bolestivo schmatol za vlasy a potiahol ich, aby jej odhalil hrdlo.
“Nikam s tebou nejdem!”, zastonala a vzdorovito mu pozrela do očí.
“Nemaj obavy, s tým som tiež počítal…” Siahol do zadného vrecka džínsov a vybral z neho striekačku naplnenú čírou tekutinou.
“Ja ťa prosím! Toto nie si ty, nikdy by si mi neublížil! Neurob nič, čo by si raz mohol veľmi ľutovať!” Po jej slovách sa naozaj zarazil. Zažmurkal a v jeho očiach sa na okamih objavilo teplo horkej čokolády. Ruka s injekciou, ktorú na polceste zastavil, sa mu začala triasť a na tvári sa mu zjavil zdesený výraz. “Arden…”, zašepkala Joy s nádejou, keď videla, ako nad ním prebralo kontrolu jeho pravé JA, no stále ju držal za vlasy. Bojoval však… bojoval pre ňu proti tej moci, ale tá bola silnejšia ako on.
“Joy…”, precedil pomedzi zaťaté zuby s očividnou námahou a na čele mu vyrazil pot. “Ja nemôžem, nedokážem…” A vtedy ten výnimočný moment zmizol ako mávnutím čarovného prútika. Jeho pohľad opäť stemnel a kým sa stihla nadýchnuť, alebo protestovať, na krku pocítila bodnutie. Hneď sa jej začalo zahmlievať pred očami. Ešte videla, ako Arden odhodil prázdnu striekačku ledabolo na zem a predtým, ako Joy spadla, ju zachytil a zdvihol do náručia. “Uvidíme sa o chvíľu”, žmurkol na ňu so spokojným, chladným úškľabkom predtým, ako so slzami bezmocnosti v očiach upadla do bezvedomia…
Keď Tessa tancovala a vnímala hudbu, cítila sa tak slobodná a s Joyiným odpustením, tak ľahká a šťastná. Toto je tak veľmi chýba. Jej priatelia, polnočné večierky a svitanie v cudzej posteli. Alkohol, ktorý tečie prúdom a objednávajú jej ho cudzí muži, dokonca ženy a ona ich posielala zasa ďalej. Chýbali jej bezstarostné chvíle, keď neriešila, čo je s jej rodinou, jej dcérou a prečo Thomas zomrel. Prečo ju otec miloval len do jej sladkých šestnástich a potom sa rozhodol zbaviť sa jej, vydať ju. Zbožňovala chvíle, keď tancovala a jej svet sa menil. Prežívala jednotlivé tóny hudby a slová piesní si privlastňovala. Spomenula si, keď uvažovala, že by mohla byť herečkou, ale Thomas miloval jej hlas, jej spev a hovoril:
“Herci sa schovávajú za svoju postavu, spisovatelia za príbeh, výtvarníci za svoj obraz alebo sochu. Keď ale vyjadruješ niečo ako spevák, ide to priamo od srdca.” (originálny citát T. W. Hiddleston). Ona s ním musela súhlasiť, v hudbe sa všetko zdalo byť ľahšie. Keď spievala, pripadala si akoby lietala, akoby všetky jej starosti a ťarchy zmizli a ona žila, žila spevom.
Keď bola vyzvaná, či chce tiež niečo zaspievať, v prvom momente dievčatá odbila, nemala záujem, ale potom si uvedomila, že hudba a jednotlivé tóny jej pomáhajú každé ráno, keď sa chystá na nový deň a potom v jeho celom priebehu. Rozplývala sa pri skladbách, ktoré spievali jej spolužiaci. Chcela znovu cítiť uznanie a vidieť priateľské a povzbudzujúce pohľady a dúfala, že ak vyjde na imaginárne pódium, bude zasa sama sebou. A tak, keď sa už párty pomaly blížila ku koncu a karaoke zostavu chceli už schovať a zavrieť do krabice, rozbehla sa a vzala mikrofón. Naklikala si skladbu a keď začala znieť prvé tóny, cítila sa šťastná, cítila sa byť sama sebou a živá. Bez mágie, bez druhej osoby, bola zmierená a bola hviezdou. Aj keby iba sama pre seba, bola ňou a to jej stačilo.
všade na svete je známa ako dievča
Pre tých, čo sú voľní, rozum môže byť kľúč
Zabudnutý ako minulosť, pretože história pretrvá...
Tesse sa pred očami objavovali obrazy histórie jej života, jeden deň za druhým. Iba vďaka nej bola tým, kým vlastne bola. Jej minulosť z nej urobila necitlivou a sebeckou, jej minulosť z nej urobila monštrum.
Boh je dievča, kdekoľvek si.
Veríš tomu, prijmeš to?
Boh je dievča, čokoľvek povieš.
Veríš tomu, prijmeš to?
Boh je dievča, akokoľvek žiješ.
Veríš tomu, prijmeš to?
Tessa sa usmievala, sama pre seba, pre ostatných. Bola šťastná a keď videla, že jej spolužiaci sa smejú a bavia, áno, popíjali, ale boli takí uvoľnení, tak sami sebou a vnímali ju, ak keď len skrze melódiu jej songu. Ak urobí čokoľvek, bude do istej miery nezabudnuteľná, večná a hlavne svoja.
Chce zažiariť, navždy v čase.
Je tak riadená, je stále moja.
Chce byť zreteľná a slobodná
Časť budúcnosti, dievča, ako ja
Je tu nebo osvetľujúce nás...
Ožila.
Hudba ju prebudila k životu. Spievala, spievala slobodne a spievala o sebe, s prísľubom novej, lepšej budúcnosti. Minulosť z nej urobila to, čo je, ale tá je za ňou a čo urobí so svojou budúcnosťou, je len na nej. Rozhodla sa, že už nepremárni jedinú chvíľu, stane sa potrebnou, stane sa novou a večnou, ale tak, aby neubližovala ľuďom okolo seba. Potom zahliadla Everetta, alebo sa jej to možno iba zdalo a bolo jej to jedno, pretože...
… Niekto je tam vonku, komu naozaj veríme.
Toto je dúha, pre teba a mňa.
Krásne svitanie, večne...
“Si v poriadku?”, opýtal sa Adam Amelie, keď sa pieseň skončila a na tanečnom parkete na chvíľu zavládol kľud.
“Som v pohode”, prikývla, no neznela veľmi presvedčivo, čo spozoroval aj Adam.
“Nevyzeráš byť v pohode” Amelia k nemu trochu nahnevane zdvihla hlavu.
“Tak sa nepozeraj”, skonštatovala vážne, načo sa Adamovi v momente zjavil na tvári úsmev a pritisol si ju bližšie k sebe. Tichou záhradou sa ozvali prvé tóny piesne Sam Smith - I’m not the only one. Amelia zavrela oči, hlavu si oprela o jeho širokú hruď a započúvala sa do hudby. O pár sekúnd nato sa však znova ozval Adam.
“Zjavne som lepší vankúš ako Josh”, dodal akoby mimochodom, načo si Amelia povzdychla a prevrátila očami.
“Zasa s ním začínaš… je to len KAMARÁT!”, zvýraznila krikom, aby sa uistila, že to jej priateľ cez hlasnú hudbu naozaj počul.
“Hmmm, veď dobre, dobre. No na to, že je to len kamarát, sa na teba parádne lepil”, nedal sa odradiť Adam a stále si tvrdohlavo stál za svojim.
“Och, pane bože!” Amelia si namrzene buchla rukou po čele. “Naozaj riešime takéto sprostosti?”, odtiahla sa od neho, načo len pokrčil plecami.
“Zjavne áno. Teda, riešim ich len ja…”
“Adam, preboha… ja som zrazu tá najhoršia… Je to oslava, som opitá a nemám chuť sa hádať. Každý tu tancuje s každým, sme spolužiaci. Nelepil sa len na mňa, veď tancoval aj s Maddie a bohviekým ešte!”
“Fajn, tak teraz rob, čo chceš.” Amelia sa zhlboka nadýchla, zrazu bola taká naštvaná.
“Áno… všetko zvaľ na Ameliu, pán Úžasný. Ale to, že mi klameš, nikoho zaujímať nemá, však?!” Adam sa zatváril nechápavo a na moment nastalo medzi nimi ticho, ktoré prehlušovali len tóny piesne vychádzajúcej z reproduktora. “Teraz sa ani neozveš…” Amelia si nervózne hrýzla do pery, kým niečo povedal.
“V čom ti akože klamem?”, jeho reakcia neznela veľmi presvedčivo.
“Ale v ničom. Kašli na to. Som opitá. Idem si už radšej ľahnúť”, odtiahla sa od neho a neistými krokmi sa vybrala naprieč tanečným parketom. Nohy ju však veľmi neposlúchali a hneď do niekoho narazila.
“Hej, hej, hej… sestrička! Opatrne!” James ju zachytil tesne pred pádom, no keďže ani on nebol v najtriezvejšom stave, obaja sa zvalili na zem. “Kam si sa vybrala?”, spýtal sa, keď sa postavili a s pobavením ju sledoval. Ešte nikdy ju nevidel opitú, teda nie takto veľmi.
“Uhm, chcela som… uh…”, na moment prižmúrila oči a zamyslela sa.
“Amelia! Konečne! S tvojím bratom nie je žiadna sranda, však si s nami ešte dáš, hm?”, ozval sa spoza neho Josh. Otvorila ústa na odpoveď. Chcela si dať možno ešte posledný pohárik na rozlúčku, no namiesto toho ju prerušil James.
“Nie, veď sa pozri ako vyzerá. Ona si tak akurát pôjde ľahnúť” Zrazu sa pri nich objavil aj Adam a chytil ju okolo pása, na čo James o krok ustúpil. S prižmúrenými očami pozrel na Josha, čím mu dal jasne najavo, kto je tu pán. Obďaleč sa s pohárikom v ruke ešte stále do rytmu vrtela Maddison. Keď si všimla svojich kamarátov pokope, prestala tancovať a tiež k nim podišla.
“Čo tu…”, nadhodila, no keď si všimla Jamesa, skoro jej zabehlo. Začala sa nekontrolovateľne rehotať, na čo blondiak len nechápavo zdvihol obočie. “James…”, povedala, no cez smiech nevedela zrozumiteľne vysúkať celú vetu. “...ty si spadol do hovna, alebo čo?” Ten sklopil zrak a všimol si, že jeho bielu košeľu zdobí veľký hnedý fľak.
“No do riti…”, zahromžil a snažil sa zo seba zoškrabať špinu od blata. Maddie sa vedľa neho stále pučila smiechom.
“Tak my teda ideme.” Adam zdvihol ruku, aby im zamával.
“Nie! Ja sa chcem ísť sánkovať.” ohradila sa Amelia a oduto našpúlila pery. V tej chvíli Maddiein záchvat smiechu ustal a naradostene sa pridala k nej.
“Jéééé! Sánkovať, sánkovať...”, začala skandovať a s ohníčkami v očiach pozrela na ostatných spolužiakov. Kvôli jej stavu však rýchlo zafungovala gravitácia a nebyť Jamesa a jeho pohotovej reakcie, tiež by sa ocitla na zemi. "Hej, jedine na blate ako tuto James..." Adam pokrútil hlavou a pohľad mu skĺzol na kamarátovu stále špinavú košeľu. Otočil sa k nim chrbtom a potiahol Ameliu preč od ostatných.
“Ja sa s tebou ani nemôžem poriadne pohádať”, odfrkla si. “Ty si proste všade! Ešte k tomu máš aj tú hlúpu projektovú schopnosť”, prevrátila očami a Adamovi z jej rečí bolo strašne do smiechu. “Tebe sa tu prehnal Yetti, alebo čo?”, spýtala sa Amelia, keď dorazili do jeho izby a opatrne urobila krok vpred. Dnu znova vládol chaos a neporiadok, ktorý bol pre Adama tak typický.
“Uhm, vlastne áno. Lenže ten Yetti som ja”, dodal a šibalsky sa na ňu usmial.
“Ty si tu normálne zaves plagát, že: Adamove špinavé kráľovstvo”, so smiechom sa usadila do kresla, z ktorého však musela najprv preložiť pár tričiek, čo boli cez neho prehodené. Adam zatiaľ vyhádzal všetky nepotrebné veci z postele.
“No tak, poď si ľahnúť”, oslovil ju po pár minútach a trochu spotený z upratovania jej pomohol vstať z kresla. Amelia sa posadila na posteľ a s námahou si vyzula topánky. Kým sa však stihla uložiť vedľa Adama, rýchlo sa rozbehla do kúpeľne. Jej žalúdok vypovedal svoju službu, čo sa však po dnešnom alkoholovom mixe u nej dalo čakať…
“Kam idúúú?” Maddie prekvapene sledovala, ako sa Adam s Ameliou stratili v tme záhrady. “Prečo na nás nepočkali? My predsa nemáme sánky!”, vyhŕkla a so smútkom dieťaťa sa otočila späť ku kamarátom. “Alebo išli pre nééé?”
“Nie, išli už spať, pretože ani ich oni nemajú.” James len prevrátil očami, ale snažil sa zachovať chladnú hlavu, pretože ako jediný nebol totálne na mol. “Pre nich už dnešná párty skončila a ty by si si mala už ľahnúť. Veď sa na seba pozri, ako vyzeráš...”, skonštatoval a snažil sa ju pridržiavať, aby opäť nestratila rovnováhu.
“Ako vyzerááám? To čo malo byť, hááá? Pokiaľ sa ti niečo nepáči, môžeš si dať odpich a nečakaj dnes žiadne extra výhody… ty hovienko”, dodala urazene, prstom ho štuchla do hrude a pobavene pozerala na jeho košeľu, na ktorej sa stále jasne vynímal hnedý fľak. Blondiak sa už trochu nervózne plesol dlaňou po čele.
“Nebuď melodramatická. Chcel som tým povedať len to, že už máš dosť. A navyše, neviem, o akých extra výhodách to melieš… veď ledva stojíš na nohách.”
“Bŕŕŕm, bŕŕŕŕm...”, rehotala sa Maddie na plné hrdlo a nikto ani len netušil, čo jej v tejto chvíli behá po rozume.
“Ty si vážne mimo. Poď…” James ju potiahol za ruku a snažil sa ju odvliecť z parketu. Maddie sa však vzpierala a hoci to bolo v tomto stave nad jej sily, podarilo sa jej vymaniť z jeho zovretia.
“Niééé! Ešte niéééé! Ja chcééém ešte tancováááť!”, vyhlásila rázne, otočila sa a potkýnajúc sa opäť zamiešala späť do davu ľudí. Zastala vedľa Josha, ktorý do seba práve kopol ďalšieho panáka a otočila sa k Jamesovi. Ten sa však ani nepohol. Stále stál na mieste, kde ho ešte pred chvíľou nechala, mračil sa a iba nesúhlasne krútil hlavou. Maddie len mykla plecom a keďže on nemal o tanec s ňou záujem, už ťahala doprostred parketu Josha. Výber hudby už ani nevnímala, zvuky sa jej zlievali do jedného šumu, no aj tak ju to náramne bavilo. Konečne si v tomto dome užila aj nejakú zábavu. Niekedy zvykla vymetať bary a diskotéky každý večer. A tu? Druhá párty za rok. Nemohla sa brániť, držať na uzde, ako po nej chcel James, to by jednoducho nebola ona. Po takej dlhej dobe si predsa zaslúži poriadny večierok. “Jóóósh”, zavolala na neho, keď sa vlnili na parkete. Ten sa k nej sklonil, no v momente ju aj chytil za ruku a vykrútil do rytmu hudby. “Jóóósh…”, zopakovala znovu.
“Hmmm?”, odvetil neprítomne.
“Musím ísť na vééécko…”, zhúkla mu do ucha a nohami preskakovala na mieste, nie však od tanca. Mladík prikývol a tanečnými krokmi sa pripojil k Olivien a Nike. Maddie sa zatiaľ tackavo snažila dostať do domu, no cestou tam sa vďaka svojej nemotornosti natiahla na trávnik. Kým si uvedomila, že leží na zemi, skoro okamžite zaspala.
“Maddie… Maddie…”, ozývalo sa okolo nej tlmene a na ramene zacítila niečiu ruku, ako s ňou trasie. Nemotorne otvorila oči, no videla len steblá trávy. “Kriste, Maddie, vstávaj”, trhal ňou James, až sa neochotne prevrátila na chrbát a pokúšala sa vstať.
“Huh?”
“Čo huh? Vyvaľuješ sa tu uprostred záhrady… hovienko”, dodal a pohľad mu skĺzol na jej šaty, ktoré na rozdiel od jeho malého fľaku, boli celé od blata. “No tak, vstávaj. Je čas ísť do postele….” Maddie však len sedela a rukou ho pripito pobúchala po jeho tvári.
“Ale, hňupík môj, veď sa toľko nepaprč. O chvíľu chytíš farbu ako ten starý, cviklový cap Victor!”, rehlila sa na vlastným slovách. Na Jamesovi však už bolo vidieť, že začína byť dosť nervózny, čo bolo u neho nezvyčajné, lebo Maddie ho už začínala vážne hnevať. Silno ju schmatol za ruku, vytiahol ju hore a ťahal do jej izby. Tá sa len neochotne a so zatvorenými očami za ním vliekla a potkýnala. Keď prišli do spálne, pomohol jej vyzuť sa.
“Ja musím cikáááť…”, vyhŕkla a prudko sa postavila, keď ju zbavil aj druhej topánky.
“Hlavne na tom záchode nezaspi”, posúril ju nervózne James a sledoval, ako sa tacká do kúpeľne. Bol už veľmi unavený a najradšej by už dávno spal, no kvôli nej sa premáhal a ostal hore až doteraz. Maddie to trvalo síce o dosť dlhšie, ako za triezva, ale do piatich minút bola späť a už sa valila rovno do postele. “Pŕŕŕ, počkaj chvíľu. Hádam si tu neľahneš takto”, zastavil ju a ukázal na jej špinavé oblečenie.
“Nehúúúč, ja to prežijem… Periny nie sú moja starosť”, odfrkla a chcela sa tam konečne zvaliť, no James si len povzdychol a opäť ju zadržal.
“Stoj…”, vyhŕkol a rukami ju pevne schytil za ramená a otočil ju k sebe chrbtom. Uchopil drobný zips, pomaly ho stiahol dole a vyzliekol jej priliehavé šaty.
“Vŕŕŕ...”, zapriadla Maddie, obrátila sa k nemu a už sa naťahovala k jeho ústam. James sa však odtiahol. Okrem toho, že z nej bol cítiť kyslý pach ako zo starého alkoholika, nemal na to teraz náladu. Chcel ísť spať a to čím skôr.
“Teraz nie. Ľahni si, prosím ťa…”, súril ju a snažil sa ju uložiť do postele, na ktorú sa Maddie natiahla krížom, takže ju James musel posúvať do správnej polohy. Keď sa mu to konečne podarilo, prikryl ju tenkou dekou a s úľavou sa posadil na druhú polku. Vyzul sa z prepotených topánok a dal si dole špinavú košeľu. Vtom Maddie vstala a rozbehla sa do kúpeľne. Blondiak si nešťastne povzdychol a nasledoval ju. Tá už kľačala nad záchodovou misou, no zatiaľ ju len naťahovalo. Pohotovo jej prichytil vlasy, keď sa jej z úst napokon vydral dnešný kokteil z jej žalúdka. “No vidíš… bolo ti to treba?”, karhal ju nešťastne. Cítil sa tak nedocenene, čokoľvek povedal, bolo len akoby hrach o stenu hádzal, aj tak si vždy spravila po svojom. Hneď mohol tušiť, že sľub s mierou nedodrží a dopadne presne takto. Maddie mu neodpovedala, len sa zvíjala nad misou a čakala, kým tieto stavy konečne ustanú. Hrdlo ju už pálilo, no žalúdok ešte neskončil. Takto tam sedela asi desať minút a potom jej James pomohol do postele. Tentokrát už našťastie zaspala a James si s úľavou ľahol na druhú polovicu. Ešte ani poriadne nezatvoril oči, už sa ponoril do ríše snov.
Na párty bol veľký hluk a Nika sa čudovala, že to Aurora dovolí, no tej to bolo asi jedno. Bolo už dosť neskoro, keď si spolu s Olivien zašli do kuchyne po vanilkovú zmrzlinu, keďže hostiteľ okrem alkoholu nezaobstaral žiadne poriadne občerstvenie. Teraz si na nej pochutnávali vlniac sa na pakete. Vtom k nim podišiel tancujúci Josh, ktorý bol dokonalej náladičke a očividne si túto zábavu užíval plnými dúškami.
“Héééééj, blondínečky, nazdááááár! Vás som dnes ešte nepovykrúcal, tak pekne dopapkať a roztočíme tóóóó!”, začal okolo nich strúhať tanečné figúry, až sa dievčatá začali obávať, či sa vo svojom stave náhodou nenatiahne na parkete. No pre Josha akoby gravitácia nefungovala a veselo si poskakoval ďalej. A tak sa len zasmiali a o malú chvíľu sa s ním bláznili aj ony…
Prvé, čo Joy začula, bolo pravidelné pípanie akéhosi prístroja. Mala problém sústrediť sa a myseľ zahmlenú. Bolela ju hlava a bola jej hrozná zima… Vtom ju ako blesk z jasného neba zasiahla skutočnosť, kde sa práve nachádza a kto ju sem dostal. S vypätím síl sa prinútila otvoriť oči, hoci mala pocit, akoby jej viečka boli zo železa. V laboratóriu vládlo ticho a prítmie, osvetľovalo ho len slabé svetlo, no nebolo to to isté, kde našli Jamesa. Joy sa pokúsila pohnúť, no s hrôzou zistila, že ruky aj nohy má remeňmi pripútané k lôžku, na ktorom ležala. Zmocnila sa jej panika a začala sa mykať, no jej snaha bola márna, navyše v oboch predlaktiach mala zapichnuté ihly. Jedna vyzerala na infúziu, druhá z nej však pumpovala krv, navyše, namiesto svojho pyžama mala oblečený sterilný nemocničný odev. Už sa nadychovala, že začne kričať, keď zrazu spoza závesu začula tlmené hlasy. Jeden patril Ardenovi, druhý Victorovi a tretí bol ženský, ten Joy nepoznala…
“... dokedy bude ešte mimo?”, opýtala sa žena netrpezlivo.
“Neviem, nedal som jej tam toho veľa, kvôli decku. Ale je dobre, že sa nepreberá, len by tu pravdepodobne vrieskala”, odvetil Arden a Joy pri jeho ľahostajnosti a chlade až pichlo pri srdci.
“Tak, keď si vezmeme do úvahy, aká je útla, jej výšku, váhu… a navyše, tiež záleží od toho, aký je kto odolný… mala by si ešte chvíľu pospať”, vyratúval Victor, ale neznáma ho stopla.
“Victor, drahý…” Drahý?! Joy ostala v šoku… kto to môže byť? Myslela si, že je s Aurorou... “... daj si pohov. Tieto odborné reči sú tvoja parketa, nie moja. Mňa len zaujíma, či sú už aspoň nejaké testy hotové…”
“Ale veď sa hneď nerozčuľuj, miláčik. Áno, už zopár je a zatiaľ to vyzerá viac než sľubne”, odvetil spokojne Victor.
“Lepšie ako u Susanny? Pretože vtedy si tvrdil to isté a nakoniec išlo všetko do hája…”, poznamenala žena.
“Neboj sa, je to síce krehuľka, ale jej moc je silná. Som si istý, že ona je tá správna a poskytne nám všetko, čo potrebujeme.” Panebože… Joy bola od strachu celá bez seba. Čo to s ňou plánujú?!
“A ste si naozaj istí, že to malé nie je moje?”, ozval sa odrazu Arden a ona v jeho hlase postrehla miernu nervozitu. Tak žeby predsa ho skutočnosť, že je tehotná, nejakým spôsobom zasiahla?
“Áno, som”, odvetila žena odmerane. Videla, ako sa priblížili ku gumovému závesu, ktorý ju od nich oddeľoval a v slabom svetle sa črtali ich siluety. Victorova postava bola z nich najväššia, videla aj Ardenovu štíhlu a potom tej ženy. Bola tiež dosť vysoká, ale to bolo všetko, čo Joy rozoznala. “S tým, čo v sebe máš, by si nedokázal splodiť niečo také čisté a nevinné, ako dieťa”, dodala, pristúpila k nemu bližšie a pohladila ho po tvári. “Čo je? Teba to vari mrzí?”, opýtala sa ho neveriacky, keď Arden len ticho stál so sklonenou hlavou, ktorú potom zdvihol a pozrel na ňu.
“Nie, prečo by malo? Celé jej tehotenstvo je mi ukradnuté…”
“To je len dobre… Máš pred sebou dôležitejšie poslanie ako vymieňať plienky malému decku”, dodala s krutým smiechom. Joy tomu však odmietala uveriť, to nemôže byť pravda… Zrazu sa neovládla a nazlostene skríkla.
“Neviem, kto ste, ale mali by ste Ardenovi prestať klamať!” Tí traja za závesom okamžite stíchli. “Viem, že dieťa je jeho, ide vám len o to, aby ste ho odo mňa dostali a on sa mohol venovať vašim špinavostiam!” Chvíľu sa nikto neozval, ale potom zasa prehovorila tá žena.
“Choď k nej a dokonči, čo treba, Victor. A ty, Arden, ak všetko vyjde, ako má, vieš, čo máš robiť”, dodala smerom k nemu. “Ale najprv poď ešte so mnou, musím s tebou ešte niečo prebrať.”
“Áno, mami”, odvetil a Joy v tej chvíli úplne zmeravela. Mama? Ale veď… ona bola mŕtva, sám jej to vravel, videla dokonca jej fotku… Zo šoku ju prebral až zvuk vzďaľujúcich sa podpätkov.
“Ukážte sa mi! Alebo ste taká zbabelá? Arden nemá matku… zomrela, keď mal päť rokov! Vy ste mu totálne vymyla mozog!”, vrieskala Joy, no nevšímali si ju.
“Mal si pravdu, to dievčisko je parádne otravné…” To bola jediná reakcia tej ženy na jej adresu, kým sa neozvalo buchnutie dverí. Vtedy sa gumený záves rozhrnul a dnu vošiel Victor so zápiníkom v ruke a bielom plášti.
“Dobré ránko, kráska. My sme boli v tom, že sladko spinkáš a ty si nás počúvala, ccc”, zacmukal nesúhlasne, ignoroval jej krik a nasadil si sterilné rukavice. “Ale no, veď toto sa predsa nerobí.”
“Čo to malo byť? Veď vaša manželka je už dávno…”
“Nepleť sa do toho, aj tak ti nič nepoviem. Ty si tu pre niečo úplne iné”, odvetil Victor chladne.
“Čo so mnou chcete robiť?”, opýtala sa ho už s panikou, keď k nej pristúpil. “Som tehotná, ak ublížite bábätku…”, skríkla a začala sa metať, no nemalo to opäť žiadny efekt.
“To áno, si. Potvrdili mi to aj testy. Skoro ukončený prvý mesiac, gratulujem”, dodal posmešne a odpojil jej jednu infúziu. “Neboj sa. To decko je pre nás dosť dôležité, tak prečo by sme si mali ničiť tak dokonalý experiment? Napoly čarodejník, napoly elf… veľmi vzácna kombinácia.”
“Nie je to elf!”, zvolala už zúfalo, načo sa Victor zachechtal. “Ver si čomu chceš, drahá… ale fakty nepustia, sama si to počula.”
“Práve že vám neverím ani nos medzi očami! Všetci ste klamári, najmä keď ide o tie vaše zvrátenosti, čo tu prevádzate na nevinných ľuďoch a mnohí kvôli vám prišli o život...” Hlas sa jej triasol nie len od strachu, ale aj od chladu, čo cítila. “Je mi strašná zima”, povedala mu, načo len bez záujmu odvetil.
“Vydržíš… teraz mám dôležitejšie veci na práci ako ťa tu obskakovať, slečinka.”
“Už si necítim prsty na nohách! Vy sa v tom týraní vyžívate, však? Ste chorý!” Vtom ju prerušil hlasný zvuk budíka.
“Ohohóóó”, zasmial sa Victor. “A máme tu posledné výsledočky”, pomädlil si natešene ruky a stratil sa jej z dohľadu. Joy len počula, ako s niečím narába na pulte obďaleč. Vtedy sa aj záves druhý krát roztvoril a dnu vošiel Arden.
“Prečo si ju neumlčal?”, opýtal sa podráždene a podišiel k Joy. “Počuť ju až ku celám…”
“No a? Aj tak tu nikto, okrem nás, nie je, nech si vrieska, koľko len chce. Za tie roky som už zvyknutý”, odvetil mu otec chladnokrvne.
“Arden…”, zašepkala Joy smerom k nemu. “Je… je mi hrozná zima”, zopakovala mu drkotajúc zubami.
“Nevšímaj si ju a poď sem”, vyzval syna Victor, ktorý stále s niečím buchotal na stole. On sa však ani nepohol, len na ňu hľadel. Všimla si, ako zaťal ruky do pästí a na tvári sa mu opäť zjavila nerozhodnosť. Zrazu sa prudko obrátil, až sa strhla a zmizol jej z dohľadu. Joy len nešťastne zastonala. Ešte nikdy v živote sa necítila taká bezmocná a vystrašená. Tak veľmi sa bála… Vtedy sa Arden pri nej zjavil znova a v ruke na jej prekvapenie držal hrubú bielu deku, s ktorou ju prikryl.
“Ďakujem…”, povedala tíško a z očí sa jej vykotúľali slzy.
“Arden…”, oslovil ho otec varovným tónom, no ten tam len meravo stál a hľadel Joy do očí, akoby sa od nich nedokázal odtrhnúť. Odrazu sa znenazdajky natiahol k jednému z remencov, v ktorom mala priviazané zápästie a ona od napätia takmer prestala dýchať… “Arden!!!”, zreval Victor, až to zadunelo a ten v tom momente stiahol ruku, akoby sa popálil. Zažmurkal a vyzeral, akoby sa práve prebudil.
“Ja… áno, už idem…”, hlesol ešte trochu zmätene a odstúpil od Joy, ktorá to však nechcela len tak vzdať. Bol predsa už tak blízko...
“Arden, nie… Počkaj, počúvaj ma…”
“Buď ticho, lebo prisahám, že ti tie ústa zalepím, maličká!”, okríkol ju Victor a potom sa prihovoril synovi. “Toto fakt nebol dobrý nápad! Mysleli sme, že to už máš za sebou, ale evidentne sme sa mýlili! Musím sa s ňou porozprávať, nemôžeš byť súčasťou tejto časti výskumu.”
“Veď už idem, doriti!”, odvrkol mu Arden naštvane a nervózne si prehrabol vlasy. “A som v pohode…”
“Hej? A ja som potom svätá Panna Orleánska, dofrasa!”, zvolal Victor sarkasticky.
“Kriste! Keď som povedal, že som, tak som, jasné?! A nerev tu ako nepríčetný!”
“Aj tak sa s ňou pozhováram... možno treba len pritvrdiť, hoci už teraz ju to stojí veľa úsilia udržať ťa na uzde.”
“Čože? Nechápem… čo to tu trepeš?!”, zamračil sa Arden.
“Ale nič… No tak pohni už tým zadkom a neondej sa toľko s tou ženskou! Kto to kedy videl, dečky tu nosiť, pche...“, odfrkol si s iróniou v hlase.
“Nie…”, vydýchla Joy s panikou, no Arden jej už nevenoval ani letmý pohľad, akoby bola vzduch. Podišiel k otcovi a šeptom niečo medzi sebou riešili. Ona len zavrela oči a nepatrne pokrútila hlavou. Začala naozaj strácať všetku nádej. Bola na dne, vyčerpaná, fyzicky aj psychicky, už ďalej nevládala. Pomaly ale isto prepadávala tejto nočnej more, na ktorú sa zmenil jej život…
“To je skvelé! Paráda!”, zvolal zrazu Victor nadšene. “Fajn, synak, všetko vyšlo pozitívne, presne, ako som predpokladal, čiže si na rade. Urob to. Čaká nás ešte veľa práce....”
“Dajte mi pokoj…”, pokúsila na Joy o posledný odpor. “Nie, nie, nie… O čom to rozprávate? Nechajte ma na pokoji! Ja som ľudská bytosť, nemôžete na mne prevádzať experimenty ako na nejakom…” Vtom sa s vydeseným výkrikom a celá spotená prebudila vo svojej posteli…
Joy sa v prvom momente nedokázala ani nadýchnuť. Sťažka lapala po dychu, keď ju zaplavila vlna nevoľnosti a len len, že dobehla do kúpeľne, kde v záchode skončil obsah jej žalúdka. Potom sa zviezla na kachličky a celé telo sa jej chvelo triaškou. Tak veľmi chcela veriť, že to, čo prežila v labáku, bol len sen, ale nie… Pozrela na svoje ruky, ktoré mala posiate modrinami, nielen na predlaktiach, ale aj zápästiach a chrbtoch rúk. Cítila sa strašne… Nevedela si to vysvetliť, ale ten pocit... bol taký intenzívny. V hlave sa jej mihali obrazy Ardena, ako sa zalieča, bozkáva ju, jeho následná zrada a zloba… laboratórium, neznáma žena, ktorú oslovil mama, teória o tom, že dieťa, čo nosí pod srdcom, nie je určite jeho, jeho chladnokrvnosť a krutosť, no aj určitá neistota… Victor, jeho testy a na záver hrozný strach. Museli jej zasa niečo pichnúť, že sa zobudila vo svojej izbe, pretože posledné, čo si pamätala bolo, ako Ardena prosila, jeho hrubé slová, jej zúfalý krik a potom ju zahalila tma. Urob to… urob to… urob to… znelo jej v mysli stále dookola, ale nevedela, o čo išlo. Čo keď svojimi hnusnými sérami nejako predsa ublížili maličkému?! Pomaly sa postavila a v umývadle si opláchla tvár. Keď sa utrela, v zrkadle zbadala svoj odraz, pričom zmeravela. Áno, ani po minulé dni na tom nebola bohvie ako, ale toto už bolo iné kafé… Bola bledšia ako obkladačky za ňou, pod očami, ktoré vyzerali, akoby patrili nejakej starene, nie dvadsať dva ročnej mladej žene, mala tmavé kruhy. Nevyzerala vôbec zdravo, ale ako po nejakej ťažkej chorobe. Vtedy v nej zosilnela zlá predtucha, že naozaj jej musel Victor niečo pichnúť, keď takto za taký krátky čas doslova zvädla. No viac ako o seba sa strachovala o svoje nenarodené dieťa. Podvedome si chytila ploché bruško a pohladila si ho.
“Ach, anjelik, otecko ti nechcel ublížiť a dúfam, že to ani neurobil...”, šepotala nežne, no s obavami. “Keby nebol ovládaný temnotou, miloval by ťa z celého srdca, tým som si istá. Ale teraz… “ Z očí sa jej vykotúľali slzy. Joy to na moment prekvapilo, myslela si, že ich zásobu už dávno vyčerpala. Lenže napriek veľkej láske, ktorú k Ardenovi cítila, sa v nej zrazu ozval silný, materinský inštinkt ochrany a spravodlivý hnev. “Musím zistiť, čo tam so mnou robili a čím ma dopovali”, pomyslela si rozhodne pri pohľade na dopichané fialové ruky, ktoré vyzerali, akoby bola nejaká narkomanka. Rýchlo, ako jej to len roztrasené nohy dovolili, prešla späť do spálne, ktorú zalieval jasný slnečný svit. Joy podľa svojich vnútorných hodín vedela, že je presne 12:17 a to ju ešte viac utvrdilo v tom, že jej naozaj niečo museli podať, na základe čoho ju uspali, pretože vždy bola ranné vtáča a nevylihovala v posteli do obeda. Vyzliekla si prepotené pyžamo, narýchlo na seba dala prvé tričko na ramienka, ktoré jej prišlo pod ruku a k tomu rifľové kraťasy. Vtom jej pohľad padol na modriny na rukách a tak ešte z vešiaka stiahla voľnú károvanú košeľu s dlhými rukávmi, aby nevzbudzovala zbytočnú pozornosť. Cestou k dverám si ju obliekla, z komody vzala gumičku, s ktorou si husté vlasy zviazala do drdola a obula sa.. Za pár minút už vchádzala do jedálne, kde zopár jej spolužiakov obedovalo, medzi nimi aj Failo, ktorému pri pohľade na Joy skoro zabehol ryžový nákyp.
“No doriti”, zamrmlal s plnými ústami, ale kým stihol niečo urobiť, ona sa len letmo rozhliadla po miestnosti a hneď nato sa rýchlo stratila v kuchyni. A tam ho našla, okrem neho tam nikto nebol… Ako vždy dokonalý... dlhšie tmavé vlasy mu vzadu spadali až na golier modrej košele a pri pohľade na jeho štíhlu, vysokú postavu sa jej ako vždy na okamih zastavilo srdce. Tak veľmi ho ľúbila… v tom momente ho zatúžila objať, no hneď sa aj spamätala a tie pocity premohla vlna hnevu.
“Arden”, oslovila ho pevným tónom, načo sa so šálkou v ruke k nej otočil a ležérne sa oprel o kuchynský pult.
“Óóó, nazdar, Kinderko”, uškrnul sa ironicky so zdvihnutým obočím. “Úha… vyzeráš dosť otrasne. Make-up ti nič nehovorí?”, skonštatoval a s pokrčeným nosom si ju premeral od hlavy po päty. Joy žasla nad jeho arogantnosťou.
“A vďaka komu asi?”, zvolala a pristúpila k nemu bližšie. “Čo ste to včera so mnou porobili?! A čo je najdôležitejšie, čo dieťa? Arden, ak ste mu nejakými tými vašimi sérami ublížili a ono bude nejakým spôsobom poznačené, alebo o neho nebodaj prídem…”
“Dieťa?” Obaja sa otočili ku dverám, v ktorým stál Failo v totálnom šoku. “Ty si tehotná?”, dodal a výrazné modré oči mal doširoka roztvorené.
“Ach, doparoma…”, zamrmlala si Joy popod nos a nervózne si zastrčila uvoľnené pramene vlasov za ucho. Kým mu stihla niečo odvetiť, Arden si tú situáciu už škodoradostne vychutnával.
“Ale, ale… tvoja vyvolená kráľovná ti to ešte nepovedala?”, zatiahol s provokačným úškrnom. “Áno, Failito, dobre si počul. Tvoj malý princ si spokojne rastie v jej brušku a je zdravý ako repa”, dodal a veľavýznamne pozrel na Joy, ktorá ho nahnevane prebodla pohľadom.
“Si si tým istý? Alebo tu len zasa machruješ tými svojimi vtipnými rečami? Pretože pre mňa je to dôležité…”
“Joy!”, prerušil ju Failo rázne, keď sa ako tak spamätal. “Prečo si mi…”
“Failo, teraz nie! Buď taký dobrý a nechaj nás osamote”, požiadala ho a obrátila sa späť k Ardenovi, no elfa správa o jej tehotenstve poriadne zasiahla.
“Myslím, že aj my by sme sa mali porozprávať, nezdá sa ti?”, nedal sa odbiť, načo Joy už prešla trpezlivosť.
“Ticho!”, skríkla a zdvihla ruku, aby ho umlčala, načo naozaj zarazene stíchol.
“Keď chce, vie byť dosť panovačná, čo povieš, Failito?”, uchechtával sa Arden, ktorý sa náramne bavil. “A áno, vaše decko je v úplnom poriadku, takže mi už daj pokoj, otrava večná…”
“Prečo ti však neverím? A prečo vyzerám a cítim sa takto?! A čo moje ruky? To čo má akože znamenať?! Čo mi tvoj otec dal, odpovedz?!”, skríkla hystericky, pretože jej to všetko už začínalo prerastať cez hlavu. Mala pocit, že sa každú chvíľu zblázni…
“Hej, čo je to tu za hluk?” Do kuchyne sa cez Faila, ktorý zaberal skoro celý vchod, pretlačila Maddie s Jamesom a Ameliou v pätách, no Joy ich sotva vnímala... Podišla k Ardenovi a hoci ju to bolelo, zúfalo ho oboma rukami schmatla za dokonale vyžehlenú košeľu a potriasla ním, až mu na ňu zo šálky vyšplechlo trochu kávy.
“Ale, doriti, no tak…”, zahromžil a tiež už podráždene zvýšil hlas. “Joy, strápňuješ len samu seba! Si obyčajná hysterka! To ti už hormóny tak bijú na mozog, či čo?!”, dodal pohŕdavo, odsotil ju od seba a natiahol sa za utierkou, aby si očistil fľak. “Hej!”, zahučal Failo odo dverí. “To čo malo byť, ty debil?! Ešte raz sa jej dotkneš takýmto spôsobom a jednu ti vážne vrazím!”, pristúpil k nim bližšie a ochranársky sa postavil tesne vedľa Joy.
“Nie som! Čo keby si ma skúsil pochopiť?!”, kričala tá ako zmyslov zbavená. “Celú noc som strávila u vás v labáku, kde ste so mnou robili neviem čo! Vieš, ako ťa milujem, ale toto je už priveľa!”
“Čože? Počula som dobre, kde si bola?”, opýtala sa jej Maddie a zúrivo zaťala ruky do pästí, keď sa do kuchyne dovalil Victor ako veľká voda.
“Čo sa to tu deje? Joy, zbláznila si sa?! Čo tu tak vrieskaš?”
“Vy… vy jeden mizerný sviniar...”, precedila Joy pomedzi zuby a so strašným hnevom na neho pozrela. “To vy môžete za všetko! Vy aj tá vaša fľandra z labáku!”, zvolala a vrhla sa na neho, no Failo ju v tom momente schytil za predlaktie, načo zjajkla od bolesti. Prekvapene sa zamračil a kým sa Joy stihla spamätať, bez slova jej vyhrnul rukáv na košeli a pri pohľade na jej krehkú ruku posiatu modrinami ho pochytil taký hnev, až sa mu zatmelo pred očami. Zovrel ju teda pevne okolo hrudníka, aby jej nespôsoboval ďalšie muky. “Failo, pusti ma, ja ho asi zaškrtím!”, zasyčala na neho Joy nahnevane, metala sa a chcela sa mu vytrhnúť, no on ju držal síce jemne, ale dosť silno na to, aby mu neušla.
“Tomu verím, modroočka, ale nie… k tomu hajzlovi sa nepriblížiš ani omylom…”, pokrútil hlavou a od zúrivosti zatínal sánku, načo sa Arden posmešne zarehotal a Victorovi sa na úlisnej tvári zjavil zlovestný úškrn.
“Tebe nestačilo, maličká? Mile rád si to zopakujem znova.” Vtedy Failo predsa len Joy pustil a s bleskami v očiach k nemu sám vykročil.
“Zahluším ťa, ty dedo všivavý!” Tomu sa na moment v tvári zjavila panika, ale Arden neváhal ani sekundu. Rýchlo sa dotkol Octavie, ktorá medzitým tiež vošla do kuchyne a stála len meter od neho. Vzal jej schopnosť telekinézy a o sekundu nato už Failo, ktorý sa práve rozohnal, že Victora udrie, letel do protiľahlej steny. S hlasným buchotom do nej narazil a trochu omráčene sa zviezol na zem.
“Skús to ešte raz a cez tú stenu ťa prerazím, že z teba neostane ani len mastný fľak”, zavrčal Arden na jeho adresu. “A platí to aj pre ostatných!” Keď to Joy videla, uvedomila si, že jej musel vrátiť schopnosti. Otočila sa k nemu, zdvihla ruky s úmyslom ho zmraziť v čase. Avšak, aj keď v sebe vnímala svoju mágiu, nebola dostatočne silná nato, aby to dokázala, cítila len slabé záblesky. “Nenamáhaj sa, zlatinko”, zaškeril sa Arden zlomyseľne. “Si vyčerpaná a navyše, ešte na teba pôsobí utlmujúce sérum, tak nejaký čas potrvá, kým budeš môcť znova robiť tvoje čáry-máry.” V tej chvíli už aj Maddison praskli nervy. Doteraz sa ešte ako tak držala na uzde, no jej pohár trpezlivosti práve pretiekol…
“Vám už načisto preskočilo?!” vyprskla na neho a s prižmúrenými očami urobila krok vpred, ale Victor sa začal smiať ako bláznivý a Arden ju ostražito pozoroval chladnými očami.
“Ale, ale… mne sa snáď sníva! Neboj sa, Maddison...”, nasadil si opäť svoj lišiacky kožuch a medovým hlasom sa jej prihováral, akoby bola retardovaná. “Budeš na rade hneď po nej, alebo, hmmm... by som vás tam mohol držať obe naraz, čo poviete, slečinky?”, naoko sa zamyslel a na perách sa mu pohrával odporný, záludný úsmev. Už sa tým viac netajil.
“To ste až takí zvrátení? Robiť pokusy na tehotnej?! Naozaj?!”, opýtala sa Maddie nenávistne, ale odpoveďou jej bol zasa výsmech, ku ktorému sa pridal aj Arden. “Vy hnusné a bezcitné obludy, monštrá…”, zvolala s nenávisťou v očiach. Keďže stála pri Victorovi dosť blízko, stačilo jedným rýchlym pohybom vziať zo stojana kuchynský nôž. Kým si stihli obaja Piercovci uvedomiť, čo sa deje, v zlomku sekundy mu ho zabodla rovno do srdca a vytiahla, načo sa z rany vyvalila krv. Arden jej v momente telekinézou vyrazil nôž z ruky, ale všetkým bolo jasné, že je to viac než zbytočné. Victor bolestne zavyl a zviezol sa na kolená.
“James!”, zreval na neho Arden. “Okamžite ho vylieč!”
“To nech ti ani nenapadne!”, tiež na neho skríkla Maddison, ale blondiak bol v takom šoku z toho, čo spravila, že len nemo zízal na Victora, ktorý už bezmocne ležal na dlážke.
“Makaj, lebo…” Ardenove vyhrážky prerušil rázny zvuk približujúcich sa opätkov a vo dverách sa zrazu zjavila Aurora.
“Dofrasa aj s deckami! Čo je to tu za hurhaj?!”, vykríkla podráždene. “Len ma z vás zasa rozbolí hlava…” V tej chvíli si na zemi všimla Victora, ktorý už len z posledných síl chrčal. Pri pohľade na jeho zakrvavenú hruď sa však výraz jej tváre v momente zmenil na obrovskú nenávisť. Bez slova sa otočila a doslova sa vyrútila z miestnosti.
“Aj tak každý z vás padne…”, bľabotal Victor sťažka a oči sa mu zatvárali. Všetkým bolo jasné, že možno už o pár minút vykrváca na smrť.
“Vydrž otec, o chvíľu..”, prihováral sa mu Arden, ale on si stále mlel svoje.
“...vďaka vírusu... ktorý… James...”,
“Ja toho bastarda dorazím!”, zvrieskla Maddie zúrivo a pocítila túžbu prebodnúť ho znova a znova. Bola ako v tranze, pred sebou mala len vidinu jeho rozsekanej mŕtvoly… James jej to však nedovolil a pevne ju zovrel, inak by mala možno na rukách ešte viac krvi. Ona však so sebou trhala ako nepríčetná, dokonca ho aj kopla, načo musel vynaložiť veľmi veľa energie, aby ju udržal na uzde. Vtedy sa v kuchyni zjavila trochu zadýchaná Aurora, pribehla k bezvládnemu Victorovi a do hrude mu energicky zapichla ihlu zo striekačky. Bolo však už neskoro... bol už… mŕtvy.
“Tak toto ste už vážne posrali!”, zrúkla Aurora, keď sa postavila a jej mocný hlas sa odrazil od stien. “V tejto chvíli ste skončili, smradi jedni! Skončili! Kto to urobil?!”
“Ja!”, zvolala Maddie bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. “A urobila by som to bez váhania znova!” Tá k nej bez slova podišla a takú jej tresla, až jej rozbila nos a zaliala ju krv.
“Toto je len slabý odvar toho, čo ťa ešte čaká, slečinka! Toto si ešte parádne vypiješ! So mnou sa nikto nebude zahrávať, rozumieš?!” Odstúpila od nej a rozhliadla sa po ostatných šokovaných tvárach, kým James rýchlo Maddison vyliečil. “Moja trpezlivosť už pretiekla! Mala som to už urobiť dávno!” Vtedy už boli v kuchyni skoro všetci študenti, ktorých hurhaj prilákal a nechápavo hľadeli na ich ryšavú riaditeľku. Ona všetkých len prebehla nenávistným pohľadom a zdvihla ruky. Zrazu sa okolo nej zdvihol hustý, čierny kúdol dymu, ktorý za pár sekúnd elegantne zahalil celú jej siluetu. Opar po chvíli zmizol, no pred nimi nestála Aurora. S krutým úsmevom sa na nich dívala vysoká žena s dlhými, tmavohnedými vlasmi.
“Dianna…”, vydýchla Joy šokovane pri pohľade na Ardenovu mamu. On sám tam stál so sebavedomým a spokojným úškrnom. Hoci už prešlo viac ako dvadsať rokov, podobala sa mladej žene z fotografie, ktorú jej ukázal, hoci sa dosť zmenila, no bola to ona. “Tak predsa žije…” A nebola to len jeho matka, pretože mnohým z nich bola známa rovnakým spôsobom, hoci ju videli už dávnejšie a aj to len z diaľky. Bola to Temná. Osobne...
OTÁZKY:
1. Ktorú z hlavných a ktorú vedľajších postáv máte po tejto kapitole najradšej a prečo? A naopak, ktorú najmenej a z akého dôvodu?
2. Čo si myslíte o znovuzrodení? Bola by Joy ochotná obetovať svoj život za Ardena, aj keď je tehotná? Aký by podľa vás ešte mohol existovať spôsob na jeho záchranu spod vplyvu temnoty? Aký máte názor nato, čo sa odohralo medzi Failom a Joy na párty?
3. Naplní Everett svoje plány a podarí sa mu z pomsty zabiť Ardena? Aký máte názor na pomoc, ktorú poskytol Tesse? Začínajú Everett s Tessou k sebe cítiť niečo ozajstné? Aké ste mali pocity pri čítaní jej životného príbehu?
4. Myslíte si, že Arden naozaj nemôže kvôli temnote, ktorú nosí vo svojom vnútri, mať deti? Alebo je to len vymyslená manipulatívna teória zo strany jeho rodičov? Čo poviete na skutočnosť, že jeho matka je samotná Temná?
5. Odhodlá sa nakoniec Nika a použije bylinky od Drully? Podelí sa potom so svojimi dojmami s Olivien, alebo si to nechá pre seba?
6. Prejavia sa u Olivien jej nové schopnosti videnia v tme? Ak áno, pôjde to oznámiť niektorému z mentorov, alebo nie?
7. Maddison prežila nepríjemnú nočnú moru, hoci sa následne po tom zobudila vo svojej posteli. O čo asi mohlo ísť? Ako to, že cítila všetku tú bolesť? Prečo by mal Victor záujem ju mučiť? Čo si myslíte o tom, že ho Maddie napokon zabila? Prejavia sa u nej výčitky svedomia? Aké následky to pre ňu bude mať? A čo James, zmieri sa s konaním jeho priateľky? Ako to medzi nimi bude pokračovať ďalej?
8. Amelii nedá pokoj Adamov papierik šťastia. Zistí napokon, čo Adam skrýva, alebo sú jej obavy zbytočné? Čo si myslíte, je Adamova alebo Jamesova žiarlivosť na Josha oprávnená?
9. Po neočakávaných udalostiach študenti zistili, že Aurora nie je vlastne Aurora. Čo sa stalo s tou pravou? Prečo sa Temná ukrývala v jej podobe? Kedy sa asi dostala do domu a za akým účelom?
10. Zmieri sa Leila s tým, že jej Johnny tajil, akú má schopnosť? Pochopí jeho dôvody, alebo ju to bude mrzieť?
11. Čo si myslíte o Failovom návrhu, čo povedal Octavii o Samire? Chytí sa Octavia tejto myšlienky pre záchranu svojej mamy?
12. Aký máte názor nato, ako blízko k sebe majú Samira a Sebastian a že ich spája spoločná minulosť? Bude aj budúcnosť?
13. Vypuklo veľké finále. Ako by podľa vás mal dopadnúť boj? Ako by sa mohli jednotlivé postavy pričiniť k výhre nad Temnou a čo k tomu využijú? Sme veľmi zvedavé na vaše predstavy a inšpirácie:)
Ešte vám napíšeme, kde sa kto nachádzal, keď Temná povstala, aby ste sa vedeli od toho odpichnúť:
Bola sobota na obed a Temná čarodejnica už nevydržala a odhalila svoju identitu v kuchyni pred očami Amelie, Octavie, Jamesa, Maddison, Joy a Faila. Spolu s nimi boli v miestnosti Victor, ktorý ležal mŕtvy na dlážke a Arden, opantaný mocou temnoty svojej matky.
Dodatočne do kuchyne pribehla ešte Linda v spoločnosti Terrencea a Sebastiana.
Leila s Johnnym sa v tom čase vracali z pikniku v záhrade.
Logan a Josh ešte spali, pretože boli po ťažkej opici.
Adam práve vychádzal zo svojej spálne, pretože sa chystal na obed a v jedálni sa mal stretnúť s Ameliou.
Nika a Olivien na terase hrali karty a jedli obed, ktorý si priniesli z domu.
Tessa práve zaklopala na dvere Joyinej izby s náručou plnou kníh, ktoré jej chcela ukázať a porozprávať sa o rodine.
Samira vo svojej izbe počúvala hudbu. Na obede už bola skôr a teraz si vychutnávala popoludňajšiu siestu.
Everett bol v knižnici, ale z nej vybehol a vybral sa do kuchyne, kde to všetko prepuklo.
Hoci bola sobota, Percival spolu so svojím otcom Falatharom poctivo trénovali elfských vojakov v tréningovej hale.
Drulla si vo svojej komôrke pripravovala mastičky a odvary, potrebné k jej práci liečiteľky.
Milé kočky, a ešte slovo na záver...
Temná povstala!
Ďalšia kapitola bude venovaná IBA boju proti nej. Prosíme vás, zapojte svoju fantáziu a vo svojich príspevkoch napíšte, ako vaša postava prispeje k jej zničeniu a porazeniu. Využite hlavne vaše schopnosti, nech to má grády! :)
A na záver dopíšte, ako vaša postava dopadla na konci boja… áno, budeme potrebovať aj nejaké obete, keďže toto je predposledná kapitola našej Čarovnej krajiny. Tiež počítajte s tým, že k dejovej linke si ich vyberáme aj my, takže aj vaša postava môže, ale nemusí prísť o život.
Ďakujeme a už teraz sa tešíme na vaše nápadité myšlienky na boj s Temnou!
Nenecháme predsa tú mrchu vyhrať! :)
Čas na vypracovanie a pridanie úloh je do 27.9., aby ste sa na základe vašich odpovedí mohli inšpirovať a odraziť sa ďalej vo vašich pokračovaniach a my takisto :) Najlepšie ich bude vyplniť hneď po prečítaní príbehu, keď to budete mať čerstvo v pamäti :)
Čas na pridanie samotných príspevkov je do 8.10. Prosíme vás, pokúste sa aj teraz pridať vaše príspevky načas. Už sa na ne veľmi tešíme. Ďakujeme :)
Pekný deň praje Ninna a Evinka :)
