Ahojte, pre tie z vás, ktoré príspevok v súťaži rozhodilo tak, že text sa medzi sebou prekrýva pridávam príspevok aj v blogovej forme. Prosím, tie z vás, ktorým to rozhadzuje mi napíšte správu, aby som vedela koľko vás je...
Tvojou mysľou blúdilo tisíce myšlienok. Pred očami sa ti v sekunde premietol celý doterajší život. Ten nával emócií. Z každej strany vnútra tvojej duše sa valili rôzne pocity. Všetky dané vlastnosti si už viac menej vo svojom živote zažila. Ale ktorá je tá pravá? Kým skutočne si? Zhlboka si sa nadýchla a urobila krok vpred do stredu mýtického Ar'dhaaru. Posledný krát si sa rozhliadla na žiariace portály, kým si zavrela svoje oči a nechala sa viesť už len volaním srdca. Nastala tma.
Zobudil ťa spev vtákov poletujúcich uprostred hustého lesa, z ktorého priam vyžaroval život. Ani si sa nestihla poriadne obadať a už sa ti pri nohách krútil prvý nápadník. Nebol to nik iný, ako malá, roztomilá veverička. “Ahoj maličká”, usmiala si sa na zvieratko a vystrela si pred ňu ruku. Chlpáčik sa šťastne pomrvil a za krátku chvíľu ti už ohrieval dlaň, pričom si spokojne odfukoval. Spolu s novým kamarátom si sa rozhodla obzrieť okolie, stále premýšľajúc, kam si sa to dostala. Čistý zvuk prírody prerušilo praskanie konárov a šum lístia. Niekto je zjavne na blízku. Na okamih ťa premohol strach, dúfajúc, že to nie je medveď alebo niekto, kto by ti mohol ublížiť, až kým si neďaleko spoza veľkého stromu nezbadala vyjsť mladé dievča. Avšak jej zjav ti vyrazil dych. Nebola to obyčajná žena v tričku a rifliach. Mala lesklé krídla a jej veľký pôvab ti hneď udrel do oka.
“A-a-ahoj,” prihovorila sa. Tiež vyzerala veľmi zmätene, presne ako ty. Kým si však stihla odpovedať, objavili sa ďalšie dve.
“Čo ste zač?” vyhŕkla jedna z vás a uprene hľadela na dievčinu stojacu oproti.
“Ja? Ja som Niamh…,” odpovedala trochu nesmelo, no nenechala sa vyviesť z miery. “Kto si ty? Vie mi niekto povedať, kde to som?!”
“Aurora,” odvetila jej a trochu sa upokojila aj ona.“ Takže ako vidím, nie som tu sama, kto nemá ani najmenšie tušenie čo sa deje…”
“Vitajte, milé nymphadory…,” ozvalo sa niekde z diaľky. Všetky ste sa obzerali okolo seba, až kým medzi vami nepristála ďalšia bytosť, ktorá oplývala neuveriteľnou krásou, pokojom a mierom.
“Nym-pha-čo?” vyhŕkla zmätene jedna z vás.
“Všetky ste prešli zeleným portálom, čo znamená, že vaše srdcia bijú pôvabom. Nie je to však len niečo na povrchu, ako by sa mohlo niekedy na prvý pohľad zdať vo vašom svete. Pôvab, ktorý tkvie vo vás charakterizuje vašu osobnosť. Nie ste povrchné namyslené bábiky, ktoré si zakladajú len na svojom vzhľade. Je ním presiaknutá celá vaša bytosť. A to je charakteristické práve pre Nymphadory, ktorými ste sa práve stali, ktorých JA vo vás driemalo celé tie roky…,” vysvetlila bytosť príjemným, upokojujúcim hlasom.
“A čo s nami teraz bude? To už sme tu uväznené navždy alebo…”
“Neboj sa, Luna. Všetko vám ukážem a už vy samé sa rozhodnete, či medzi nami chcete zotrvať i naďalej,” prerušila bytosť dievčinu stojacu uprostred. “Nasledujte ma,” dodala a rukou vám naznačila, aby ste šli za ňou. Jej trblietavé krídla sa s ľahkosťou vznášali v jemnom vánku. Bola vám tak podobná, no pritom v nej bolo niečo diametrálne odlišné. Zatrepotali ste tými svojimi a pokúsili sa vzniesť do vzduchu, aby ste nasledovali jej cestu.
“Počkajte…,” vykríkla jedna z vás, keď sa snažila rozprestrieť krídla. S ťažkosťou sa nadniesla o pár centimetrov, no jej pokus skončil na zemi. A nebola sama. Ich jemná blana sa ešte dostatočne neutvrdila, aby dokázala udžiavať celú váhu vášho tela. Bytosť sa nežne usmiala a podala jej ruku s cieľom pomôcť jej vstať.
“Neboj sa Marilyn, veľmi rýchlo sa ich naučíte používať. Musia sa len trochu zoceliť a prísť na to, ako s nimi narábať. Predsalen, je to pre vás niečo nové a…,” utešovala ju, no jej výpoveď prerušila s výkrikom Niamh.
“Páni…,” užasnute hľadela Niamh na maličký smrečik, ktorý z čista jasna vyrástol vedľa ruky dievčiny učupenej vedľa nej. “Veď len pred chvíľou tam ležala drobná šiška…,” dodala a stále očami hypnotizovala miesto tohto zázraku.
“Výborne Deana, vidím že tvoja láska k prírode je veľmi silná. Toto je jedno z tajomstiev Nymphador, udržiavať svet v jeho najväčšom pôvabe, krása prírody, nepoškvrnená rukou človeka, či inej rasy je odrazom nepoškvrnenosti duše. No aj vaša psychika a rôzne iné faktory môžu toto všetko ovplyvniť. Ale tým vás zatiaľ nebudem zaťažovať… teraz však poďme, chyťte sa ma,” vyzvala ich. Všetky ste ju obkolesili, uchopili za ruku a sledovali, ako sa vaše nohy čoraz viac vzďaľujú od zeme.
“Už sme blízko. Ak sa pozorne započúvate do vetra, ucítite vibrácie vĺn, ktoré vytvára zmätený trepot ich krídiel,” vysvetľovala stopárska bytosť novým prírastkom a pritom ukazovala smer svojimi nádhernými, čiernymi, pernatými krídlami. “Teraz vzlietneme a presunieme sa k nim. Naomi nezabudni sa poriadne odraziť nohami a skrčiť tesne pred odrazom krídla, aby si dokonale vystúpila ponad stromy.”
“Rozumiem,” prijala si radu a skúsila si to, avšak si sa nedokázala dostať vyššie na oblohu a čakal ťa pád na zem. Vtedy sa rozosmiala Remopheris, ktorej zručnosť v lietaní bola od príchodu do Mysphoru pozoruhodná.
“Netráp sa tým, niektoré sa trochu pomaly učia. Väčšinou to zo začiatku nejde aj keď to nebol môj prípad, keďže iba pred jedným dňom som prišla sem,” vyťahovala sa Remopheris. “Každopádne podľa vodcu sú tu ešte dve z našej rasy a jedna nepreformovaná Ifrit v tejto lokalite.”
“Znovu to skús Naomi, ešte viac pokrč kolená,” povedala stopárka a Naomi sa motivovane odrazila až bola vysoko nad nimi. Po úspešnom vzlietnutí ste pokračovali k ďalším dvom a už z diaľky sa dalo pozorovať, ako sa snažia ovládnuť svoje krídla. Jedna z nich bola otočená dole hlavou, pretože uviazla v korune stromu a druhá sa jej snažila pomôcť, ale nevedela sa poriadne odraziť.
“Už cítim, že sa zlepšujem,” nadšene vykríkla Annie a z úžasu prestala až skákať, kým hľadela na svoje krídla, “…sú úžasné, pozri na to dokonale usporiadané perie. Ach prepáč, nemôžem si pomôcť z toho nadšenia…, vydrž Prisscila o chvíľu ťa z tadiaľ dostanem!”
“Annie pohni si prosím, cítim, že niečo sa stalo môjmu… asi je to krídlo, neviem to ešte dobre identifikovať,” ostrá bolesť ti prenikala až do ramena, následne však prišla úľava potom, čo sa nad tebou zjavil tieň podobne vyzerajúcej bytosti ako si ty. Bola to stopárka, ktorá jej uvolnila krídlo a zniesla na zem. Povedala: “Priss bude to trochu teraz bolieť, preto ti…”
Avšak prekvapene ste obidve naraz prerušili bytosť zmätenými otázkami.
“Kto si? Čo to robíte? Nevidíte, že…,” vyhŕkla jedna a druhá ju hneď prerušila. “Kto ste? Nechajte ma,” snažiac sa utiecť.
“Som Valkýria, ako vy všetky,” kývla hlavou na Naomi a Remopheris, aby ju podržali. Potom priložila na poranené krídlo oceľ v tvare trojuholníka, z ktorej vyletovali iskri a hojili ranu. “Výborne. Skús ho.” Dievča ho uvoľnene roztiahlo.
Potom sa stopárka vzniesla do vzduchu a začala hovoriť: “Vitajte, každá z vás úspešne prešla bielym portálom. Sme rasa Valkýrií. Patríme k légií, ktorú vedie mocná bytosť. Aj keď nepatrí k našej rase sme s ňou spojené, je to Ifrit. Okrem vzhľadu sa líšia ich zrodom viažúcim sa na rituál. Ale ešte niečo k našej histórií. Ako ste si všimli nie všetci máme rovnakú farbu krídel, pretože my Valkýrie sme zrodené z dvoch iných pokrvných kmeňov. Tmavé sú charakteristické pre kmeň Assul-ha, prastarý a veľmi vážený za ich čistotu v srdci. Biele predstavujú Sikka-hu za ich dravú, oslnivú bojovnosť. Naše kmene majú spoločnú tú jedinú vlastnosť, kvôli čomu ste si vybrali portál a prišli k nám. Spravodlivosť!” V tom však zaznel zvuk trúbiaceho rohu…
Oči zahalené v tme rýchlo opäť uzreli svetlo. Mrazivý vietor nemilosrdne podchladzoval všetko navôkol.
“Čo to…?” v okamihu si vyskočila zo studenej, snehom poprášenej zeme a rozhliadla sa okolo seba. Niečo bolo inak, niečo… “No do frasa…,” vyhŕkla si prekvapene po tom, čo ti padol pohľad na akýsi nový huňatý prírastok na tvojom tele, ktorý sa metal rytmicky zo strany na stranu.
“Ááá,” ozvalo sa o chvíľu niekde v blízkosti. Pobehla si bližšie, až si to spatrila v plnej kráse. Mačacie ušká, chvostík a fialový kožúšok, ktorý ťa v tomto počasí príjemne hrial. Ostrý čuch a sluch ti však napovedal, že tu nie ste samé. Je tu niekto ďalší, niekto, koho pach sa líšil od všetkých naokolo.
“Rýchlo! Schovajme sa,” šepla jedna z vás a inštinktívne sa schovala za hrubý smrek. Srdce jej bilo až v krku, no rozum jej kázal zostať v strehu. Odvaha bez strachu predsa neexistuje. “Inak som Thamaris,” riekla, keď už ste obe čupeli pri kmeni a úpenlivo pozorovali situáciu.
“Emmewal,” usmiala sa.
“Ale ako je to vlastne všetko možné? Tá nehoda a všetko okolo toho… to bolo nastražené? Alebo je to všetko len náhoda. Prečo ste nás sem priviedli, dúfam že nie sme v nejakom experimente alebo čo...”
“Nebuď smiešna,” zasmiala sa Deana a plnými dúškami si užívala krásu tohto miesta. Tá krásna príroda, zasnežené pohoria, ktoré lemovali horizont. Hoci jej myseľ tiež nahlodávali otázky a pochybnosti, dojem z tejto krajiny v nej ukladal pokoj.
“Vydrž Nemesis, viem, že ťa zmáha zvedavosť a sľubujem, že už zachvíľu sa všetko dozvieš…”
“Kam to vlastne ideme?” prerušila ju pokračujúc vo svojich úvahách.
“Hľadáme tie, ktoré prešli modrým portálom” začuli ste rozhovor blížiacich sa bytostí. Vyzerali mierumilovne, no boli úplne iné, ako vy.
“Ale je tu strašná zima,” riekla Aurora, pričom sa celé jej telo drkotalo ako osika.
“Pff, bábovky,” odfrkla ďalšie z vašej rasy ukrytá za stromom neďaleko od vás. Na to sa žiarivá bytosť odetá do fialova schuti zasmiala.
“Nemusíte sa báť dievčatá a kľudne sa nám ukážte. Prišli sme za vami…,” vykríkla skrz obrovskú zasneženú pláň a pohľad upierala na mohutné kmene.
“Ako…,” čudovala sa jej reakcii, keďže celá skupina bola od vás vzdialená aj vyše 250 metrov a bola si istá, že na takú diaľku vás nemohla počuť. “Navyše…”
“Čo ste zač?” prerušila jej myšlienky ďalšia vášho druhu, ktorá nebojácne vyliezla z úkrytu.
“Ahoj, Raven,” pozdravila ju ich vodkyňa, na čo dievča trochu prekvapene zvraštilo obočie. “Ako som už spomínala, prišli sme za vami. Všetky, čo ste tu prítomné patríte pod spojenectvo Aliancie. Či už ste Kittsune,” poukázala rukou na Raven, ktorá sa zatiaľ ako jediná ukázala bytostiam na oči, “alebo Nymphadory,” druhou zasa namierila na skupinku okrídlených víl.
“Ako vám máme veriť?” bojazlivo zatiahla Seléne spoza hustého smreka, ktorá doteraz nevydala ešte ani hlásku.
“Ver svojmu srdcu a zostreným zmyslom, ktoré ťa nikdy nenechajú v štichu. To je veľkou výhodou vás, Kittsune. Všetky vaše senzorické vnímania sú niekoľkonásobne silnejšie v porovnaní s bežným človekom, či ostatným rasám. Začujete nepriateľa vzdialeného kilometer od vás, vaším čuchom sa o ňom dozviete oveľa viac, akoby vám mohol o sebe prezradiť. Zacítite každú lož, či zradu. Každý váš zmysel však treba dôkladne vycibriť a rozvíjať,” na chvíľu sa odmlčala a počkala, kým aj ostatné Kittsune výjdu zo svojich úkrytov. “Som Assylia, bohyňa celej Aliancie, našej spoločnej frakcie. Snažíme sa o mierumilovné spolunažívanie všetkých rás v celom Mysphore. No aj tak sa nájdu takí, ktorí aj napriek všetkému túto myšlienku nezdieľajú. Búria sa, útočia a dokonca aj zabíjajú... A preto som tu, aby som vás všetky doviedla k ľuďom, ktorí vás nasmerujú na tú správnu cestu. Aby som ochránila ako aj vás, tak aj zvyšných našich členov.” Na to Evie prikývla a ľahkým krokom sa vydala k Nymphdorám. Ostatné Kittsune však i naďalej stáli na mieste a premietali si v hlave rôzne scenáre tejto situácie, pričom hľadali optimálne riešenie.
“No tak, poďte… Tieto trasorítky nás predsa určite nemôžu ohroziť,” zatiahla Evie šibalsky, pričom hľadela, ako sa krehké telá a krídla ich nových spojencov trasú od zimy. Hoci im to zjavne smiešne nebolo a jedna z nich sa jej už aj chystala na to oponovať, nakoniec ste všetky vybuchli do smiechu a nasledovali Assylia na ďalšiu cestu.
Príchod ďalších Ifrit sa vždy spájal s rituálnym obradom. Táto rasa bola iná oproti ostatným a to preto, že do Mysphoru nevstupovala priamo, ale musela prejsť transformáciou za pomoci sily vodcu. Miestnosť, kde dochádzalo k zrodu, bola obklopená zlatými ornamentami a pri každom vstupe stála zlatá váza s neutíchajúcim plameňom. V strede sa rozprestieral oltár pred, ktorým stál mohutný oheň.
“Všetko je pripravené, už čakáme iba na poslednú nájdenú Ifrit. Valkýriam sme dali už znamenie, aby sa poponáhľali, keďže už sa začínajú novoprijaté prebúdzať,” uklonili sa a zaradili sa do radu. Vodca légie, bytosť nazývaná Zekron, vstala a prešla do druhej miestnosti k štyrom biomorfným hmotám podobajúcim sa vajciam. Mali zvláštny obal pripomínajúci dračie šupiny, ktorý držal jedinca uzamknutého až do procesu zrodenia. Rukou najprv pohladila všetky štyri a presunula ich na špeciálny podstavec s priehlbinkami. Jedno miesto však zostalo prázdne.
“Začnite, prišiel čas…”
“A čo tá piata?” spýtala sa jedna z Ifrít s miernym úklonom.
“Tá pôjde ako posledná. Dovtedy by mali stihnúť prísť Valkýrie,” podala jej podstavec, aby ho umiestila do obradnej sály.
Zekron sa postavila priamo pred oltár a prehliadla si obe rasy. Sklopila pohľad a zdvíhajúc obe ruky k výšinám začala pomaly prenikavo hovoriť: “Buďte vítané moje nádherné stvorenia. Dnes nám boli zoslané ďalšie cenné prírastky. Ale!” Zdvihla oči a uprene hľadela vpred. “Niektoré však nemusia zvládnuť transformáciu, preto sa musíme pripraviť na všetko. Ich podstata sa ukáže až po čase. Pretože nie každý vie prijať moc v plnom rozsahu a rozvíjať ju až za hranice svojich síl. Preto vyzývam všetkých, učte ich…, cvičte…, buďme na nich už teraz hrdé…,” v tom ju prerušil trepot prilietajúcich Valkýrií s poslednou budúcou Ifrit menom Rowan. “Ospravedlňujem sa, že nám to tak trvalo,” položili Rowan na posledné voľné miesto.
“Aké zdatné mladé Valkýrie si priniesla stopárka. Je mi cťou vás prijať medzi nás,” usmiala sa Zekron a zároveň chytila podstavec, aby mohla prejsť k večnému plameňu. Odstrihla si kus svojich vlasov a hodila ho tam, načo sa farba ohňa zmenila na čiernu. Každú naraz vložila do planúceho žiaru odstupujúc krok vzad. Začal sa zrod. Biomorfné hmoty sa spájali s čiernymi plameňmi formujúc štyri nové Ifrit a čo tá piata?
Ty si však v tom momente cítila, že tvoje telo a myseľ bolo zrazu úplne a moc sa niesla v každom jednotlivom nádychu.
“Vitajte. Tisifoné. Niki. Rowan. Dragghonel. Hľaďte na naše prírastky,” zvolala do davu, ktorý odpovedal radostne dupaním a pokrikmi, “ešte počkáme na piatu, niekedy sa stáva, že pomalšie spracováva svoju moc a transformácia trvá dlhšie pokým pretrhne obal.”
“Zekron, srdce Marshellious slabne. Asi nedokáže prijať, kým je,” ozvala sa jedna z Valkýrií. V tom momente sa zmenil oheň na pôvodnú farbu a vajce s Marshellious sa rozplynulo v hmlový prach, ktorý opúštal zem Mysphor. Obe rasy zostali prekvapené a zároveň smutné. Strata člena légie vždy otriasla každým.
“Je to veľká strata. Ani moje slová nezmiernia náš smútok. Niektorí žiaľ nepoznajú kto sú,” obrátila sa na štyri nové Ifrit, ktoré začali vnímať okolie. Na pohľad vyzerali vystrašene.
Všetko sa dialo tak rýchlo, že si nestíhala registrovať, čo sa vlastne stalo pred pár minútami. “Čo sme zač?” spýtala si sa, ale aj dievčatá, ktoré stáli vedľa teba nevyzerali, že by vedeli ako sa veci majú.
“Niki predsa si nespomínaš? Si Ifrit. Prešli ste všetky červeným portálom, tým prejde len bytosť s mocou ukrytou v srdci. Vaše telá sú silné, pretože sám oheň ich živí svojimi plameňmi. Patríme k légií a každého cesta sa práve týmto plnohodnotne začína…,” Zekroninj hlas zmizol aj spoločne s ňou.
Potom, čo ste sa všetky zoznámili medzi sebou vás stopárka oboznámila s celým vašim územím. Nastal čas zaradiť sa do kolobehu ich života a osvojiť si podstatu Ifrit a Vakýrií. Tréning začínal hneď ráno za skorého úsvitu, kde vám mali byť predstavené všetky podrobnosti o ich poslaní. Tak, čo budete pripravené sa popasovať s vašim osudom?
“A sme tu,” vyhlásila Assylia, keď ste všetky stáli nohami pevne na zemi. “Sme v Thelmire, centrálnym mestom Aliancie. Poskytuje úkryt a útočisko všetkým rasám našej frakcie. Pre nás je teraz ale dôležitý váš tréning. Keďže ste sa stali súčasťou nášho sveta, aj vy musíte prispieť k udržiavaniu a ochrane celej frakcie.”
“Budeme bojovať?” zhrozila sa Seléne a inštinktívne urobila krok vzad.
“Áno aj nie. Každá z vás má svoju rolu a vlohy na niečo iné. A tomu sa budeme venovať najbližší týždeň,” vysvetlila a otvorila dvere k honosnej stavbe pripomínajúcej koloseum.
“Vítam vás,” vyhlásil nejaký muž, keď ste vstúpili do haly. Uši mal špičaté a výzorom pripomínal Nymphadory, no farba jeho pleti bola bledšia s belasým nádychom a na chrbte mu chýbali krídla. Odetý bol len v krátkych kožených nohaviciach, no modré vlasy mu padali až pod lopatky. Bol trochu zadýchaný a pod dopadajúcimi slnečnými lúčmi sa celé jeho telo lesklo od potu. Thamaris trochu pokrčila nosom, pretože jej ostré zmysly intenzívne vnímali pach vychádzajúci z tohto tvora.
“Ale svaly má dobré,” drgla do nej s chichotom Emmewal, ktorá vôňu vnímala rovnako, no snažila sa zo situácie vyťažiť to pozitívne.
“Som Amorphis a budem s vami trénovať boj na blízko. Pravdepodobne skôr s vami, Kittsune, no okrem mňa sa vám bude venovať ešte Amara s jej zručnosťami s bojom na diaľku a Woldar s jeho mágiou. Prejdete tréning vo všetkých troch kategóriách a uvidíme, ktorú z nich si osvojíte za svoju,” žmurkol na vás a prešiel k ďalším dverám na konci haly, zatiaľ čo sa Luna otočila na Assylia s otázkou.
“Čo je zač?”
“Sylph. V podstate máte rovnaké korene, no postupom času sa vetva tohto rodu rozdelila na dve časti,” vysvetlila vodkyňa. “Teraz tu strávite trochu času, aby ste, ako už spomenul Amorphis, objavili štýl boja, ktorý vo vás drieme,” usmiala sa a popohnala vás smerom k statnému mužovi.
Šedý portál ťa nepreniesol niekam inam. Ostala si v Aar’dhare, no z tvojej duše akoby opadlo všetko závažie. Všetka ťažoba sa razom vytratila a ty si sa konečne cítila naozaj slobodná. Tvár sa ti zaplavila úsmevom a pocitom blaha, za ten čas ťa bytosť len mlčky pozorovala, až kým si nenarazila na veľké zrkadlo uprostred miestnosti. “Veď ty si…”
“Áno, sme rovnaké”, uistila ťa, keď si si prekvapene prezerala svoj nový zjav. Rozviate oblečenie poskytovalo tvojmu telu voľnosť, zatiaľčo sa bosé nohy vznášali nad zemou. “Sme Banshee. Jediná rasa v celom Mysphore, ktorá nepodlieha žiadnej frakcii. Sme samostatná jednotka so slobodou vôle a vlastným postojom k situácii.
“Je nás viac?”
“Áno…”
“A kde sú všetci? Tiež sú správcami ďalších portálov?” vyzvedala si, čo by si sa ešte mohla dozvedieť o svojej rase a k tebe podobným bytostiam.
“Všade možne. Banshee sú voľne roztrúsené po celej krajine na základe svojho presvedčenia, či už vlastnej ideológie, alebo tie ktoré zastávajú jednotlivé frakcie. No väčšina sa združuje v Haewangu.”
“A to je kde?” spýtala si sa so záujmom a ohliadala sa okolo seba aby si zistila, kadiaľ by si sa mohla dostať do inej oblasti.
“Poď”, pokynula a spoločne ste sa vybrali smerom do útrob miestnosti. Čím hlbšie ste šli, tým väčšia tma zahalila vaše obzory, až kým ste sa neocitli v éteri poznania. Na konci chodby vás už čakali ďalšie štyri dievčatá. “Tak a sme kompletné”, dodala a spoločne ste vstúpili dnu. Okolo seba ste videli v podstate celú krajinu Mysphoru, ktorá ukazovala rôzne jeho časti v časových slučkách a ako tok vody sa vlnovite prepájala s ostatnými obrazmi z ich častí. “Toto označujeme ako studňa ukazujúca minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Ale nemyslite si, že ju dokážeme ovládať v náš prospech. To pochopíte neskôr, ale cítim, že vás zaujíma, čo dokážeme.”
“Ako ste vedeli…”
“Vďaka tým, čím sme, Thali. Dokážeme to iba my, Banshee”, vysvetľovala s úsmevom. “Každá rasa má určité schopnosti a my dokážeme cítiť pocity ostatných, hlavne tie negatívne,” ponorila ruku do toku Mysphoru a ten sa premenil v kvapky vtekajúce do druhého prúdu a pokračovala, “smútok, hnev, ale na to prídeš sama. Som Cällir, strážkyňa Aa’rdharu, no čo je podstatné je to, že vy ste moje dcéry. Ste mojimi priamymi potomkami, potomkami slobody. V tom portály sa spájate nie len so svetom ale aj so mnou. Preto my, Banshee dokážeme komunikovať aj bez slov.” Zostali ste v úplnom prekvapení a ani jedna sa nezmohla na slovo.
“Takže vy ste vedeli, že prídeme práve my? Očakávali ste konkrétne NÁŠ vstup, alebo sme len výsledkom náhody?”
“Áno, Corina. Cítila som vašu dušu, to, v čo veríte...”
“Takže vy ste zodpovedná za to, čo sa nám stalo?”, prerušila ju Marina.
“Nie, nie. Očakávala som vás, ale spôsob, ktorým ste sa tu dostali na svedomí nemám. Navyše, čas v Mysphore a vo vašom svete plynie úplne inak. Všetky čo ste tu, by ste sa možno v ľudskom svete ani nestretli. Ešte by ste mali poznať…,” v tom ju však prerušil otriasajúci hrmot zo siene Aar’dhare, “už prichádza ďalšia…”
“Vítam ťa Egaré.” Pozorovali ste, ako Cällir víta ďalšiu stratenú dušu.
“Páni, pozorovať to z diaľky a reálne to zažiť na vlastnej koži je neuveriteľný rozdiel…,” konštatovala Marina a sledovala reakcie útlej brunetky. V očiach mala strach, ktorý sa každou sekundou stupňoval.
“To áno. Nevedela som, či sa mi sníva, alebo som sa načisto pomiatla”, zasmiala sa Aelin stojaca vedľa nej a tiež pozorovala, ako sa táto duša popasuje s takouto informáciou.
“Mne naopak toto miesto vyrazilo dych hneď na prvý pohľad”, zapojila sa do konverzácie Nelly Ruth. “To tajomno, žiariace farby…”
“Kde to som?! Pustite ma odtiaľto!” kričalo dievča a v očiach sa jej leskli slzy zúfalstva.
“Neboj sa, Ash. Tu si v bezpečí…,” ukľudňovala ju Cällir, no dievčina na jej slová vôbec nereagovala. Všimla si portály okolo seba a bez rozmyslu sa rozbehla k tomu červenému. “Počkaj!” snažila sa ju zastaviť. “To nemôžeš! Ak sa tvoja duša s portálom nespojí, druhú šancu už…,” na to Ash skočila a nastala v Aar’dhare tma.
Podmienky k outfitu a ďalšie podrobnosti najdete v príspevku súťaže...
